Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je úzko prepojený s nervovým systémom. Z tohto dôvodu napríklad nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu. Stres, pocit úzkosti pri opustení matky a pridružené ochorenia sú faktory, ktoré vplývajú na imunitu dieťaťa. O tom, ako podporiť detskú imunitu porozprávala detská lekárka MUDr. Daniela Verdánová, MBA v relácii Českého rozhlasu.
Imunita je súhrn obranných mechanizmov, ktorými sa organizmus bráni proti vonkajším škodlivým činiteľom, látkam a organizmom vnikajúcim do tela. Hlavným znakom imunitného systému je to, že sa môže adaptovať a že si môže pamätať a rozpoznávať „sám seba“ čiže za normálnych podmienok nezasahuje proti vlastným zdravým tkanivám. Schopnosť odolávať najmä škodlivým vonkajším činiteľom sa vyjadruje mierou imunity, ktorú človek môže zdediť, a vtedy je reč o prirodzenej (vrodenej) imunite, alebo získať a vtedy hovoríme o získanej imunite.
Imunita, psychika a nervový systém sú prepojené
Donedávna boli vedci a lekári presvedčení, že imunitný systém v podstate reguluje sám seba pomocou spätnej väzby. Posledné výskumy v imunológii potvrdili úzke prepojenie medzi psychikou, nervovým systémom a imunitou. Stresové, frustrujúce a konfliktné situácie môžu napomáhať pri vyvolaní patologickej reakcie alebo ochorenia. Nervové zmeny sú schopné ovplyvniť imunitu a naopak, poruchy imunity sa prejavujú aj na psychickom stave postihnutého. Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.
Imunitný systém poškodzuje viacero faktorov
V dnešnej dobe na naše deti vplýva celý rad negatívnych vplyvov, ktoré prispievajú k oslabeniu imunitného systému. Najčastejšie sú to tieto:
- každá prekonaná infekcia dočasne znižuje prirodzenú odolnosť organizmu, v konečnom dôsledku však imunitu posilňuje (myslíme tým bežné infekcie),
- nesprávna výživa a životospráva,
- nedostatok spánku,
- znečistené životné prostredie toxickými látkami,
- opakovaný či dlhodobý stres,
- negatívne emócie,
- nadmerné užívanie antibiotík a iných liekov,
- rôzne druhy žiarenia.
Cez placentu prechádzajú z matky do dieťaťa dôležité protilátky, ktoré mu umožnia zvládnuť prvé mesiace života. Táto podpora tzv. pasívnej imunity potom pokračuje dojčením. Materské mlieko obsahuje množstvo ochranných imunoglobulínov (najmä jeho skorá forma – kolostrum), ktoré dieťa chránia prechodne pred baktériami a vírusmi. Množstvo a druh protilátok odovzdaných dieťaťu závisí na imunite matky. Protilátky v materskom mlieku tiež chránia dieťa, ale nedochádza k ich vstrebávaniu z čreva do krvi. Poskytujú len ochranu slizníc a ich obsah v materskom mlieku pomerne rýchlo klesá.
Vzácny imunoglobín
V priebehu pol roka však koncentrácia protilátok od matky prudko klesá. Medzitým si novorodenec začína vyrábať vlastné protilátky - imunoglobulíny. Sú to špeciálne bielkoviny, ktoré vznikajú ako imunitná odpoveď organizmu na cudzorodú látku. Ich koncentrácia je spočiatku veľmi nízka a zvyšuje sa pomaly, hodnoty dospelých dosahuje až okolo piateho roku života. Imunitný systém dieťaťa sa rozvíja prostredníctvom kontaktu s baktériami, vírusmi a plesňami a učí sa proti ním brániť. Plne rozvinutý imunitný systém získa mladý človek až v období puberty.
Ako vybudovať fungujúcu imunitu u detí?
„Veľmi dôležitá je hlavne genetika. Imunitný systém je príliš zložitý, napriek tomu je možné vytvoriť čo najlepšie podmienky pre rozvoj detskej imunity,“ upozorňuje Daniela Verdánová.
Medzi najdôležitejšie pravidlá podpory detskej imunity patria tieto:
1. Dostatok kvalitného spánku
Deti do 1 roka by mali spať 14 až 15 hodín, jedno až trojročné deti okolo 12 až 14 hodín a deti od 4 do 12 rokov okolo 10 hodín. Bez kvalitného spánku nie je možné zabezpečiť dostatočnú regeneráciu celého organizmu vrátane imunity. Ešte dôležitejšia než dĺžka je kvalita spánku. Tá sa dá tiež zabezpečiť. Napríklad by deti nemali aspoň hodinu pred spaním pozerať TV či hrať PC hry. Minimálne 2 hodiny pred spaním by sa mali vyhnúť aj ťažšie stráviteľným jedlám.
