Keď deti končia školu a rozhodujú sa, aké povolanie si vybrať, je to pre ne veľmi dôležitá a náročná úloha. V dnešnej dobe je to náročné hlavne preto, lebo výber povolania v budúcnosti ovplyvní ich životný štýl a bude mať vplyv aj na ich životnú spokojnosť. V dnešnej dobe ľudia v práci strávia veľkú časť svojho dospelého života, oveľa väčšiu ako s rodinou a s priateľmi, a preto, ak je človek nepokojný so svojím povolaním, je často nespokojný aj so svojím životom. Správny výber povolania pomáha človeku byť šťastný, spokojný, sebavedomý a úspešný. Výber povolania je proces, pri ktorom si dieťa postupne uvedomuje: Kto som? Aký som? Čo ma zaujíma? Aby si deti dokázali dostatočne uvedomiť odpovede na spomínané otázky, musia mať na to dostatok priestoru, možností a dobré zázemie v rodine.
Každé dieťa je osobnosťou, má vlastnosti a schopnosti, ktoré získava od rodičov ako vrodené dispozície a predpoklady, no zároveň počas jeho rastu, vývoja a postupného dozrievania naňho vplývajú mnohé ďalšie pozitívne i negatívne veci a vzťahy, ktoré ho formujú, menia, prispôsobujú podmienkam, v ktorých žije. Má teda vrodené i získané schopnosti, zručnosti a vedomosti. Aj preto je každé dieťa iné, s inými vlohami i talentom. Ak chceme dieťaťu pomôcť, musíme odhaliť v čom spočíva jeho prípadná školská neúspešnosť, v ktorých predmetoch dieťa zlyháva a prečo, ktoré činnosti nezvláda a čo mu v tom bráni. A naopak, musíme vedieť odhaliť driemajúci talent, šikovnosť, rozvíjať nadanie a viesť dieťa k láske k učeniu, k vzdelávaniu i škole.
O tom, ako môžu vyberať rodičia s deťmi ich budúce povolanie porozprával v relácii Českého rozhlasu analytik trhu práce Tomáš Ervín Dombrovský.
Najväčším problémom pri výbere povolania je vedieť odhadnúť, o aké povolania bude záujem o 15-20 rokov. To dnes s presnosťou nikto nevie povedať. V súčasnosti chýbajú na trhu práce vodiči, kuchári, konštruktéri, informatici, technickí inžinieri, ale ako sa bude situácia vyvíjať o pár rokov, to dnes nikto netuší.
- Tomáš Ervín Dombrovský
Rola rodičov pri výbere povolania
Niekedy si rodičia myslia, že majú plné právo vybrať dieťaťu školu, na ktorej bude študovať. Často si prostredníctvom dieťaťa chcú napĺňať svoje vlastné ambície, chcú potešiť svoje ego a formovať imidž rodiny aj podľa toho, na akú školu chodí ich dieťa. „Výskumy ukazujú, že rodičia vo veku 35 -45 rokov, ktorí neuspeli vo svojej profesii a necítia sa vo svojom povolaní šťastní, najčastejšie prikazujú svojim deťom, na akú školu by mali ísť študovať,“ upozorňuje Tomáš Ervín Dombrovský. Je to spôsobené hlavne tým, že im sa niečo v živote nepodarilo, vytvorili si ideálnu predstavu o niektorých povolaniach, o ktorých si myslia, že tým ľuďom sa perfektne žije (právo, medicína, bankovníctvo...) a v domnení, že chcú dieťaťu dopriať ten najlepší život, ho manipulujú k výberu práve týchto povolaní. Kvôli tomuto sa však niektoré deti cítia nešťastne. Preto je veľmi dôležité, aby rodičia priamo nediktovali dieťaťu, ktorým smerom sa má pri výbere povolania uberať a ako má žiť. Oveľa dôležitejšie je venovať dostatočný čas a priestor kvalitnej diskusii o tom, čo dieťa baví, napĺňa, čo ho robí šťastným. „ Len oblasť, v ktorej sa dieťa cíti pohodlne, ktorá ho baví a v ktorej má určitý talent, je tá správna oblasť, v ktorej sa bude cítiť šťastne a pohodlne aj v dospelom živote,“ upozorňuje Tomáš Ervín Dombrovský. S deťmi je potrebné sa cielene rozprávať o tom, čo ich baví, v čom sú dobré a do čoho by mohli svoju energiu investovať. V niektorých rodinách deti nemajú vytvorený priestor na takéto diskusie, ba dokonca musia tajne vykonávať činnosti, ktoré ich naozaj bavia, pretože musia napríklad chodiť len do tých krúžkov, ktoré im vyberú rodičia.
Trh práce je iný ako pred rokmi
V minulosti platilo, že naši rodičia vykonávali väčšinou jedno povolanie celý život a robili to, čo vyštudovali. Dnes to už vôbec neplatí. Realita je taká, že veľa ľudí nerobí vôbec to, čo vyštudovala, ďalší menia svoje povolanie niekoľkkrát za život a ďalší vykonávajú aj niekoľko typov povolaní súbežne. Veľa ľudí sa stretlo už aj s tým, že mnoho vecí sa naučili priamo v praxi a poznatky zo školy využili len minimálne. Tiež je zistené, že v priebehu 5-7 rokov sa spôsob vykonávania takmer každého povolania určitým spôsobom mení. Z uvedeného vyplýva, že najdôležitejšie zo všetkého je uvedomiť si, že do budúcnosti je potrebné stotožniť sa smyšlienkou, že človek sa bude musieť vzdelávať celý život. To je tá najdôležitejšia kompetencia do budúcnosti v rámci ktorej by si každý človek mal rozvíjať kritické myslenie, prácu s informáciami a tímovú spoluprácu. Už deti v škole si musia začať uvedomovať, že nestačí napríklad zmaturovať, ale že celoživotný proces vzdelávania je potrebné prijať ako nemenný fakt. Školy by mali deti podporovať tým, že by mali priamo na vyučovaní vyhľadávať informácie a viac spolupracovať.
