Je dokázané, že určité návyky, postoje a prístupy ku zdraviu sa vytvárajú už v detstve. Významnou súčasťou vzdelávania v škole by mala byť aj podpora zdravia a zdravého spôsobu života.
Samotná škola by mala vytvárať pre žiakov také podmienky, aby im pomáhala zdravie upevňovať. Malo by sa brať do úvahy nielen fyzické zdravie žiakov, ale aj ich psychická pohoda. Všetky riziká by sa mali minimalizovať a nastaviť tak, aby sa škola stala miestom, kde sa žiaci o zdraví nielen veľa dozvedia, ale v adekvátnych podmienkach budú aj hodiny v škole prežívať. Čo je potrebné urobiť pre to, aby tomu tak aj bolo?
1 | Rešpektovať biorytmy žiakov
Všeobecne známa krivka biorytmov má dva vrcholy. Prvý je medzi 8. a 12. hodinou. Druhý je popoludní medzi 15. a 18. hodinou. Na toto by sa malo myslieť pri zostavovaní rozvrhov hodín a plánovaní popoludňajšej činnosti.
2 | Rešpektovať dĺžku doby pozornosti na vyučovaní
V prvom ročníku ZŠ je to v priemere 10 minút, v 2.-3. ročníku 10-15 minút, v 4.-5. ročníku 15-20 minút, v 6.-7. ročníku 20-25 minút, v 8.-9. ročníku 25-30 minút. V praxi to znamená, že je potrebné striedať činnosti a zamerať ich tak, aby boli zaťažované iné oblasti mozgu a aby sa mohli regenerovať neuróny, ktoré boli zaťažené predchádzajúcou činnosťou.
3 | Dodržiavať dennú pracovnú dobu žiaka
Súčet doby strávenej v škole a venovanej domácim úlohám i domácej príprave by mal byť v prvom ročníku ZŠ maximálne 5 hodín, v ďalších ročníkoch sa to zvyšuje približne o pol hodinu. V 8. a v 9. ročníku by to malo okolo 7 hodín. Toto sa, samozrejme, deje za optimálnych podmienok. Realita je taká, že hodín, ktoré žiaci venujú učeniu, je oveľa viac.
4 | Zabezpečovať žiakom dostatok pohybu
V priebehu vyučovania uskutočňovať podľa potreby telesné cvičenia a ralaxačné chvíľky. Relaxačné cvičenia je najvhodnejšie zaradiť na začiatok 4. vyučovacej hodiny. Počas prestávok by mali mať žiaci možnosť cvičiť, behať, hýbať sa. Dôležitá je spontánna pohybová aktivita. Ak je to možné, je potrebné zabezpečiť väčší počet hodín telesnej výchovy.
5 | Ochraňovať žiakov pred statickým preťažením
Je potrebné v triedach zabezpečiť také stoly a stoličky, ktoré majú potrebnú stabilitu a zodpovedajú vzrastu detí. Ideálny je výškovo nastaviteľný nábytok, stoly s naklápacími pracovnými plochami a stoličky so systémom flexi. To znamená, že pri zmenách polohy žiaka sa na stoličke mení i sklon jeho sedadla, čo priaznivo pôsobí na krvný obeh a zabezpečuje tiež správne a zdravé sedenie.
6 | Pri písaní dbať na správne držanie tela
Najmenej namáhavé je sedenie v miernom predklone, vzpriamená poloha znamená zvýšenú námahu. Vyučovacia hodina by mala byť premyslená tak, aby žiaci mohli čo najčastejšie striedať pracovné polohy.
7 | Poučiť žiakov a rodičov o správnej hmotnosti aktoviek
Hmotnosť aktovky s celým obsahom by nemala prekročiť 10 percent hmotnosti žiaka. To znamená, že ak žiak váži napríklad 25 kilogramov, jeho aktovka by mala vážiť približne 5 kilogramov. Aktovku by mal žiak nosiť na chrbte. Najlepšia je taká, ktorá má vnútornú kostru, je anatomicky tvarovaná a má dostatočne široké popruhy, okolo 4 centimetre. Mala by obsahovať reflexné prvky, aby sa dieťa cítilo bezpečne aj počas hmly alebo tmy. Zdravotne oslabeným žiakom by mala škola poskytnúť priestor na odloženie učebníc a ďalších pomôcok. Druhé učebnice by mal mať žiak doma. Ak má škola na to podmienky, môžu si aj ostatní žiaci odkladať učebnice v škole.
8 | Dostatočne vetrať, zabezpečiť optimálnu teplotu v triede
V triedach by mala byť zabezpečená dostatočná výmena vzduchu vetraním. V zimnom obodbí sa trieda vetrá intenzívne a krátko počas každej prestávky. Napríklad 2-3 minúty. Počas lepšieho počasia sa môže vetrať nepretržite. Ideálna teplota v triedach je od 18 – 22 stupňov a vlhkosť vzduchu by mala byť okolo 30-50 percent. Ak je vzduch veľmi suchý, môžu sa šíriť respiračné choroby, ak je naopak veľmi vlhký, tak sa môžu šíriť rôzne plesňové ochorenia. V lete by nemala teplota v triede presiahnuť 31 stupňov. Ak by k tomu došlo, žiaci sa musia učiť v iných priestoroch. V zime je potrebné urobiť toto opatrenie, ak teplota klesne pod 16 stupňov.
9 | Otužovanie
S otužovaním žiakov je potrebné začať hneď od septembra, kým je teplejšie počasie. Do systému otužovania patrí napríklad uskutočňovanie rozcvičiek pri otvorenom okne, cez prestávky umožniť žiakom pobyt vonku. Ak to počasie dovolí, telesnú výchovu by bolo vhodné tiež vyučovať vonku. Ak rodičia súhlasia, učitelia môžu so žiakmi organizovať otužovacie rozcvičky, a to tak, že každý deň a za každého počasia chodia deti von na 5 minút len v tričkách a v krátkych nohaviciach. Ak sú silné mrazy, napríklad pod mínus 10 stupňov, vtedy je lepšie otužovanie vynechať. Žiaci sa do tričiek a krátkych nohavíc prezliekajú v teplej miestnosti.
Existuje aj možnosť otužovania vo vode, a to tak, že po telesnej výchove sa môžu žiaci sprchovať chladnou vodou. S otužovaním sa môžu spojiť napríklad aj hodiny plávania alebo saunovania. Všetko záleží od podmienok školy.
10 | Pitný režim
Učitelia by mali čo najčastejšie žiakov informovať o tom, že najlepšie je piť čistú vodu či bylinkové čaje a nepiť presladené nápoje. Nápoje si väčšinou nosia žiaci z domu, ale v prípade vysokých teplôt je dobré, keď aj škola žiakom zabezpečí pitný režim.
ZDROJ: J. Machová- D. Kubátová: Výchova ke zdraví
