Články: Pre študentov
O projekte

 

Vety, ktoré deti v puberte nevyslovia, ale chceli by

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto. Shutterstock
Puberta je mimoriadne ťažké obdobie nielen pre deti, ale aj rodičov. / Foto. Shutterstock

Puberta je mimoriadne ťažké obdobie nielen pre deti, ale aj rodičov. Deti v puberte trápi kopec vecí, no nie vždy o nich dokážu hovoriť.

 

Dospievanie je predovšetkým hľadaním vlastnej identity, boj s neistotou a  pochybnosťami o sebe. V puberte človek premýšľa hlavne nad otázkami: „Kto som, čo viem a kde patrím?“ U dospievajúcich detí vzniká často rozpor medzi tým, aké sú a aké by chceli byť.  Ďalšou vývojovou úlohou pri hľadaní vlastnej totožnosti mladého človeka v puberte je zaradenie sa do určitých spoločenských skupín. Toto zaradenie vyžaduje rozdielne rozumové schopnosti a manuálne zručnosti, ale aj iné citové a pudové vybavenie. Svoju spoločenskú rolu má človek danú len do určitej miery, v konečnom dôsledku si svoje postavenie musí vybrať a vybojovať sám. Rodičia by mu pri tom nemali klásť prekážky. Mali by pochopiť a následne rešpektovať, že genetické vybavenie dieťaťa, jeho názory a postoje nemusia byť zhodné s ich postojmi, a ponechať dieťaťu primeranú mieru slobody. Je pochopiteľné, že čím väčšie prekážky v tomto období rodičia deťom kladú, tým búrlivejšie sa deti bránia ich nátlaku.

Okrem telesných a duševných zmien dieťa v puberte prechádza ďalšími rôznymi záťažovými situáciami a často sa zmieta medzi tým, čo by naozaj chcelo a ako sa musí tváriť a hovoriť, aby zapadlo do spoločnosti rovesníkov, v ktorej sa práve pohybuje a žije. Niekedy sa dostáva aj do takej situácie, keď musí žiť dva životy. Jeden doma so súrodencami a rodičmi a jeden mimo rodiny. Tlak z vonku býva často taký silný, že tieto dva životy sú diametrálne odlišné a vôbec spolu nesúvisia. Ak sa dieťa cíti neisté, nepozná ešte svoje vlastné smerovanie, nemá konkrétne sny a ciele, často preto, aby mohlo patriť do určitej komunity či už v škole, alebo niekde vonku v dedine či v meste, musí často veľmi silno potláčať svoje vlastné ja, svoju vlastnú osobnosť. Pretvarovať sa, prispôsobovať sa, hrať sa na niekoho iného.  A často nejde len o tlak rovesníckych skupín. Tých ďalších tlakov je veľmi veľa. Predstavme si napríklad také médiá. Zo všetkých strán sa na deti valí  reklama, ktorá ponúka „jediný správny“ ideál krásy spojený s určitým druhom obliekania, obúvania, počúvania hudby, trávenia voľného času, cestovania, nakupovania. Ak niekto nezodpovedá prísnym umelo stanovených kritériám podľa potrieb objednávateľov reklamy, tak to má naozaj ťažké. Som učiteľka, a tak veľmi dobre viem, že v kolektíve stačia dve – tri arogantné, pyšné a pohŕdajúce spolužiačky, ktoré dokážu svojimi psychickými útokmi zlikvidovať akúkoľvek krehkú a čistú dušu, ktorá sa možno ešte len hľadá. A kvôli všetkým týmto i ďalším veciam, ktoré musia mladí ľudia denne  riešiť, čoraz viac z nich sa utieka do virtuálnej reality. Mnohí nenachádzajú pochopenie ani v škole, ani v rodine. Cítia sa bezradne. K tomu, aby sme my dospelí lepšie pochopili ich svet, nám môžu pomôcť aj nasledujúce vety, ktoré by deti v puberte rady čo najradšej a čo najčastejšie hovorili, ale niekedy na to nemajú možnosť a niekedy zase odvahu. Ktoré vety to sú?

