http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

6 tipov psychoterapeutky, ktoré vám pomôžu prekonať trému

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Pexels
Tréma je pre ľudí prirodzená. Zvládame ju však rozlične. Niekoho dokáže vybudiť k vyšším výkonom, iného úplne paralyzovať. / Foto: Pexels

Tréma je niečo, čo výrzane dokáže ovplyvniť náš život a naše výkony. Niekto ju prežíva menej, iného dokáže úplne paralyzovať. Ako si s ňou poradiť?

 

Každý človek občas pociťuje trému. Je to stav nepríjemného pocitu napätia pred prezentáciou na verejnosti alebo pred podaním výkonu, napríklad pred skúškou. Tréma je to, čo sa deje, keď sa sústredíte na svoju úzkosť viac ako na svoju prezentáciu alebo výkon.Tréma je výsledkom uvažovania o vystupovaní na verejnosti ako o ohrození a nie ako o výzve. V prípade ľahšej formy – po príprave a psychickej mobilizácii vnútorných síl organizmu - nepríjemné pocity miznú hneď, ako človek začne s činnosťou. Ak sa však tréma stupňuje, často znemožňuje výkon a vedie k nadmernému stresu. Trému zväčšujú predchádzajúce neúspechy, negatívne poznámky, kritika okolia, prehnané nároky, prílišná zodpovednosť, snaha uspieť za každú cenu a iné. O tréme v Českom rozhlase porozprávala psychoterapeutka Jana Tamchynová.

„Tréma nie je dedičná. Dedičné je len naše správanie. Každý raz zažil trému a kto hovorí, že ju nezažil, tak má poruchu osobnosti alebo si ju len nechce pripustiť,“ tvrdí Jana Tamchynová. Psychoterapeutka tiež upozorňuje na to, že nervozita je predstupňom trémy, ktorú si môžeme predstaviť ako sucho v ústach, trasenie rúk, potenie a stuhnuté hrdlo. Pri nervozite sme v očakávaní výkonu, pri ktorom nechceme prehrať. To, akú veľkú trému človek máva, záleží od toho, akú má vypestovanú odolnosť voči stresu, frustrácii alebo napätiu.

 

Existujú štyri typy zažívania trémy:

1. Vyhýbanie sa. Ide o extrémny postoj snahy vyhnúť sa za každú cenu vystúpeniu na verejnosti. Zvyčajne sú ľudia v tomto vyhýbaní úspešní, ale zároveň aj ľutujú, že ich strach obmedzuje a kontroluje život. Zažívajú teda strach a ľútosť zároveň.

 

2. Menej extrémna tréma. Ľudia v tejto skupine nedovolia strachu, aby ovládal ich dôležité životné a kariérne voľby. Ale aj napriek tomu sa snažia vyhnúť príležitostným prezentáciám v práci, príhovorom na svadbe a podobne. Zvyčajne dokážu udržať svoj strach v tajnosti, ale necítia sa nikdy bezpečne. Strach je stále niekde v úzadí.

 

3. Ľudia pociťujúci trému, ktorí ale s ňou vedia pracovať. Treťou skupinou sú tí, ktorých profesionálny úspech viedol k nutnosti verejne vystupovať či prezentovať sa, hovoriť, hoci by sa tomu najradšej vyhli. Učitelia, lekári, spisovatelia a všetci tí, ktorých práca sa stala úspešnou, a preto sa od nich stále viac vyžaduje prezentovať svoj talent a poznanie. Títo ľudia si musia rozvinúť schopnosť čeliť tréme kvôli  svojej kariére, lebo  im neostáva nič iné.

 

4. Ľudia so záľubou vo vyjadrovaní a tréma. V tejto skupine nachádzame umelcov, hudobníkov, spevákov, hercov a podobne. Ak daná osoba začne prežívať trému čelí vnútornému konfliktu. Túži po potrebe pozornosti publika a zároveň tréme, ktorá ich núti stiahnuť sa.

