Sebadôvera je veľmi dôležitá v živote každého človeka. Dôležitá je aj pre deti. Na rozvoj sebadôvery detí a mladých ľudí má popri rodine rozhodujúci vplyv aj školské prostredie.
Nie v každej rodine úplne ideálne rozvíjajú rodičia sebadôveru svojich detí. Niekedy je to práve škola, ktorá najviac vplýva na túto stránku osobnosti dieťaťa. Pre niektoré deti, ktoré pochádzajú z domáceho prostredia s negatívnym vplyvnom, je škola dokonca jediným prostriedkom, ako znovu získať stratenú sebadôveru. Carroll Helm z Cumberlandskej univerzity v USA analyzoval štúdie o sebadôvere žiakov a jej súvislosti s učiteľmi a odhlalil nasledujúce zistenia:
Štúdia opisuje tiež, ako by mal vyzerať ideálny učiteľ, vďaka ktorému by žiaci dosahovali tie najlepšie študijné a osobnostné kvality:
1. Predstavenie
Na prvej hodine učiteľ osobne predstaví každého žiaka/ žiačku z triedy. Ešte predtým sa so všetkými chvíľku rozpráva, aby sa dozvedel o žiakoch čo najviac informácií. Keď žiaka potom predstavuje kolektívu, vyzdvihne jeho najsilnejšie stránky.
Učiteľ si všimne, ako žiak/žiačka vypracoval úlohu, zložil básničku, namaľoval obrázok, napísal sloh alebo niečo vyrobil. Túto prácu potom učiteľ prezentuje pred triedou a za výkon pochváli.
Všetci žiaci si doma prirpavia plagát s výstrižkami z časopisov, reklamami, osobnými správami, ktoré vyjadrujú ich záľuby. Učiteľ potom plagáty postupne ukazuje pred triedou a žiaci hádajú, komu plagát patrí. Vďaka tejto aktivite sa ukážu silné stránky a vlastnosti žiakov, čo prispieva k zvyšovaniu ich sebadôvery.
Učiteľom žiakom rozdá lístočky, na ktoré napíšu svoje povahové črty, ktoré by radi zmenili a naopak, ktoré by si radi uchovali. Odovzdajú ich bez podpisu, aby zostali v anonymite. Učiteľ potom charakteristiky predstaví a položi nasledujúce otázky: „Ak by si mal/mala túto vlastnosť, chcel by si si ju udržať alebo zmeniť?“ Ďalej sa spýta: „ Ako by si zmenil/zmenila túto vlastnosť? Ako by si si ju udržal/udržala?“ Každý žiak tajne pozoruje, čo si spolužiaci myslia o jeho povahových črtách a zoznamuje sa s nápadmi, ako si ich udržať alebo zmeniť.
Žiaci v skupinách rozoberajú menoslov triedy, no vynechajú sami seba. Jednotlivé skupiny potom napíšu opisy kladných vlastností svojich spolužiakov. V tomto cvičení majú všetci možnosť počuť pozitívne vyjadrenia o dobrých stránkach svojho správania a zlepšiť si tak mienku o sebe.
Každý žiak odtlačí na papier svoj nafarbený ukazovák alebo palec. Učiteľ urobí neikoľkonásobné zväčšené kópie, dá ich na nástenku, aby ich žiaci mohli pozorovať. Všetci majú možnosť vidieť, že neexistujú dva rovnaké odtlačky. Žiaci takto pochopia, že každý človek je iný, jedinečný a každý máme svoje vlastné silné a slabé stránky.
Učiteľ vyzve žiakov, aby si pripravili taký životopis, vďaka ktorému by mohli zíksať fiktívnu prácu. Pri písaní by mali myslieť na svoje klady a predstaviť ich druhým. Žiaci môžu pracovať aj v skupinách, aby si spolužiaci navzájom pomohli ich silné stránky.
Uvedené aktivity sú vhodné pre žiakov s miernym sklonom k sebapodceňovaniu. Ak dieťa pochádza z negatívneho rodinného prostredia, kde je neustále podceňované, potrebuje pomoc psychológa, prípadne sociálneho pracovníka. V takomto prípade sa uvedené aktivity dotknú len povrchu a nevedú k podstatnej zmene.