 

1 | Doprajte nám vlastný priestor

Deti v puberte často hovoria, že sa cítia ako stroje, ktoré musia podávať čoraz vyšší výkon, plniť veľa povinností, musia byť poslušné, nesmú robiť chyby.  Často majú strach, že nenaplnia túžby rodičov a potom tí ich nebudú mať radi. Väčšinu času tak žijú v strachu. Prevláda u nich aj pocit, že majú veľmi málo priestoru len pre seba. Občas túžia po samote a čase, keď si môžu robiť len to, čo im napadne a po čom túžia.

 

2 | Nekričte na nás!

Niektoré deti v puberte sú naozaj veľmi citlivé a keď dospelí do nich kričia, cítia sa stále horšie a horšie. Kvôli kriku majú pocit zbytočnosti, cítia sa previnilo, že zase niečo nesplnili, že sklamali, že nie sú dosť dobrí.

 

3 | Pomôžte nám zbaviť sa elektroniky

Možno vám to pripadá zvláštne, ale niektorí mladí ľudia sú už sami na seba nahnevaní kvôli tomu, že sú neustále v zajatí elektroniky. Snažia sa, ale nemajú na vyslobodenie silu, a preto v duchu prosia rodičov, učiteľov, či iných dospelých, aby sa niečo stalo, aby systém začal fungovať tak, že sa zaobídu aj bez technológií. Túžia byť natoľko silní, aby aspoň pár dní dokázali nesledovať videá, nekontrolovať sociálne siete, opustiť svet hier a podobne. Túžia po akomsi vyslobodení. Nahlas to nepovedia, ale chceli by to dokázať. Aspoň na pár dní. To, čo vidíme okolo seba, je v mnohých prípadoch len hra, niektorí mladí ľudia by v skutočnosti chceli žiť úplne iný život.

 

4 | Naučte nás oddychovať

Deti v puberte často vzbudzujú dojem, že ich zaujíma len hlasná hudba, diskotéky, hlasné rozhovory. Ale opak je pravdou. Nielen starší, ale i tí mladší túžia po tom, aby si dokázali niekde v tichu oddýchnuť. Aj keď vám to nepovedia, budú šťastní, keď ich občas zoberiete na prechádzku do lesa, nebudete od nich nič chcieť a vytvoríte pokojnú atmosféru. Aj keď vám nič nepovedia a možno ani nepoďakujú, ale budú naozaj v pohode. A takéto chvíle oddychu ich dokonale pripravia na náročnejšie dni plné povinností.

 

5 | Túžime po úprimnej komunikácii

Každý potrebuje v živote niekoho, s kým sa môže úprimne porozprávať. A túžia po tom aj deti v puberte. Potrebujú niekoho, komu môžu zveriť svoje tajomstvá, niekoho, kto im porozumie, neodsúdi ich alebo sa im nevysmeje. Potrebujú niekoho, kto má čas sa im skutočne venovať a aktívne ich počúvať. Potrebujú tiež niekoho, kto sa vie do nich vcítiť a vie poradiť múdro bez zbytočného moralizovania. Po takomto dospelom túži každé dieťa.

 

6 | Túžime po tom, aby ste nás milovali

Deti v puberte sa tvária, že ich láska rodičov nezujíma. Už sa nechcú objímať a opäťovať bozky. Tvária sa, že ich city nezaujímajú, ale aj tak najviac zo všetkého túžia po tom, aby ste im hovorili, že ich veľmi milujete. A potrebujú to vedieť a počuť hlavne vtedy, keď majú problémy v škole alebo vo vzťahoch.

 

7 | Vydržte to s nami

Deti v puberte veľmi trápi, keď vidia nezhody v rodine. Často si  myslia, že za zlú atmosféru môžu ony. Domýšľajú si, že rodičia sa hádajú kvôli tomu, že dostali zlú známku alebo sa neslušne správali. Vtedy si v duchu dieťa myslí: „Vydržte to so mnou. Ja sa zlepším, sľubujem. Veď ja si všetko vážim, čo pre mňa robíte, ale teraz mi to proste nevyšlo.  Ja vás milujem aj keď vám to nepoviem. Len to, prosím, vydržte. Všetko sa zlepší. Sľubujem.“

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Dospievanie | Tínedžeri
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.