Stratégie na ľahšie dosiahnutie zmeny u detí

V predchádzajúcom článku Aj deti sa chcú občas zmeniť. Ako im môžete pomôcť? sme si povedali, že ak chce rodič motivovať svoje deti smerom ku pozitívnej zmene, mal by si uvedomiť, že jeho cieľom nie je doviesť dieťa k maximálnej dokonalosti, ale k jeho pokroku.  Pri rozhovore s deťmi o zmenách, ktoré od nich očakávate, dbajte hlavne na to, aby sa deti cítili bezpečne. Milovať deti také, aké sú, znamená, že od nich neočakávame, že budú niekým, kým sa nemôžu stať. Keď túžite po zmene svojich detí, vaše predpoklady by mali byť realistické. Dnes si povieme o najúčinnejších stratégiách, ktoré môžu rodičom pomôcť v tom, ako to urobiť.

Buďte pozornými pozorovateľmi

Okrem prípadov, keď ide o bezpečnosť, ideálne je nepoukazovať na chybu, ktorú dieťa robí, pokiaľ mu nie ste schopní pomôcť zmeniť sa. Išlo by iba o kritizovanie. Rodičia pri ktiritke používajú tieto vety: „Nerob to! Povedala som ti, aby si to nerobil! Už mám toho dosť!“ Ako to zmeniť? Pozorne sledujte, čo sa robí s vaším dieťaťom. Položte si niektoré z nasledujúcich otázok: „Aký deň malo vaše dieťa? Aký deň ste mali vy? Opakuje sa situácia často alebo je to niečo ojedinelé? Hnevá to len mňa alebo aj niekoho iného? Robí to len dcéra alebo aj syn? Bude sa musieť zmeniť len ona alebo aj on? Kedy sa s nimi porozprávam? Ako môžem zmeniť svoj postoj? Potrebujeme čas, pokoj, porozumenie, pozornosť, poučenie, novú stratégiu?“ Keď deti vidia, že neskúmate iba ich, ale aj seba a že nehľadáte iba problémy, ale aj riešenia, budú ochotnejšie spolupracovať.

Naučte deti o pomoc prosiť konkrétne

Keď sa deti sťažujú a prosia o pomoc alebo povedia, že niečomu nerozumejú, naučte ich prosiť konkrétne. Predídete takto zbytočnému napätiu. Napríklad dieťa plače nad domácou úlohou. Možno ani neviete, čo mu konkrétne robí problémy. Keď vám konkrétne povie, že má problém s pravopisom, viete priamo zareagovať.

Keď sa deti sťažujú, že niečo nedokážu, odpovedajte pozitívne

Vaše dieťa cvičí hru na hudobný nástroj. Nedarí sa mu a ono samo sebe hovorí, že je hlupák, že to nevie. Čo môžete urobiť v takejto situácii? Položte pokojnú otázku: „Čo dokážeš ešte urobiť, aby si sa zlepšil?“ Udržte si úctivý a pokojný hlas. Ak dieťa mlčí, opýtajte sa ešte raz, čo dokáže ešte urobiť. Možno vám dieťa povie: „Tá skladba je veľmi nudná. Nechce sa mi ju cvičiť.“ Vaša odpoveď môže znieť takto: „Pýtala som sa, čo pre zlepšenie môžeš ešte urobiť.“ Možno dieťa povie: „Môžem ju cvičiť ešte päť minút.“Na to môžete zareagovať: „Nie, na to, aby si sa reálne zlepšil, je potrebné cvičiť aspoň tridsať minút, takže ti ostáva ešte pätnásť minút. Potrebuješ, aby som ti pomohla začať?“

Pýtajte sa detí, v čom sa chcú zlepšiť

Na rozhovor si vyberte vhodný čas. Povedzte deťom, čo vás trápi.Tvrdenie podložte dôkazom a zdôvodnite, prečo určitú vec vnímate ako problém. Spýtajte sa ich, čo chcú s problémom robiť. Ak si spôsob nápravy vyberú samy, budú mať väčšiu motiváciu pracovať. Ak sa nevedia vyjadriť, navrhnite im vy určité možnosti. Ak zmenu nebudú považovať za potrebnú a bude im chýbať motivácia, rozprávajte sa s nimi o rozdieloch medzi dobrým, lepším a najlepším. Keď sa im podarí dosiahnuť pokrok, opýtajte sa im, ako sa cítia. Keď zistia, že pokrok so sebou prináša pocit vnútorného uspokojenia, pomôže im to zvládať ďalšie životné výzvy. Nezabudnite ich aj pochváliť.

Naučte ich, ktoré vlastnosti sú potrebné na prekonávanie problémov

Deti si potrebujú uvedomiť svoje silné stránky a to v čom sú jedinečné. Je tiež dôležité, aby vedeli, ktoré zo svojich silných stránok môžu použiť na prekonanie svojho aktuálneho problému. V tomto im pomôže vaše usmernenie. Napríklad ste si všimli, že vaša dcéra sa správa sebecky. Môžete jej navrhnúť, aby svojim spolužiakom poradila svoje stratégie, ktoré používa pri učení sa poučiek. Tým, že pomôže iným, bude mať z toho dobrý pocit, vďaka ktorému pochopí, že sebectvo nie je dobrá vlastnosť.

Nechajte deti aj namáhať sa a zažívať sklamanie

Je dôležité, aby deti mali možnosť zápasiť aj s ťažkosťami, aby sa naučili zvládať sklamanie v bezpečí svojej rodiny. Ak deti budete neustále chrániť pred akoukoľvek bolesťou, nenaučia sa vyrovnávať sa s ňou. Keď sa ocitnú pred problémami a výzvami, pokúsia sa im vyhnúť. Dosiahnu určitú úroveň a odmietnu ďalej rásť. Keď zažijú zlyhania, chyby a emocionálnu bolesť, zrútia sa pod ťarchou. A navyše v dospelosti budú od vás závislé. Deti potrebujú zažiť prirodzené dôsledky, ktoré so sebou prinášajú chyby a nesprávne rozhodnutia. To ich môže motivovať k tomu, aby sa túžili zmeniť. Ak vy niečo považujete za problém, mali by to za problém považovať aj ony. To sa stane iba vtedy, keď ich prestanete zachraňovať pred negatívnymi dôsledkami.