 

Záleží aj na výchove

„Niekto sa narodí s tým, že neberie všetko vážne, niekto je zase precitlivený. Najdôležitejší je však štýl výchovy, s ktorým sme sa stretávali v detstve,“ upozorňuje Jana Tamchynová. Je totiž rozdiel v tom, či rodičia svoje deti chvália a podporujú alebo sú k nim viac kritickí a vychovávajú viac k výkonu. Toto všetko má vplyv na zvládanie stresu v dospelosti. Kľúčové obdobie je 7-10 rok života dieťaťa. Podľa Jany Tamchynovej neprekonateľná tréma neexistuje. Každá sa dá prekonať rôznymi tréningami, a to s pomocou koučov alebo psychoterapeutov. Psychoterapeut je potrebný hlavne u tých ľudí, ktorí si negatívne vzorce priniesli z raného detstva.

 

6 tipov, ako trénovať prekonávanie trémy

Jana Tamchynová odporúča trénovať prekonávanie trémy nasledujúcimi spôsobmi:

 

1. Predstavte si, že napríklad na pracovnom pohovore sa rozprávate s niekým, koho dobre poznáte a pred kým nie ste nervózni. Toto si môžete doma trénovať.

 

2. Pred výkonom vám pomôže kvalitný spánok, ľahké a nie moc slané jedlo a napríklad aj káva.

 

3. Nepreháňajte to s tekutinami, aby ste nemuseli chodiť stále na WC.

 

4. Dôležité je aj oblečenie. Musíte sa cítiť pohodlne, neberte si nové topánky alebo nejaké módne výstrelky. Nemali by ste tiež mať úplne nový účes.

 

5. Ak cítite na sebe nejaký nedostatok (pupenec, opar a podobne), tak ho radšej zamaskujte. Iba tak nebudete mať pocit, že sa všetci pozerajú na váš nedostatok.

 

6. V žiadnom prípade nepite alkohol.

 

Stres môže pôsobiť aj pozitívne

„Mierny stres môže byť aj veľmi pozitívny. Napríklad vtedy, keď sa na niečo tešíte alebo máte pred sebou výkon. Ale napríklad aj vtedy, keď chcete zmeniť prácu a idete na pohovor. To vás motivuje, aby ste zo seba vydali to najlepšie,“ tvrdí Jana Tamchynová. Keď však prekročíte znesiteľnú hranicu, začne vás to demotivovať. Váš organizmus začne kolabovať a vy sa dostanete do distresu. A podobné je to aj s trémou. Ak máte skutočne veľkú trému, tá môže zlikvidovať všetky vaše schopnosti. Môžete mať okno, vypne vám mozog a vy nemusíte zo seba vydať ani slovo, upozorňuje psychotereapeutka.

 

Aký je rozdiel medzi úzkosťou, strachom a trémou?

Ako vlastne odlíšiť úzkosť, strach  a trému? Existujú totiž ľudia, ktorí ani presne nevedia, že čo vlastne prežívajú. „Úzkosť je neuchopiteľný strach bez pomenovania. V úzkosti je ľuďom nepríjemne a obvykle trvá dosť dlho, než dokážu príčiny úzkosti pomenovať a zmeniť ju na strach z niečoho konkrétneho. Ale je potrebné si uvedomiť, že strach nás tiež chráni, lebo keby sme ho nemali vôbec, nevedeli by sme odhadnúť nebezpečenstvo,“ upozorňuje psychoterapeutka. Strach je veľmi nebezpečný, čím viac pred ním utekáte, tým viac rastie. Môže vás až tak zatlačiť do kúta, že potom nedokážete prežívať radosť a tešiť sa z každého nového dňa. Niekedy sa strach môže zmeniť až na fóbie a paniku. Podľa Tamchynovej, ak neviete strach a obavy pomenovať, keď netušíte, čo sa vám vlastne deje, je potrebné, aby ste si sami seba viac všímali. Pozorujte, kedy sa vám čo stalo, čo ste cítili, za akých okolností sa nepríjemný pocit vracia a zapíšte si to. Môžete si intenzitu pocitu naznačiť na stupnici od 1 – 10. A potom si všímajte situácie, v ktorých dochádza k pocitom, ktoré máte zaznačené vo vrchných častiach stupnice. Všímajte si tiež nespavosť. Tá tiež signalizuje úzkosť. Ak vám ani toto nepomôže, je potrebné vyhľadať odborníka.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Strach, Stres
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.