2. Vyvážené stravovanie kvalitnými potravinami
Keď si uvedomíme, že 60 až 80 % imunitných buniek sa nachádza v črevách, je logické, že to, čo jeme, má zásadný vplyv na to, ako funguje naša imunita. Ani v tomto prípade neexistuje zázračná potravina, ktorá naštartuje imunitný systém k dokonalosti. Ak imunitu vnímame ako previazaný systém jednotlivých orgánov, tkanív a buniek v tele, tak najdôležitejším faktorom je vyváženosť a rôznorodosť stravovania. Pre imunitu napríklad nie je dôležitý len zinok alebo vitamín D, ale celý komplex minerálov, vitamínov, enzýmov či probiotík, ktoré by sme správnym stravovaním mali detskému organizmu dopriať. Dôležité je tiež to, aby deti pili čistú vodu. Do 1 roku je však potrebné kupovať balenú vodu a nedávať deťom vodu z vodovodného kohútika. Budovanie efektívnej imunity pomocou stravy je dlhodobý proces a je súčasťou zdravého životného štýlu.
3. Podpora imunitných funkcií prírodnými prípravkami
Vo všeobecnosti platí, že dopĺňanie vitamínov formou rôznych doplnkov výživy má len malý účinok na celkovú výkonnosť imunitného systému a vhodnejšie je ich dodávať v prirodzenej forme vyváženou stravou. Každopádne sú stavy a situácie, kedy je potrebný zvýšiť príjem niektorých z nich, napr. vitamínu C. V prípade, že imunitný systém nefunguje dostatočne alebo nastane napríklad chrípkové obdobie, je potrebné podporiť jeho funkcie alebo pomôcť ich úprave napr. po infekcii, možno siahnuť po niektorých prípravkoch prírodného pôvodu, pri ktorých štúdie potvrdili schopnosť podporiť imunitné obranné mechanizmy (napr. biologicky aktívne polysacharidy – imunoglukan), prípadne niektoré vybrané fytofarmaká.
4. Hygiena je dôležitá, ale nesmie sa preháňať
Naučiť dieťa správne hygienické návyky už v útlom detstve je dôležité. Správna hygiena síce nezabezpečí lepší imunitný systém, ale napríklad umytie rúk po pobyte vonku alebo na toalete, zníži riziko infekčných ochorení. Rovnako čistenie zubov dvakrát denne, nosenie čistého oblečenia a pravidelné kúpenie by malo byť samozrejmosťou.
Na druhej strane, každý extrém škodí. Vedci napríklad zistili, že úzkostlivá snaha izolovať deti pred cudzími baktériami vedie v skutočnosti k zvýšeniu chorobnosti a výskytu alergií. Preto je veľmi dôležité poskytnúť deťom vyvážený kontakt aj so „znečisteným“ prírodným svetom. Daniela Verdánová tiež radí, aby rodičia neprekurovali dom, niekoľkokrát denne intenzívne vetrali a tiež, aby to nepreháňali s množstvom oblečenia, keď idú s dieťaťom von.
5. Pohyb
Ak naučíte vaše dieťa aktívnemu pohybu a cvičeniu, dáte mu jeden z najdôležitejších darov do života. Viaceré vedecké štúdie potvrdili, že pravidelné cvičenie zvyšuje počet prirodzených protilátok u dospelých aj detí. Úplne stačí, aby sa dieťa naučilo denne aspoň 30 minút pohybovať alebo cvičiť so zvýšenou srdcovou frekvenciou. Dôležité je pohybovať sa vonku a ak sa dá, dobré je aspoň raz začas ísť na pobyt k moru. Daniela Verdánová upozorňuje tiež rodičov na to, aby zbytočne nechodili na miesta, kde je vysoká koncentrácia ľudí. Vystríha ich tiež pred tým, aby navštevovali nákupné strediská. Deti z toho nič nemajú a zbytočne sa môžu len nakaziť nejakými vírusmi. Odporúča rodičom, aby len jeden z partnerov chodil sám na nákupy.
6. Otužovanie chladnou vodou aj vzduchom
Najlepšie je otužovať deti prirodzene, teda obyčajným sprchovaním vlažnou vodou, plávaním v jazere či hrou v potoku. V chladnejších ročných obdobiach je zase dôležité chodiť na pravidelné vychádzky, a to aj počas miernych mrazov či za sychravého počasia.
7. Buďte často na slnku
Vitamín D patrí ku kriticky dôležitým látkam pre fungovanie imunity a ďalších orgánov. Ak nám v organizme chýba, máme až o 40 % väčšiu šancu, že prechladneme. Mnohí ľudia v našej zemepisnej šírke pritom trpia nedostatkom tohto vitamínu. Získať ho vieme najmä pravidelným pobytom na slnku. Postačuje 15 minút na slnku v čase od 10.00 do 17.00 medzi marcom až októbrom.
8. Menej stresu
Stres je jeden z kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k zhoršeniu imunitného systému. Naopak, viaceré štúdie preukázali, že smiech, vnútorná pohoda či dostatok lásky a zdravie vzájomne súvisia. S deťmi sa veľa hrajte, spievajte im, čítajte rozprávky, objímajte ich a hlavne sa s nimi rozprávajte. Zabezpečte im tiež výbornú rodinnú pohodu. Nezabúdajte ani na starých rodičov, ktorí by mali byť prirodzenou súčasťou ich života.
9. Nefajčite
Práve fajčenie rodičov je jedna z najhorších vecí, ktorá pôsobí na imunitný systém detí. Rodičia si myslia, že keď fajčia von alebo na balkóne, tak nemôžu deťom ublížiť. Neuvedomujú si však, že keď prídu dnu, dym z nich stále cítiť a dieťa ho vdychuje.
