Vyberáte strednú školu pre svoje dieťa? Tento krok je vážnym rozhodnutím v živote dieťaťa. Venujte mu dostatočnú pozornosť.
„Hoci sa mladí ľudia tvária, že ich názory iných nezaujímajú, výskumy hovoria, že pri výbere školy sú rodičia stále jedným z najvýznamnejších vplyvov pre svoje deti,“ hovorí psychologička a kariérna poradkyňa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mária Jaššová. Podľa nej je príprava na stredné školy aktuálne sťažená pandémiou, ale aj tým, že sa momentálne nemôžu konať burzy stredných škôl, ani dni otvorených dverí. V podcaste Nahlas o deťoch psychologička radí, ako si poradiť s výberom školy.
Ako v tomto období správne vybrať školu pre dieťa?
Tým, že nás koronavírus obral o niektoré externé aktivity a činnosti, mohlo dôjsť k lepšiemu ujasneniu skutočných záujmov detí. Činnosti, pri ktorých sme doma zostali počas pandémie, nám ukazujú, čo je pre nás dôležité a zaujímavé. Mnohí rodičia tiež získali príležitosť byť so svojimi deťmi počas tohto obdobia viac, a to tiež môže byť príležitosťou otvárať sa viac spoločným dialógom o budúcnosti, o výbere školy a podobne. A hoci sa mladí ľudia tvária, že ich názory iných nezaujímajú, výskumy hovoria, že pri výbere školy sú rodičia stále jedným z najvýznamnejších vplyvov pre svoje deti. Zároveň toto obdobie situáciu v mnohom aj sťažuje. Mladí ľudia prichádzajú o neformálne rozhovory s rovesníkmi na tému výberu školy, no hlavne o návštevy stredných škôl, veľtrhov s ponukami, ktoré teraz nie sú.
Ako odhaliť skutočný záujem dieťaťa? Čo si ako rodičia máme všímať napríklad pri hre, bežne v živote?
Je veľmi dôležité postrehnúť, kedy dieťa vidíme so skutočne rozžiarenými očami. Všímať si, kedy nám rozpráva niečo tak zanietene, že sa nevie zastaviť a pomaly ani nadýchnuť. Pozorujte, ktoré sú tie činnosti, pri ktorých zabúda na čas. Je dôležité premýšľať o tom, čo je za činnosťami, ktoré dieťa priťahujú. Napríklad pri hre s legom. Jedno dieťa baví premýšľať nad architektúrou stavby, ktorú tvorí, iné dieťa viac zaujímajú postavičky, ktoré do hry zapojí, prípadne ozdoby, ktoré pridá a podobne.
Podľa čoho sa rozhodnúť pre konkrétnu školu, odbor?
V prvom rade by mali rodičia prihliadať na to, aké sú kvality a silné stránky nášho dieťaťa. Nepozerať teda len na známky a akademický výkon, no zvažovať aj širší kontext jeho života – či ho láka starostlivosť o mladšieho súrodenca, práca v kuchyni, čítanie kníh, alebo vie rozobrať rádio a znova ho poskladať. Rovnako je dôležité spoznať odbory, ktoré sa otvárajú. I tam môže dôjsť k nejakému neobvyklému zážitku, v ktorom sa dieťa nájde.
S kým sa rodičia môžu poradiť pri výbere školy?
Každá škola má svojho výchovného poradcu, ktorý môže pomôcť sám, alebo odporučiť rodičom kariérového poradcu v škole či v niektorom z poradenských zariadení. Tieto služby sú bezplatné a dostupné pre všetky deti a ich rodičov. No existujú i spoplatnené služby súkromných kariérových poradcov. Na internete si možno vyhľadať zoznam ľudí, ktorí sa venujú kariérovému poradenstvu.
Čo robiť, ak má úplne iné predstavy o výbere školy rodič a iné dieťa?
