Americkí psychológovia John a Linda Friel vo svojej knihe Sedem najväčších rodičovských omylov podrobne analyzujú sedem najzásadnejších rodičovských omylov, ktoré sa v mnohých rodinách veľmi často vyskytujú. Ktoré sú podľa nich tie najčastejšie?
1. Keď robíte z dieťaťa stále malé miminko
Dôsledok tohto prístupu je ten, že potomkom sa po ukončení štúdia nechce ísť preč z domu alebo sú leniví starať sa sami o seba. Nechce sa im prať, variť, žehliť a podobne. Veľa rodičov má tendenciu svojim deťom pripravovať cestičku do života tak, aby sa čo najmenej namáhali, ale dobré je uvedomiť si, že všetko má svoje hranice. Ak rodičia pripravia dieťa o radosť a skúsenosť z toho, keď musí o niečo bojovať, keď sa musí o niečo snažiť, táto skúsenosť mu bude neskôr v živote veľmi chýbať. „Životná cesta skrýva množstvo prekážok. Človek, ktorému chýba schopnosť bojovať a pociťovať pri tom radosť a uspokojenie, môže neskôr vnímať život ako krutý a deprimujúci,“ píšu vo svojej knihe John a Linda Friel. Tiež nie je dobré robiť zo svojej dcéry nádhernú malú princezničku a prehane ju obdivovať aj vo vyššom veku, lebo to môže u nej spôsobiť problémy vo vzťahoch k mužom. Bude mať potrebu byť neustále obdivovaná a keď to tak nebude, môže mať vážne psychické problémy.
2. Keď odsúvate manželstvo na posledné miesto
Mnoho rodičov sa tak hlboko ponorí do starostlivosti o deti, že sa zabudnú starať o svoj vzťah. Americkí psychológovia John a Linda Friel vo svojej knihe upozorňujú na to, že to nie je správne, pretože život v rodine nespočíva len v starostlivosti o deti. Odporúčajú manželom, aby si raz čas zabezpečili niekoho, kto im pomôže so starostlivosťou o deti a spoločne prežili aspoň pár hodín iba oni dvaja. Autori upozorňujú na to, že je potrebné si zvyknúť v manželstve na to, že určité dni v mesiaci patria len rodičom a vytvoriť si z toho zvyk. A neustála obetujúca sa starostlivosť deťom aj škodí. „Keď tieto deti dospejú, tak len tak na polovicu. Dokonca aj vo vlastnom manželstve pôsobia len tak na polovicu. Niekedy je pre nich pôvodná rodina dôležitejšia ako partner/partnerka,“ píšu vo svojej knihe psychlológovia na základe svojich skúseností z praxe v rodinnej i individuálnej terapii.
3. Keď tlačíte dieťa do mnohých činností
Dnes je taký trend, že rodičia sa snažia o to, aby ich deti navštevovali čo najviac krúžkov a tiež k tomu, aby mali dobré známky. John a Linda Friel tvrdia, že je to tak trochu aj tým, že keď rodičia veľa pracujú, tak sa snažia o to, aby aj ich deti mali čo najviac povinností. Niektoré deti potom dospejú samy do takého štádia, že sa snažia mať čo najviac povinností. Potom celá rodina zápasí s nedostatkom času a žije v strese. Často dochádza až k odpojeniu od pocitov. John a Linda Friel vo svojej knihe píšu: „Preťažení a unavení rodičia vychovávajú deti, na ktoré nemajú čas, tie sa cítia citovo vyprahnuté a aby zaplnili citovú prázdnotu, začnú samy seba naháňať do rôznych aktivít. Alebo je druhá skupina detí, ktorým vôbec nezáleží na tom, aby uspeli, lebo sa cítia maximálne osamelé, naštvané, zranené alebo zanedbané.“
4. Keď zanedbávate svoj citový a duchovný život
V dnešnej dobe je viac ako nutný rozvoj spirituality. Mnohí vedci tvrdia, že len duchovno môže správne nasmerovať náš evolučný vývoj. Len duchovno a uvedomovanie si skutočných hodnôt nás ochraňuje pred aroganciou, chamtivosťou, cynizmom, netrpezlivosťou, egoizmom a skepticizmom. A lekári tiež hovoria o tom, že naše psychické zdravie a hlavne láska majú obrovský vplyv i na naše fyzické zdravie. Dnes už čoraz viac ľudí medituje, relaxuje alebo sa pravidelne modlí. Už je stále menej tých, ktorí si myslia, že iba práca šľachtí ducha. Je stále menej tých, ktorí denne pracujú aj 12 - 14 hodín. Tento trend bol moderný predovšetkým v 90. rokoch. Dnes sa ľudia učia užívať si každodenné radosti života a vychutnávať si pokoj a prírodu. A potrebné je myslieť aj na to, že životný štýl rodičov ovplyvňuje aj deti.
