Milujte najprv seba a o ostatné sa zosúladí.
Keď chcete niečo v tomto svete dokázať, musíte naozaj milovať seba.
- Lucille Ball
Všetky naše vzťahy sa odvíjajú práve od vzťahu k sebe samému. Ak chcete mať pozitívny vzťah k ľuďom, musíte mať najskôr pozitívny vzťah k sebe. Mať rád sám seba nie je totožné so sebectvom. Pozor, sebaláska neznamená narcistické milovanie vlastného ega. Nájdu sa totiž takí, ktorí milujú svoje ego a obmedzujú tým slobodu druhých. Sebectvo je uspokojovanie svojich potrieb na úkor druhých. Je to stav, keď ste neprevzali zodpovednosť za svoj život a dávate vlastnú nespokojnosť za vinu druhým. A v tom je ten zásadný rozdiel. Sebaláska nie je sebecká. Je obohacujúca a slobodná.
Človek je šťastný vtedy, keď prijme sám seba takého, aký je. Sebaláska znamená uvedomiť si všetko, čo k nám patrí – všetky naše potreby, talenty a tvorivosť. Ale taktiež aj chyby, či charakterové nedostatky. Musíme sa naučiť pozerať sa na svoj odraz v zrkadle a vedieť ho prijať. To však neznamená, že sa uspokojí so svojimi chybami a prestane na sebe pracovať. Znamená to len toľko, že si svoje chyby prizná a začne sa mať rád aj s týmito chybami. To je jediný zdravý postoj, ktorý umožňuje, aby mohol svoje chyby odstrániť, dokázal na sebe pracovať a posúvať sa ďalej. Sebaláska je prijatie seba samého so všetkými talentami aj obmedzeniami, ktoré máme. Sebaláska obsahuje v sebe aj vďačnosť za to, kým sme. Iba vtedy, keď prijmeme sami seba, môžeme prijímať iných ľudí bez odsúdenia.
Jedným z najväčších omylov, ktorým v našich životoch čelíme, je, že túžime po tom, aby nás niekto iný oceňoval. Chceme, aby nás niekto iný presvedčil o tom, že si zaslúžime byť milovaní, že sa musíme správať alebo vyzerať určitým spôsobom, aby sme si lásku zaslúžili. Toto presvedčenie sme získali často práve už v detstve, keď sme lásku získavali za odmenu.zA preto sa často snažíme správať tak, aby sme sa niekomu zapáčili, namiesto toho, aby sme prejavili vo svojej podstate. Myslíme si, že musíme splniť určité normy, ktoré na nás kladie spoločnosť a rodina. Tento pocit sa často spája aj s láskou. Často si myslíme, že lásku si musíme zaslúžiť, že ju musíme hľadať mimo seba. Nikto nás však v detstve neučil, že ju máme hľadať aj sami v sebe.
Dnes je už však jasné, že práve láska k sebe je zdrojom vľúdnosti, radosti, vďaky a úcty. Len vďaka sebaláske sme schopní odpúšťať aj iným. Ak toto všetko nedokážeme aplikovať, vzťahy sa stávajú autoritatívne alebo sa jeden z partnerov stáva obeťou.
Ak človek nemá rád sám seba, nedokáže milovať iných, pretože sa neustále snaží len o jedno. Chce byť len on milovaný. Pre človeka, ktorý sa nemá rád, je veľmi ťažké čokoľvek dávať niekomu inému, pretože si myslí, že ani ten druhý si nezaslúži niečo, čo je práve pre neho príťažlivé.
Väčšinou ten, kto sa nemá rád, najprv využíva a nakoniec úplne zničí partnerovu dôveru. Ten druhý jednoducho už nevládze poskytovať to, čo si môže človek poskytnúť len sám, a to lásku k sebe samému.
Kto sa nemá rád, často cíti pochybnosti o vzťahu toho druhého. Nedostatok sebalásky môže prejsť až do posadnutosti láskou. Táto posadnutosť maskuje nenásytnú túžbu byť milovaný.
Láska niekoho iného nám nemôže nahradiť nedostatok sebalásky. Tí, ktorí nemajú radi seba, práve v tom druhom hľadajú niekoho, kto ich zbaví strachu a obáv. Keď niekto nemá rád sám seba, túži po absolútnej a bezpodmienečnej láske a vyžaduje od partnera, aby mu poskytoval nové a ďalšie dôkazy citu.
Ako zistíme, či sa máme radi?
Náš vzťah k sebe samým sa odráža v našom živote. Len čo sa prijímame a máme sa radi, väčšinou svoju svoju energiu venujeme veciam, ktoré nás napĺňajú a obohacujú. Robíme ich dobre a s radosťou. Sme spokojnejší, máme viac energie. Túto energiu prirodzene odovzdávame vo vzťahoch. Zbavujeme sa nezmyselných očakávaní a tak, ako sme prijali seba, postupne prijímame aj ostatných. Naše vzťahy sa zlepšujú, ľudia okolo sú radostnejší, čo sa zas vracia k nám. Svet navôkol sa prirodzene a nenápadne mení. Sebaláska je základom vnútornej spokojnosti, istoty a úspechov a naozaj kvalitných vzťahov s okolím.
Ako začať so sebaláskou?
Začnite sa riadiť svojimi pocitmi. Každý deň sa pochváľte. Starajte sa o seba. Hovorte druhým „nie“ aj s vedomím, že ich tým môžete sklamať. Nenechajte sa ovplyvňovať, nenechajte sa manipulovať. Choďte si za svojimi snami, aj keď ich nikto vo vašom okolí nechápe. Nečakajte súhlas a podporu od ostatných. Prevezmite plnú moc nad svojím životom aj so všetkým, čo k tomu patrí. Len vďaka tomu môže byť váš život plný radosti a šťastia. Prijímajte komplimenty bez rozpakov. Poďakujte za ne. Neporovnávajte sa s inými. Porovnávanie je najrýchlejšia cesta, ako si do života priviesť smútok. A keď si doprajete ten pocit vnútornej spokojnosti so sebou samým, viete ho ďalej aj rozdávať. Nepotrebujete iných ľudí na to, aby vás urobili šťastnými. Viete už, že strojcom svojho šťastia ste vy sami.
Najprv váš pohár musí byť plný, aby ste z neho mohli nalievať ostatným. A preto skôr, než sa zamilujete, mali by ste sa snažiť spoznávať sami seba, naučiť sa mať radi sami seba. A keď toto zvládnete, môžete začať prijímať lásku od iných a spätne im ju aj odovzdávať. Keď budete mať radi seba, dokážete úctu a lásku prejaviť aj partnerovi/partnerke. To, čo budete vyžarovať vy, postupne sa začne dostávať aj k vám. Vzťah sa okamžite dostáva na inú úroveň. Začať však v každom prípade treba od seba.
Dieťa sa už rodí so sebaláskou. Cíti sa nádherné a dokonalé práve také, aké je. Aby sa človek v dospelosti vyhol problémom so sebaláskou, je potrebné odmalička deti v sebaláske podporovať. V priebehu procesu výchovy rodičia, škola i okolie často v deťoch vypestuje sebakritiku a nespokojnosť so sebou samým a potom v dospelosti musí človek hľadať to, čo už mohol poznať od detstva.
Ak máš rád seba správnym spôsobom,
tak máš rád všetkých ľudí ako seba samého.
- Eckhart
