Všetci ľudia, ktorým sa podarilo určitým spôsobom zmeniť svet, používali tzv. „reflexívne myslenie.“ Podľa odborníkov je to niečo, čo je nevyhnutné pre sebazdokonaľovanie.
Reflexívne myslenie je súčasťou procesu kritického myslenia, ktorý sa špecificky týka procesov analýzy a rozhodovania o tom, čo sa stalo. Stručne povedané, je to také myslenie, ktoré zahŕňa širokú škálu mysliacich zručností vedúcich k žiadaným výsledkom a k takému premýšľaniu, ktoré sa sústreďuje na proces rozhodovania o tom, čo sa stalo.
Pri tomto spôsobe myslenia je potrebné si predstaviť napríklad nasledujúcu situáciu zo života. Čo urobíte, keď veci nevychádzajú presne podľa vašich predstáv? Väčšina začne celkom určite hľadať všetky možné výhovorky, namiesto toho, aby hľadala riešenia.
Tajomstvo reflexívneho myslenia teda spočíva v hľadaní riešenia v nás samotných, namiesto toho, aby sme sa pozerali na vonkajšie faktory. Reflexívne myslenie vyžaduje vedomú analýzu toho, čo človek prežil a prežíva.
Rôzne psychologické výskumy ukazujú, že toto myslenie je nevyhnutné, ak chceme urobiť v živote pozitívnu zmenu. Pozitívna zmena si vyžaduje dve veci:
- cieľ a uvedomenie si, kde sa od cieľa práve nachádzame, aby sme dokázali určiť vzdialenosť,
- kroky potrebné k prekonaniu prekážky.
Jednoducho povedané. Človek by mal vedieť, kam kráča, lebo ak nevie, kam kráča, nevie, do ktorého cieľa má ísť. A práve preto reflexívne myslenie ponúka riešenie prostredníctvom vlastného vnímania aktuálnej situácie.
Ako zaviesť 2-hodinového pravidlo do života?
Mnohí psychológovia sú presvedčení, že veľa problémov by sa dalo vyriešiť pomocou dvoch hodín reflexívneho myslenia. Ak povieme dve hodiny, môže sa to zdať ako naozaj dlhý čas. No ak si ich rozdelíte na celý týždeň, dostanete z toho 15-20 minút denne, a to nie je veľa.
Ako by ste mohli začať s nácvikom? Tak napríklad: Keď sa vrátite domov z práce alebo zo školy, odstráňte všetky veci, ktoré by vás mohli rozptyľovať. Potrebné je úplné ticho. Potom si zoberte pero a papier, na ktorý si napíšete odpovede na približne tieto otázky:
- Som nadšený (nadšená), že robím to, čo robím alebo sa cítim skôr bezmocne?
- Sú moje vzťahy a práca vyvážané?
- Ako môžem urýchliť proces, aby som sa dostal (a) z bodu kde som, do bodu kde chcem byť?
- Aké príležitosti alebo veci odmietam, ktoré by som odmietať nemusel (a)?
- Čo predstavuje veci a okolnosti, ktoré majú na môj život a náladu negatívny vplyv?
- Čo by sa potencionálne mohlo pokaziť alebo zhoršiť v nasledujúcich šiestich mesiacoch môjho života?
Podľa psychológov je takéto utriedenie si myšlienok jednou z najlepších aktivít, akú môžete urobiť. Pomôže vám to uvedomiť si krátkodobé a dlhodobé ciele, predísť problémom a objaviť nové nápady. K týmto otázkam môžete pridávať aj svoje vlastné alebo nechať svoju myseľ voľne plynúť.
Aby vám táto technika dokázala efektívne pomôcť, musíte si na ňu vyhradiť dostatočný čas a vytvoriť vhodný podmienky. Niekedy to nefunguje práve preto, lebo ste nesústredení, nevyhradíte si dostatočný čas, pokoj a priestor. Je to všetko o prioritách. Ak dokážete stráviť dve hodiny denne na sociálnych sieťach alebo pozeraním televízie, určite si dokážete nájsť 15 minút na to, aby ste vyriešili problémy vo svojom živote.
Tí, ktorí uvedenú techniku zodpovedne vyskúšali, našli také riešenia, ktoré ich samostných veľmi potešili a zároveň prekvapili. Nezabudnite si všetko napísať na papier alebo do zápisníka, pretože akonáhle sa myšlienka stane fyzickou (dokonca aj napísanou na papieri), skôr sa stane realitou.
Zdroj: educateinspirechange.org, hawaii.edu
