Články: Pre študentov
O projekte


 

Čo robiť preto, aby sme boli spokojnejší?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Existuje však množstvo všeobecne známych faktorov, ktoré sa vzťahujú takmer na všetkých ľudí a bránia im v tom, aby viedli spokojný a plnohodnotný život. / Foto: Bigstock

Každý človek má iné predstavy o šťastí a  každý človek aj dobre vie, čo mu to jeho vysnívané šťastie kazí. Existuje však množstvo všeobecne známych faktorov, ktoré sa vzťahujú takmer na všetkých ľudí a bránia im v tom, aby viedli spokojný a plnohodnotný život. Čo patrí k tým najčastejším?

 

1. Nezmyselné úvahy

Úvahy v štýle, keby som urobil(a) to, tak by bolo to a to, považujú psychológovia za veľmi škodlivé myšlienky, ktoré veľmi ubližujú. Trápiť sa pre už uskutočnené rozhodnutie nemá žiadny zmysel. Ľudia, ktorí sa často takýmto spôsobom trápia, patria medzi nešťastných. Smútok a zlé pocity spôsobuje aj neustále premýšľanie nad budúcnosťou spojené so strachom a obavami z toho, čo príde. Odborníci radia, že ak sa vám stane, že sa príliš dlho zaoberáte nejakou myšlienkou, ktorá vám neprináša pocit radosti, je potrebné sa opýtať samých seba, čo vám táto myšlienka prinesie. Na čo vám je dobrá. Vtedy je najlepšie pustiť si hudbu, zmeniť prostredie, ísť na prechádzku, cvičiť alebo aspoň umývať riad. Takto sa nejlepšie zbavíte neužitočných úvah.

Niekedy sa zase možno trápite kvôli tomu, čo si iní ľudia pomyslia o vašich slovách alebo činoch. Nemá zmysel sa porovnávať s ostatnými. Inokedy sa zase možno  pozastavujete nad správaním blízkych ľudí. Na základe svojich predstáv si vytvárate celý scenár prípadných dôvodov, prečo sú takí, akí sú. Domýšľate si, prečo sa niekto na vás neusmial, nezavolal, nenapísal. Vymýšľate si dôvody a dotyčný človek možno len zabudol, nemal čas alebo mal zlý deň. Ak sa takto trápite dlhšiu dobu, najlepšie zo všetkého je opýtať sa na konkrétny dôvod.

 

2. Zbytočné pocit viny

Zdravý pocit viny je charakteristický pre každého človeka. Niekedy sa však pocit viny objaví aj vtedy, kedy by sa objaviť nemusel. Býva to väčšinou vtedy, keď situáciu nemôžete ovplyvniť, ale aj napriek tomu sa cítite vinní. Kvôli tomuto pocitu človek často cíti, že nič nedokáže, že je jeho život k ničomu a podobne.

Čo robiť v prípade, že vás tento pocit trápi? Ak ste sa zachovali nesprávne a uvedomujete si to, snažte sa ospravedlniť alebo situáciu nejako zmeniť. Ak nerobíte v živote nič zlé alebo nevhodné a aj napriek tomu vás trápi pocit viny, vtedy je lepšie zájsť za odborníkmi. Niekedy je to naozaj najlepšie riešenie. Čím skôr vyhľadáte odbornú pomoc, tým skôr sa vám podarí vaše dni prežívať príjemnejšie a šťastnejšie.

 

3. Impulzívne nakupovanie zbytočných vecí

Keď si raz za čas kúpite aj zbytočnú vec, vôbec nič sa nedeje. Niekedy je to dokonca veľmi prospešná vec. Dnešný svet je však cez reklamu nastavený tak, že nabáda nakupovať neustále. Ak tomuto fenoménu podľahnete a takmer každý deň niečo nakupujete, to už nie je správne. Po určitej dobe to vo vás začne vyvolávať aj nespokojnosť. Niektorí ľudia, u ktorých táto skutočnosť zašla až do extrémov, sa z tohto vyliečili tak, že sa rozhodli dva alebo aj tri roky nič zbytočné nekupovať. Niekedy pomáha aj to, že si dáte nejaký cieľ, napríklad si začnete šetriť na nejakú dovolenku a potom si rozmyslíte, či peniaze miniete na nejaké hlúposti. A možno časom zistíte, že menej je viac a nastúpite na cestu minimalizmu. Minimalizmus sa čoskoro začne šíriť svetom ako nutnosť. Ľudia budú musieť zredukovať svoje výdavky,  ak budú chcieť zachovať planétu Zem aj pre ďalšie generácie. Samozrejme, nebudú sa musieť zbaviť úplne všetkého, ale budú sa musieť uskromniť, obmedziť svoj majetok iba na veci, ktoré naozaj potrebujú a robia ich šťastnými z dlhodobého hľadiska. Minimalizmus je zbavenie sa závislosti od potreby vlastnenia, nakupovania a nekonečného naháňania sa za všetkými novinkami. Minimalista si užíva jednoduchosť a menej vecí a vie, že vlastnenie vecí ho neurobí šťastným. Vie, že zarábať viac a vlastniť viac je nezmyselné. Minimalizmus je život bez stresu a náhlenia sa. Minimalista má v živote dôležitejšie veci, ktoré ho robia šťastným.