Zo strany rodiča je dôležité, aby si skúsil najskôr opätovne, v spomienkach, prejsť svoju kariérovú cestu. Spomenúť si, kto a ako mu radil, ako vtedy vnímal zásahy do svojho rozhodovania. Môže nás to naladiť na väčšiu láskavosť voči svojim deťom. Je vhodné zapojiť do tohto rozhodovania aj viaceré osoby, napríklad starých rodičov, ktorí tiež dieťa svojím pohľadom vidia. Rovnako je veľmi dôležitý aj rovesnícky pohľad – ako ho vnímajú kamaráti. Na rozhovor s dieťaťom o jeho budúcom povolaní si treba nájsť aj vhodný čas a miesto. Nevenovať sa mu popri nejakej inej práci, alebo v 15-minútovej prestávke medzi domácimi úlohami či domácimi prácami. Ak si urobíme vhodný čas a miesto na rozhovor, vieme ho viesť oveľa konštruktívnejšie. Vždy je vhodné dieťaťu predostrieť svoj pohľad naň a jeho budúcnosť. Hovoriť o tom, v čom vidíme jeho silné stránky, ako a v čom by sme ich my túžili rozvíjať. Využívať pozitívnu rétoriku. Treba zvážiť všetky dôvody, pre ktoré sa dieťa rozhoduje pre tú a tú školu. Možno je to preto, že tam ide i jeho kamarát. Možno na inú školu nechce ísť, lebo sa bojí kolektívu, či dobre zapadne a podobne. Je treba hovoriť o všetkých faktoroch, s ktorými mu môžeme pomôcť, objasniť ich.
Čo v prípade, ak je dieťa málo motivované, alebo naopak – až príliš úzkostné z riešenia otázky výberu školy?
Je to veľmi náročné rozhodovanie. A my ešte veľakrát zdôrazňujeme, že treba urobiť správnu voľbu, životné rozhodnutie. To môže byť tlak, ktorý dieťa nielenže správne nemotivuje, ale naopak vyvolá v ňom úzkosť. Môže byť až paralyzované náročnosťou tej situácie. Dnes už voľba školy – na rozdiel od minulosti – nemusí byť taká dlhodobá, nemusí byť na celý život. Preto by som bola za to, aby sme z nej sňali – u seba ako rodiča i u dieťaťa - bremeno celoživotného rozhodnutia a vnímali výber strednej a vysokej školy ako jednu z možností, jedno z rozhodnutí, ktoré ešte máme pred sebou. Dnes existuje veľa možností, ako tieto svoje rozhodnutia dopĺňať, korigovať. Môžeme dieťa povzbudiť i tým, že mnohé zručnosti, dôležité kompetencie môže nadobudnúť i mimo školy - v nejakých dobrovoľníckych aktivitách, prostredníctvom brigád. Napokon, v tom najhoršom prípade, i zmena školy je prípustná a nie je to žiaden strašiak. Úzkostné dieťa určite tým povzbudíme, rovnako ako uistením, že pri ňom vždy budeme stáť, aj v prípade, že by voľbu bolo treba napraviť.
A čo výber školy u detí, ktoré prežívajú nestabilitu v rodine, napríklad rozvod rodičov?
Rozvod, strata blízkeho i pandémia predstavujú obrovskú záťaž a stres. V strese je náš organizmus nastavený na akýsi mód prežitia a akékoľvek dlhodobé plánovanie, rozhodovanie sa o budúcnosti môže byť minimalizované, pretože na rozhodovanie nemáme kapacity. Rozhodnutie o voľbe školy by malo byť rozhodnutím, vychádzajúcim zo zvedavosti a preskúmavania možností. A to sa deje vtedy, keď sa cítime v bezpečí. Ak sa v bezpečí necítime, vynakladáme všetku energiu na jeho vytvorenie. Emócie zohrávajú veľkú úlohu pri rozhodovaní. Čiže ak je náš emocionálny stav ovplyvnený niektorou spomínanou náročnou situáciou, vtedy sa aj do budúcnosti pozeráme akoby s okuliarmi týchto emócií. Ako rodičia môžeme pomôcť tak, že dieťaťu vyjadríme spoluúčasť, ubezpečiť ho, že si uvedomujeme, aké je to náročné, ale sme a budeme s ním, budeme ho podporovať. Užitočné môže byť tiež položiť dieťaťu otázku, ako by sa rozhodovalo predtým, než sa stala táto náročná situácia. Rovnako uistiť ho, že nebude trvať večne a spoločne ju prekonáme. Spoločne nájdeme to najlepšie riešenie pre výber školy, i za týchto náročných okolností.
