Aj deti prežívajú zrady. Deje sa to v škole, v škôlke, medzi kamarátmi. A tie zrady veľmi bolia. Ale najviac deti bolí, keď ich zradia rodičia. Kedy to robíme?
Niektorí rodičia zradia vedome, ale väčšina to robí neúmyslene. Niekedy dieťa raní, keď dostane jednotku a rodičia ho ani nepochvália. Alebo pochvalu vyslovia len tak, pomedzi zuby, akosi bez nadšenia a záujmu. Inokedy pri tých slovách ešte píšu SMS alebo pozerajú na internet v mobile. Deťom zrakový kontakt chýba a túžia po absolútnej pozornosti. Majú citlivý radar a hneď zistia, keď sú rodičia mysľou všade, len nie pri nich.
Iné deti raní, keď sa narodí súrodenec a celá rodina sa sústreďuje len na nového člena rodiny. Často sa stáva, že matky sú tak veľmi zaujaté malým bábätkom, že hlavne na staršie deti – školákov, často nechtiac zabúdajú. A aj oni potrebujú povzbudiť, porozprávať sa, vyžaľovať, pochváliť, cítiť sa potrební a užitoční. Ak sa dieťa cíti odstrčené, veľmi trpí. Až tak, že nemôže na to zabudnúť ani v dospelosti.
Deti tiež dokáže veľmi zradiť to, keď im niečo sľúbite za veľkú snahu a potom sľub nedodržíte. Napríklad sľúbite dieťaťu, že ak nebude mať na vysvedčení trojku, pôjdete k moru. Dieťa sľub splní, robí všetko preto, aby malo na vysvedčení jednotky a dvojky, ale odmena neprichádza. Toto je pre dieťa obrovská zrada. Asi sa viac už snažiť nebude.
Deti sú veľmi smutné aj vtedy, keď sa koná nejaké kultúrne predstavenie a rodičia sa neprídu pozrieť na vystúpenie svojho dieťaťa. Vtedy dokážu deti preplakať aj niekoľko hodín. Ťažko v tej chvíli vedia pochopiť, že rodičia mali niečo dôležitejšie, čo museli urobiť.
Väčšinou rodičia naozaj deťom nechcú ubližovať, niekedy si to, že ubližujú, vôbec neuvedomujú a niekedy sa situácia vplyvom rôznych okolností vyvinie tak, že musia konať tak, ako nechcú. V takomto prípade je potrebné dieťaťu situáciu podrobne vysvetliť. Môže sa tým jeho bolesť aspoň trochu zmierniť.
Psychológovia na základe svojich pozorovaní zisitili, že rodičia by si mali dávať pozor hlavne na tieto situácie, v ktorých môžu deti pociťovať, že ich zrádzajú:
1. Nikdy neprezraďte to, s čím sa vám dieťa zverilo
Týka sa to hlavne takých citlivých tém, ako je prvá láska, zrada priateľky, informácie o spolužiakoch a podobne. Tajomstvá sa prezrádzať nemajú a to ani vtedy nie, keď to tajomstvo vám povie malé dieťa.
2. Neporovnávajte svoje dieťa s inými deťmi
Dnes už všetci dobre vieme, že každý človek je jedinečný. A platí to aj o deťoch. Ak synov spolužiak vyhrá olympiádu, tak je dobré spolužiaka pochváliť, ale nikdy k tomu nedodajte niečo v tom zmysle, že vaše dieťa by to nikdy nedokázalo. To by ho zranilo. Vaše dieťa je zase dobré v ničom inom.
3. Nehádajte sa v prítomnosti dieťaťa
Vedci z Východoanglickej university dokázali, že hádky rodičov majú negatívny vplyv na rast mozgu dieťaťa. A nielen to. Hádky negatívne vplývajú aj na rozvoj sociálnych väzieb a emocionality. Malé deti nasávajú takmer všetko z prostredia, v ktorom žijú. Ak vyrastajú v prostredí, ktoré je presiaknuté konfliktami, nenaučia sa dostatočne kontrolovať svoje emocionálne prejavy a správne riešiť konflikty. Z tohto dôvodu je naozaj veľmi potrebné, aby deti vyrastali v harmonickom prostredí.
4. Snažte sa stáť na strane dieťaťa
Môže sa vám stať, že niekto bude kritizovať vaše dieťa v jeho prítomnosti. Keď je to aj pravidvá informácia, v takomto prípade je lepšie zachovať zdržanlivosť a nevyjadrovať sa k tomu. Mala by platiť zásada, že pred cudzími ľuďmi dieťa iba chválime alebo mlčíme. Mama a otec by mali stáť na strane dieťaťa aj vtedy, keď urobí niečo zlé. Potom doma by v pokoji mali nevhodnú situáciu prebrať ešte raz a vyvodiť určité závery. A ak je to potrebné, doma by mali dieťa potrestať a nie niekde na ulici.
Toto sú príklady viet, ktoré dokážu veľmi raniť vaše deti:
- Nikdy sa ti to nepodarí!
- Hovoril som ti, že to takto skončí!
- Spýtaj si to od otca/matky!Mne daj pokoj!
- Teraz nie, nemám čas!Teraz neotravuj!
- Ako si mohol/a byť taký/á/ hlúpy/a?
- Ty tomu nerozumieš, si príliš mladý, aby si...
- O tom sa nediskutuje! Povedal som a hotovo. Buď ticho!
- Dokiaľ ťa živíme, budeš robiť, čo ti povieme!
- Rob si, čo chceš!
- Prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra?
- Ešte raz a potom uvidíš!
- Len počkaj, keď príde otec domov.
- Zase si to spravil zle!
- Radšej to nechytaj, lebo to zničíš!
- Za naše problémy môžeš ty!
- Prečo si zase nedostal jednotku?
- Pôjdeš do polepšovne!
- Mohol si sa snažiť viac!
- Som z teba sklamaný. Nevieš nič poriadne!
- Ideš mi na nervy!
Detstvo ja krásne obdobie, ktoré si treba navždy zapamätať. Ak svoje dieťa pobozkáte, objímete alebo obdarujete, veľmi mu tak pomôžete v jeho napredovaní a v postoji ku svetu i ku sebe samému. Milujte seba a milujte svoje deti. Porozprávajte sa s nimi, podporujte ich a predovšetkým konajte jednotne. Keď dieťa žije v prostredí, v ktorom vládne dôvera, spolupráca, tolerancia a vernosť, bude sa aj ono v dospelosti snažiť o vytvorenie podobného vzťahu. V priateľskom a harmonickom prostredí sú šťastné aj deti a dostávajú do vienka zdravé základy svojich budúcich vzťahov. Deti totiž kopírujú správanie svojich rodičov i bez toho, aby si to rodičia vôbec všimli.
Zdroj: Jill Savageová,Kathy Kochová: Milujte svoje deti také, aké sú