Neodkladajte rozhovor o povolaní do deviateho ročníka, keď sa vypisujú prihlášky
V niektorých rodinách sa rozhovory o povolaniach nechávajú na poslednú chvíľu. Často sa o tom rodičia s deťmi začnú rozprávať až vtedy, keď je potrebné vypísať prihlášku. Tomáš Ervín Dombrovský však odporúča začať s rozhovormi o povalaní čo najskôr. Rodičia sa však nemajú pýtať, čo dieťa chce robiť, čím chce byť, ale majú sa ich pýtať, čo ich baví, zaujíma a čo im robí radosť. Rozhovor už v mladšom veku má význam hlavne preto, lebo rodič môže citlivo nasmerovať svoje dieťa k tým aktivitám, napríklad v rámci krúžkov, ktoré rozvíjajú u dieťaťa práve tie zručnosti, ktoré bude potrebovať neskôr v škole, ktorú si veberie. Ak je napríklad dieťa technicky nadané, môže sa začať výraznejšie venovať matematike už v nižších ročníkoch základnej školy. Takto existuje šanca, že sa matematiku aj dobre naučí a porozumie jej. Keď sa pre technický odbor chce rozhodnúť štvrták v maturitnom ročníku, ktorý sa nikdy výraznejšie nevenoval matematike, tak má toto rozhodovanie oveľa náročnejšie a väčšinou sa zo strachu pred matematikou pre technický odbor ani nerozhodne. Keď rodič od útleho veku vie, k čomu inklinuje jeho dieťa, môže sa aj pri domácej príprave sústrediť na tie vyučovacie predmety, ktoré bude aj v budúcnosti dieťa potrebovať.
Deťom je potrebné pomôcť aj preto, lebo si nevedia vybrať z veľkého množstva možností
Dnešné deti sú viac nerozhodné aj preto, lebo majú veľmi veľa možností, kam môžu ísť študovať. Jednak sa rozhodujú medzi gymnáziami a je aj veľa stredných odborných škôl. Keďže sú teraz veľmi dobré možnosti študovať v zahraničí, môžu tiež vycestovať. Vidíme ich nerozhodnosť, pretože tých možností je naozaj veľa. A práve rodičia by ich mali v tomto trochu usmerniť aj na základe predpokladov, ktoré deti majú. Mali by ich viesť a poradiť im, aké možností sú, čo je výhodnejšie, čo je menej výhodné.
Rodina má pri výbere povolania na dieťa najväčší vplyv
Toto zistenie potvrdil prieskum v rámci Národného projektu KomposyT, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie u žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Až 63 % deviatakov v dotazníkoch potvrdilo, že najviac ich pri výbere strednej školy ovplyvňujú rodičia. A práve i z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sa v rodine tejto problematike venoval dostatočný čas a priestor a táto skutočnosť sa nezanedbávala. Deti sa o výbere povolania so svojimi rodičmi túžia rozprávať a práve tieto rozhovory im dokážu veľmi pomôcť.
Dieťa by malo reálne vidieť, ako sa jednotlivé povolania vykonávajú
Niekedy majú deti veľmi skreslené predstavy o jednotlivých povolaniach. Často ich ovplyvňujú filmy, internet, rôzne nerálne reklamy a podobne. Ak sa už dieťa pre nejaké povolanie rozhodne, najlepšie je, zobrať ho do prostredia, kde sa vykonáva, aby sa jeho predstava zreálnila. Aj takto môžete predchádzať budúcim sklamaniam.
Na koho sa teda obrátiť, ak si sami neviete rady?
V prvom rade je tu škola. Vo všetkých otázkach, ktoré súvisia so školským vzdelávaním a výchovou komunikujte s triednym učiteľom a výchovným poradcom, ktorý pracuje v každej plne organizovanej škole. Disponuje všetkými dostupnými informáciami o možnostiach štúdia i uplatnenia sa žiaka po ukončení stredoškolského vzdelávania v praxi. Môže dieťa otestovať a pomôcť sa mu zorientovať. Sprístupní mu informácie o jednotlivých stredných školách a odboroch, ktoré sa na nich dajú študovať. Vaše dieťa sa môže zúčastniť na dňoch otvorených dverí, ktoré stredné školy a učilištia organizujú, čím získa skúsenosť priamo zo školy, na ktorú sa chce prihlásiť. Vy sami máte možnosť i právo stretnúť sa s výchovným poradcom v škole a požiadať ho pomoc, informácie i radu. Ďalšia možnosť spočíva aj v tom, že môžete spolu s dieťaťom navštíviť centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sa nachdáza v každom väčšom meste a odborníci vám v tomto smere určite poradia.
Výberom zlej školy život nekončí
Niektoré deti majú skutočne veľký problém vybrať si povolanie, ale Tomáš Ervín Dombrovský odkazuje rodičom, že pri zlom výbere školy život predsa nekončí a napokon každá skúsenosť je dobrá. Vždy môže dieťa školu zmeniť, dôležité je, aby našlo to svoje, čo ho bude naozaj baviť. Či to bude rok skôr alebo neskôr, na tom predsa nezáleží.
Pripravte svoje deti hlavne na to, že sa budú musieť učiť celý život a neustále budú musieť hľadať nové a lepšie možnosti na svoju sebarealizáciu.
- Tomáš Ervín Dombrovský
