Podľa známej českej psychologičky existuje niekoľko základných vecí, ktoré by mal každý učiteľ pri učení detí rešpektovať. Len vtedy bude jeho učenie deťom prirodzené a aj efektívne.
Jana Nováčková je známa česká psychologička. Vo svojej práci sa zaoberá výchovou detí. Je spoluautorkou jednej z najpredávanejších výchovných kníh Rešpektovať a byť rešpektovaný. V oblasti výchovy sa venuje vedeckým výskumom a zaoberá sa tiež možnosťami transformácie tradičnej školskej výučby.
V jednej zo svojich prednášok sa zaoberá aj tým, čo všetko by mal učiteľ vnímať pri pôsobení na deti a čo vo svojom prístupe k nim by mal rešpektovať.
Dôležité je rešpektovať mozog
Detský mozog je ako dom vo výstavbe. Dolné poschodie pozostáva z mozgového kmeňa a limbickej oblasti, ktoré dohromady tvoria dolnú časť mozgu, ktorú často nazývame „plazí mozog“. Dolný mozog riadi najzákladnejšie nervové a duševné pochody, silné emócie, pudy, dýchanie, trávenie, reguláciu spánkových cyklov a stav bdelosti. Práve dolný mozog spôsobuje, že dieťa po niekom hodí hračku alebo ho uhryzne, keď sa niečo nedeje podľa jeho predstáv. Táto časť mozgu funguje od narodenia. Horná časť mozgu, v ktorej prebieha vyspelejšie a zložitejšie myslenie, je u novorodencov nevyvinutá a začína rásť neskôr. Horný mozog tvorí mozgová kôra (kortex). Vďaka kortexu sa vyvíjajú mnohé racionálne, emočné a vzťahové schopnosti, ktoré nám pomáhajú prežívať vyvážený a zmysluplný život. Sú to napríklad:
- zdravé rozhodovanie a plánovanie,
- regulácia emócií a tela,
- pružnosť a prispôsobivosť,
- empatia,
- morálka.
Práve tieto vlastnosti sa snažíme deťom vštepovať a všetky vyžadujú dobre vyvinutý horný mozog. Problém je v tom, že vývin tohto mozgu určitú dobu trvá a úplne je vyvinutý až okolo 25 roku života. Poznanie týchto skutočností o mozgu môže zmeniť spôsob nazerania učiteľov na žiakov a študentov, na ich prístup k učeniu a prečo sa správajú tak, ako sa správajú. Vďaka pochopeniu objavu, že mozog sa mení a vyvíja, sa môžeme posunúť do pozície, pri ktorej žiakov môžu učitelia vnímať s väčším pochopením a súcitom a lepšie im môžu porozumieť aj v tom, prečo sú rozrušení a majú problémy so sebaovládaním. Je skrátka nepredstaviteľné predpokladať, že žiaci dokážu urobiť rozhodnutia tak, ako keby mali úplne vyvinutý, dokonalo fungujúci mozog a že na situácie sa vedia pozerať ako dospelí ľudia. Vyvíjajúci sa mozog žiaka je v skutočnosti ďalším dôvodom, prečo je potrebné stanovovať jasné hranice a pomáhať im pochopiť, čo je prijateľné a čo nie. Skutočnosť, že žiak nemá dôsledne pracujúci horný mozog, poskytujúci vnútorné hranice, ktorý usmerňuje jeho správanie, znamená, že je potrebné stanoviť vonkajšie pravidlá a hranice. Tieto potom určujú učitelia, rodičia a osoby, ktoré sa o deti starajú a vychovávajú ich.
Ak žiak dostane záchvat zlosti a prestáva sa ovládať, učiteľ môže začať pôsobiť na rôzne časti mozgu. Môžeme pôsobiť na plazí mozog alebo na neokortex. Jednoducho povedané, môžeme svojimi postojmi zapôsobiť na hornú časť mozgu, v rámci ktorej sa žiak dokáže upokojiť, uvedomiť si, čo urobil, ba dokonca sa ospravedlniť alebo môžeme pôsobiť na plazí mozog, kde sa spúšťajú prevažne obranné alebo útočné mechanizmy. Keď sa pohybujeme v rovine plazieho mozgu, tomuto správaniu hovoríme tiež „dráždenie jaštera“ a odborníci ho neodporúčajú, pretože spôsobuje vyhrotenie emócií u žiaka aj učiteľa. Mysliace, sebaovládacie obvody horného mozgu sa vypnú a v danej chvíli sú nedostupné. V takejto situácii však môžeme zapôsobiť i na vyspelejší horný mozog dieťaťa, aby ten pomohol ovládnuť reaktívnejší dolný mozog. Ak učiteľ zahrnie žiaka empatiou, povie mu, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo a prípadne prehodí aspoň pár viet o tom, čo sa vlastne stalo, plazí mozog takto môže aspoň čiastočne ustúpiť. Takto aktivujeme horné obvody. Posúvame sa od reaktivity k receptivite (vnímavosti, chápavosti).
