Partner je pre nás často bližší človek, ako sú naši rodičia, pretože sme si to, že s ním prežijeme veľký kus života, zvolili dobrovoľne. Keď je vzťah ideálny, môžeme v ňom hľadať útočisko, kde sa schovávame pred stresom alebo nepríjemnými situáciami. Ak však vzťah nezodpovedá našim predstavám, stáva sa pre nás stresujúcim faktorom.
O tom, za akých okolností nás dokáže partner najviac stresovať, porozprával v relácii Českého rozhlasu párový terapeut Honza Vojtko.
To, ako zvládame stres, do určitej miery súvisí s tým, ako sme videli zvládať stres našich rodičov, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorí nás vychovávali. Ak je úzkostlivá matka, väčšinou je úzkostlivá aj dcéra. Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela. Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný, alebo ohrozenie očakáva a pritom nie je presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu. Určitá miera záťaže je pre organizmus užitočná, inak by pri nedostatku podnetov mohlo dôjsť k deprivácii. Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti, označované ako stresory – prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa. Stres je však vysoko individuálna vec. Čo vytáča jedného človeka, druhý si ani len nevšimne. No dôvodom na stres môže byť aj partner alebo partnerka.
„Keď si hľadáme partnera/partnerku, tak si podvedome hľadáme svoju druhú polovičku, obrazne povedané, hľadáme druhú polovicu svojho ja. A keď nás partner rozčuľuje, hnevá nás to hlavne preto, že je to druhá polovica nášho ja a ako nám to môže robiť?“ upozorňuje Honza Vojtko.
Ak nás niečo vo vzťahu stresuje, môžeme reagovať podľa zaužívaných vzorcov, ktoré sme sa naučili, ale môžeme k problému pristupovať aj iným spôsobom. To všetko závisí od nás. Za zlé pocity často nemôže ten druhý, ale my sami a naša minulosť (traumy, deficity, chybné vzorce a presvedčenia). Starého človeka v nás sa nemusíme hneď zbaviť, stačí o ňom vedieť, akceptovať ho a chcieť sa stávať novým človekom; v nových príležitostiach sa prejavovať inak, hľadať samého seba, svoju pravú podstatu (čo by som chcel ja, nie hlas iného vo mne). Odhaliť to, čo skutočne chceme my sami, kým skutočne sme, je zrejme najťažší krok, bez ktorého ale nemôže začať žiadna osobná premena, a teda ani prístup k tomu, čo nás stresuje na partnerovi.
Pri odburávaní stresu je potrebné uvedomiť si aj to, čo na nás najlepšie pôsobí. Niekomu pomáhajú meditácie, joga, relaxácia, ale niekto iný si musí zabehať , ísť plávať, prechádzať sa alebo musí ísť do posilňovne. To, čo naozaj účinkuje, musí odhaliť každý sám.
Čo môžeme urobiť ako partnerská dvojica, aby sme stres lepšie zvládali?
- Povedzte svojmu partnerovi alebo partnerke, čo vás najviac stresuje a poproste ho/ju, aby vás neprivádzal/a do stresových situácií. Je potrebné sa naučiť komunikovať o strese.
- Už na začiatku vzťahu upozornite partnera/partnerku, čo vás najviac stresuje a s čím už dlhé roky bojujete. Poproste ho/ju, aby vám pomohla problémové situácie zvládať a chápal/a vás.
- Nastavte si presné pravidlá, čo máte robiť, keď sa jeden z dvojice dostane do stresu.Toto je znak vyzretého vzťahu, kde dvaja nesúperia, ale navzájom si pomáhajú.
Ako reagujú väčšinou na stres muži?
Muž má sklon utiahnuť sa „do jaskyne“ a ticho premýšľať o problémoch, nájsť riešenie, aby sa mohol cítiť lepšie. Dovtedy je roztržitý, zábudlivý, duchom neprítomný a nevšímavý. Keď sa mu nedarí nájsť riešenie, hľadá činnosti, pri ktorých môže na problém aspoň na chvíľu zabudnúť. Keď je stres príliš veľký, neváha využiť adrenalínovú činnosť. Ak sa niekomu predsa len sám od seba zdôverí, očakáva radu. Žena je z takéhoto správania muža (ide von, no pritom má doma povinnosti, zapne televízor alebo robí iné činnosti) zmätená, má pocit, že ju ignoruje, že sa o ňu nezaujíma. Je to spôsob muža, ako zvládať stres, nie prejav nelásky k žene. Muž v strese zabúda na všetkých a všetko ostatné. Žena má právo hovoriť o tom, ako sa cíti odstrčená a osamelá, ako aj muž má právo utiahnuť sa do svojej „jaskyne“ a mlčať, ak rieši nejaký problém.
Ako podporovať muža, aby sa vysporiadal so svojím stresom?
1. Nedávať najavo nesúhlas s jeho potrebou byť sám.
2. Nepokúšať sa mu pomôcť pri riešení problému, skôr mu vytvoriť priestor na to, aby si ho mohol vyriešiť sám.
3. Nevypytovať sa na jeho pocity.
4. Nesedieť pred vchodom do „jaskyne“ a nečakať, kedy vyjde von.
5. Netrápiť sa kvôli nemu a neľutovať ho.
6. Venovať sa niečomu, z čoho máme radosť.
Muži nemajú radi, ak im ženy hovoria o neriešiteľných problémoch, pretože sa vtedy cítia bezmocní.
Ako reagujú väčšinou na stres ženy?
Žena má potrebu rozprávať sa o problémoch. Úplne otvorene hovorí o pocitoch bezmocnosti, zmätenosti, beznádeje a vyčerpanosti a pri tom potrebuje spoločníka. Muž ju vtedy nemá nechávať samu alebo sa pokúšať jej radiť. Ženy si zakladajú na tom, aby mali okolo seba láskavých a starostlivých priateľov.
Žena tým, že je rozčúlená alebo sa potrebuje vyrozprávať, nechce hneď riešiť a počúvať rady, len hľadá úľavu v rozhovore a pochopení. Niekedy sa môže viac zaujímať o problémy iných, aby zabudla na vlastné bolestivé pocity. Ak žena mužovi rozpráva o svojich problémoch, muž to môže vnímať tak, že ho istým spôsobom obviňuje a má pocit viny z toho, že zlyhal, robí zodpovedným alebo skryto žiada o radu.
Tak ako muža uspokojuje uvažovanie o podrobnostiach riešenia problému, ženu zase uspokojuje, ak môže hovoriť o podrobnostiach problémov. Keďže ženy pri rozprávaní o problémoch rady preskakujú z jedného problému do druhého a mužovi dochádza trpezlivosť a uniká pointa, mohli by pred mužom začať hovoriť o probléme od pointy či konca príbehu k podrobnostiam.
Najdôležitejšie zo všetkého však je to, keď dokážeme partnera/partnerku pochopiť a nesnažíme sa ho/ju nasilu meniť, pretože vtedy sa dostáva do najväčšiho stresu.