5. Keď sa snažíte stať najlepším priateľom svojho dieťaťa
Mnohí rodičia na túto cestu nastúpili, ba dokonca sa nechali oslovovať krstným menom. John a Linda Friel sú však presvedčení, že v tomto nespočíva rodičovská úloha. Všetko je v poriadku, ak sa vám dieťa so všetkým zveruje a rozoberáte spolu takmer všetko, teda aj problémy s láskou, so vzťahmi, s kamarátmi a podobne. Nie je však správne rozprávať deťom o svojich citových problémoch v manželstve alebo v iných vzťahoch. Tieto informácie môžu v deťoch vyvolať zmätok. John a Linda Friel upozorňujú na to, že: „Ak rodič dieťaťu rozpráva o závažných problémoch, ktoré má, vytvára sa síce silné puto, ale neskôr v dospelosti to môže viesť k rôznym citovým a vzťahovým problémom.“ John a Linda Friel neodporúčajú rodičom ani to, aby sa sa nasilu snažili byť dobrými kamarátmi ich detí. Majú si nájsť svojich vlastných kamarátov, ktorí sú im primeraní vekom alebo názormi. Keď rodičia nemajú svoje záujmy a ani kamarátov, neskôr, keď dieťa vyrastie, musí riešiť dilemu, či má ísť cez víkend na výlet so svojou partiou alebo zostať doma s rodičmi, ktorí sú na dieťa priveľmi naviazaní a ktorí často žijú svoj život prostredníctvom svojho dieťaťa. Veď koľko rodičov si realizuje svoje sny prostredníctvom svojho dieťaťa. Určite aj vy v okolí takých poznáte.
6. Keď poskytujete deťom príliš veľa rád
Pre deti je lepšie, keď poznajú niekoľko pravidiel, ktoré dôsledne dodržujú, než veľké množstvo rôznych príkazov a zákazov, ktoré sa menia každý deň a deti v tom majú chaos. Najlepší spôsob ako naučiť dieťa sebaovládaniu, je byť im v tom vzorom. To, čo rodičia vyžadujú od svojich detí, by mali vyžadovať aj sami od seba. Ináč to nefunguje.
7. Keď očakávate, že prostredníctvom dieťaťa sa splnia vaše sny
John a Linda Friel upozorňujú na to, že veľa rodičov má snahu, a to hlavne pri výbere povolania, tlačiť dieťa do niečoho, čo ono ani nechce. Často je to spôsobené podvedomou túžbou splniť si vlastné sny. Psychológovia toto považujú za dosť nevhodné správanie zo strany rodičov.
Na druhej strane je správne vyžadovať od dieťaťa určitú dôslednosť. Napríklad vtedy, keď sa dieťa rozhodne navštevovať nejaký krúžok, po určitej dobe ho to prestane baviť a vyžaduje od rodičov, aby tam nemuselo chodiť. V tomto prípade je dobré žiadať od dieťaťa, aby ukončilo v krúžku celý školský rok a neprerušovalo ho v priebehu školského roka. Vďaka tomu sa naučí chápať nielen dôsledky svojich rozhodnutí, ale tiež to, že po zrelej úvahe nie je hanbou meniť svoje rozhodnutia.