Jednoducho povedané, ak chceme žiakov učiť a vychovávať, musia sa cítiť v bezpečí, ináč na tento proces nie je mozog vôbec pripravený.
Čím sú žiaci v škole najčastejšie ohrození?
- šikanou,
- skúšaním, známkami,
- pocitom, že učivo nezvládajú tak, ako by mali,
- sú ohrození zo vzťahov v triede,
- nálepkovaním,vysoko nastavenými očakávaniami,
- verejným porovnávaním,
- chválením jedného dieťaťa pred ostatnými deťmi,
- súťažením,
- pocitom, som dosť dobrý a dobrá?
2. Učenie potrebuje zmysluplnosť a pocit bezpečia
Jana Nováčková neuznáva známkovanie, pochvaly a zbytočné súťaže. Sama hovorí: „Vo vyučovaní sa stačí spoľahnúť na endorfíny, ktoré sa do tela vyplavujú pri radosti z poznávania a vtedy, keď niečo pochopíme a naučíme sa. Vtedy žiak prežíva nádherný pocit. Kvalitné učenie nepotrebuje odmeny, tresty, známky, pochvaly, ale zo všetkého najviac potrebuje zmysluplnosť. Príroda má dva základné mechanizmy prežitia, a to učenie a stresovú reakciu. Učenie musí byť motivované zvnútra. Deti sa chcú učiť, ale musia mať na to vytvorené určité podmienky. Deti naozaj nemusíme odmeňovať a chváliť, príroda si to zabezpečila prostredníctvom endorfínov. Vnútorný pocit, že som niečo objavil(a) tvorí základ vnútornej motivácie učenia.“
3. Učenie je potrebné prispôsobiť veku a zrelosti dieťaťa
Vo väčšine škôl sa postupuje jednotným spôsobom. Obsah, rozsah učiva, ale i metódy, ktorými sa učivo sprostredkúva, by mali byť primerané veku žiakov, ich psychickým predpokladom a možnostiam. Učebné osnovy predpisujú učivo pre predmet a ročník všetkým žiakom rovnako. V triede sa však nachádzajú žiaci s rozličnou úrovňou myslenia. Potom je na majstrovstve učiteľa, jeho výbere metód a individuálnom prístupe, aby sa zásada primeranosti dodržala.
4. Aktivita a samostatnosť žiakov je tiež dôležitá
Ak žiak len sedí v lavici a počúva učiteľa, veľa si toho nezapamätá. Keď si však môže rôzne veci vyskúšať, niečo tvoriť alebo o probléme komunikovať, učí sa mu oveľa lepšie. Mocenský učiteľ nedáva veľa priestoru žiakom na samostatnosť, pretože sa bojí, že by stratil nad triedou kontrolu. Mocensky orientovaní učitelia nedávajú tiež žiakom dostatočný priestor na experimentovanie, skúmanie, robenie chýb, spoluprácu, komunikáciu a diskusiu.
5. Učiteľ by mal rešpektovať odlišnosti, potreby a dôstojnosť žiakov
Jana Nováčková v prednáške pripomenula, že v procese rešpektu sa robia prvé kroky, ale netreba tiež zabúdať na to, že žiaci potrebujú hlavne veľa pohybu a tiež pocit spolupatričnosti. Vtedy sa cítia naozaj šťastní. Učitelia by sa mali tiež vyvarovať toho, aby nekritizovali a neponižovali žiakov pred celou triedou. Irónia a sarkazmus tiež nepatrí do triedy. Žiaci potrebujú autoritu, ale nesmieme si ju zamieňať za mocenský postoj, ktorý spočíva v tom, že dávame žiakom najavo, že my niečo vieme lepšie ako oni. Takýto prístup učiteľov vedie ku vzdoru žiakov alebo k maximálnej poslušnosti, ktorá však brzdí ich rozvoj.