 

4. Nezdravé jedlo na tanieri

Dnes už takmer všetci vedia, čo patrí do skupiny tzv. nezdravých jedál. Paradoxné na tom je to, že aj napriek tomu, že to vieme, nie vždy sa zdravo stravujeme. Výskumy potvrdili, že pravdepodobnosť vzniku depresie u ľudí, ktorí konzumujú nezdravú stravu je o 51 percent vyššie než u tých, ktorí sa snažia dodrživať zásady zdravej výživy. Ak sa nezdravých jedál neviete zrieknuť, tak si ich pripravujte aspoň doma. Zbavíte sa tak pripálených tulov, zbytočných škrobov, farbív a podobne.

 

5. Neschopnosť organizovať si čas

Správne a zmysluplné hospodárenie s časom je vlastne veľké umenie. Vďaka tejto schopnosti sa v priebehu rokov môžete dopracovať k mnohým úspechom, radosti i  pekným vzťahom s ľuďmi. Dôležité je, aby ste dokázali nájsť správny pomer medzi jednotlivými činnosťami, aby ste nezabúdali na rovnováhu medzi jednotlivými krokmi, ktoré počas dňa robíte.

Najhoršie je ráno neskoro vstať a potom všetko robiť v strese a v rýchlosti. Ráno je dobré venovať sa niečomu, čo máte radi, čo sa vám páči. Dobré je tiež počúvať príjemnú hudbu. Ranné prebúdaznie nemá byť spojené s utrpením, ale s niečím príjemným. Vhodné je  pozitívne sa naladiť, a to sa nedá uskutočniť vtedy, keď na to máte málo času.

Neschopnosť správne si rozvrhnúť čas privádza človeka do dvoch extrémov. Buď na konci dňa je maximálne unavení a aj tak všetko nestihol urobiť alebo má také spomalené tempo, že nmu je od začiatku dňa jasné, že v dnešný deň nič nestihne urobiť. V prvom prípade ste príliš unavení na to, aby ste sa mohli cítiť šťastní a v tom druhom prípade vám v radosti zo života bráni pocit viny.

V takýchto prípadoch pomôže len presné stanovenie priorít a presný zoznam činností, ktoré je dobré si napísať ešte večer na ďalší deň. To, čo najneradšej robíte, urobte hneď ráno. Často si dávajte otázky, v ktorých sa sami seba pýtate, na čo vám záleží, čo je naozaj dôležité. Pomôže vám to uvedomiť si, čo v živote naozaj potrebujete a čo je pre vás naozaj dôležité.

Presné plánovanie pomáha aj v tom, že  človek nechodí všade neskoro. Tento zlozvyk totiž spôsobuje rozčúlenosť, podráždenosť, čo tiež na dobrej nálade nepridáva. A ak niekto musí na vás sústavne čakať, vaše meškanie je prejavom nezáujmu, nezdvorilosti a tiež ľahostajnosti.

 

6. Sociálne siete

Vedci dospeli k zisteniu, že aktívni návštevníci sociálnych sietí sa cítia menej šťastní. Negatívne na nich vplývajú šťastné fotky rodín, fotky ľudí s dokonalými tvárami a postavami, fotografie nádherných domov, izieb, áut, záberov z dovoleniek. Niektorí ľudia majú z toho depresie, a to hlavne vtedy, keď sa im práve dobre  nedarí. Napríklad sa im rozpadol vzťah, nemajú kde bývať alebo pribrali. Treba si tiež uvedomiť, že väčšina tých fotiek je podvod. Veď vo fotoshope upravíte čokoľvek, alebo na fotke zobrazíte len to, čo sa vám hodí, ale pravda je úplne iná.

Niektorí psychológovia uvádzajú, že nebezpečným sa môže javiť fakt, keď ľudia komunikujú on-line tri a viac hodín denne a najhoršie je, keď menia svoju identitu alebo súbežne používajú viac identít. Táto skutočnosť môže byť veľmi nebezpečná až patologická. Pri digitálnej komunikácii je sebakontrola znížená a ľahko môžete povedať aj tie informácie, ktoré by ste ináč nepovedali. Nemáte bezprostrednú možnosť sledovať reakcie druhých, nie ste v dostatočne blízkom kontakte, aby ste si uvedomili, ako vaše slová na ľudí pôsobia.Tieto skutočnosti tiež veľmi neprispievajú k celkovému pocitu šťastia a spokojnosti.

Toto je len niekoľko faktorov, ktoré majú tendenciu nepriaznivo vplývať na životy ľudí. Tí, ktorí o nich vedia, dokážu sa ľahšie proti nim brániť alebo si z niektorých vecí nerobia ťažkú hlavu. Niekedy sa stačí na určité veci pozrieť iným uhlom pohľadu alebo ich nebarť až tak vážne a život sa môže hneď stať krajším a spokojnejším.

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.