6. Dôležité je v žiakoch prebúdzať vnútornú motiváciu
Žiaci sa na základe vnútornej motivácie učia preto, lebo im učivo pripadá zábavné alebo zmysluplné. Keď je dieťa presvedčené o zmysluplnosti niektorých vecí, naučí sa ich aj vtedy, keď sú mimoriadne ťažké. Žiakov dokážeme motivovať aj na základe vonkajšej motivácie, ale pod jej vplyvom sa učia len preto, aby sa vyhli trestu alebo získali odmenu. Riziko je však v tom, že keď pominie hrozba trestu a odmenu už nikto nedáva, žiak sa prestáva učiť. Odmeny na prvý pohľad vyzerajú príjemne, ale prinášajú so sebou určité problémy, a to najmä vtedy, keď odmenu vnímame ako úplatok. V takomto prípade žiaci nadobúdajú pocit, že činnosť, ktorú vykonávajú, nemá žiadnu hodnotu, zmysel a je nezaujímavá, ale urobia ju preto, lebo dostanú odmenu. Pri odmene tiež hrozí riziko, že ak aj pri nejakej činnosti existovala u žiaka vnútorná motivácia, tá sa vplyvom vonkajšej odmeny môže zničiť. „Akonáhle nejakú činnosť odmeňujeme, táto činnosť pre žiakov prestane mať význam,“ upozorňuje Jana Nováčková. Odmeny tiež znižujú tvorivosť. Je to tým, že keď učiteľ žiakom ponúka odmenu, tak presne opíše, čo majú robiť, a tak žiaci strácajú chuť byť originálni. Vnútornú motiváciu podporuje zmyslupnosť nejakej činnosť, spolupráca, pretože sme sociálne bytosti a slobodná voľba. Slobodná voľba spočíva v tom, že žiak má možnosť o určitých veciach v rámci učiva rozhodovať. Tiež je dobré, keď si žiaci môžu z určitých možností vyberať. S možnosťou slobodnej voľby sa u nich zároveň formuje aj zodpovednosť. Nezabúdajme tiež na spätnú väzbu. Žiaci musia vedieť, čo urobili dobre a čo zle. „Vyučovanie v triede môže viesť k súťaživosti alebo spolupatričnosti. Ak dávame dôraz na súťaživosť, kladieme dôraz na známky a prestíž. Ak nám záleží na spolupatričnosti, motivujeme žiakov k tomu, aby vydali zo seba to najlepšie, čoho sú schopní,“ upozorňuje Jana Nováčková. Žiaci, ktorí sa snažia robiť čo najlepšie určité veci, robia to pre vec samotnú a nie preto, aby niekto z nich bol najlepší alebo niekomu dokazovali, že sú v niečom lepší ako tí druhí. Takto sa učia nádherným spôsobom spolupracovať.
7. Čo sa deje s deťmi v prvej triede?
Psychologička Jana Nováčková vo svojej prednáške tiež vysvetľuje, kde sa stráca chuť k učeniu, ktorú prváci po príchode do školy v sebe majú. Hovorí: „Deti sa naozaj tešia na to, že sa budú učiť. Prídu do prvej triedy. Učiteľky v dobrej viere a s túžbou deťom urobiť radosť hneď od druhého septembrového týždňa im začnú rozdávať včeličky, hviezdičky, dávať rôzne pečiatky, ale aj prasiatka, čierne body a neskôr jednotky i horšie známky. Čo si z tohto odnášajú deti? No, deti si začnú myslieť, že učenie nie je nič moc, keď nikto od nich neočakáva, že sa budú učiť len tak samy pre seba. V septembri trvá približne šesť týždňov, kým sa u prvákov z vnútornej motivácie učiť sa, stane vonkajšia motivácia – zberateľstvo známok. Z detí sa veľmi rýchlo stanú filatelisti. Veľmi odolné typy vydržia do Vianoc.“ A viete čo si o odmenách a známkach myslia deti? „Na akúkoľvek činnosť, za ktorú je ponúkaná odmena, nie je nič moc a len blázon by niečo také robil len sám od seba,“ hovorí Jana Nováčková.
