Oliver James je známy anglický psychológ, ktorý sa dlhé roky venuje klinickej psychológii. Na základe mnohých rokov praxe, výskumov a rozhovorov s matkami vytvoril typológiu žien podľa ich prístupu k materstvu. Vo svojej knihe How Not to F*** Them Up rozdelil matky na objímačky, organizátorky a fleximamy. Vďaka tomuto rozdeleniu sa pokúša matkám lepšie umožniť poznať svoje správanie, vyťažiť z neho vo svojej výchove maximum a predvídať tiež možné problémy.
OBJÍMAČKY
Mamy objímačky myslia len na dieťa. Už počas tehotenstva majú s dieťaťom pevný vzťah. Po narodení sa oddávajú jeho potrebám a najšťastnejšie sú, keď má všetky potreby uspokojené. Dieťa zahrňujú bezpodmienečnou láskou. Prvé mesiac po pôrode vôbec nevnímajú ľudí okolo seba, žijú len pre svoje dieťa. Všetko, čo sa deje v okolí, je pre ne nezaujímavé. S dieťaťom majú silné puto a nerady sa od neho vzďaľujú. Stále sledujú jeho reakcie, potreby vedia aj predvídať. Väčšinou spia v posteli spolu so svojím dieťaťom a len čo sa pohne, vstanú a riešia jeho požiadavky.
Psychológ týmto matkám radí, aby sa nebáli dieťaťu stanoviť určité pravidlá. Dieťa to nielen pochopí, ale aj veľmi potrebuje. Takto ho vychovajú lepšie a budú obe strany aj šťastnejšie. Tiež je pre ne potrebné si uvedomiť, že žena je aj manželkou a nielen matkou. Nemali by dopustiť, aby manžel mal pocit, že ich nezaujíma. Mali by myslieť na to, že dieťa raz vyrastie a preto potrebujú budovať puto dôvery aj s manželom. Ideálne je, keď otec je tiež „objímač“ a vychutnáva si svoje dieťa podobným spôsobom. Niekedy sa stáva, že tento typ matiek zanedbáva aj svoju domácnosť, a preto je dobré o týchto nebezpečenstvách vedieť, aby si ich uvedomili a predchádzali im.
ORGANIZÁTORKY
V priebehu tehotenstva si nepripúšťajú žiadne obmedzenia, do poslednej chvíle pracujú, aktívna starostlivosť o novorodenca ich nenapĺňa na sto percent, venujú sa aj iným aktivitám. Niekedy sa ťažšie prelaďujú na potreby dieťaťa a zdajú sa im nudné. Čím sú však s dieťaťom dlhšie a keď si uvedomia, že osobnosť dieťaťa sa utvára aj na základe vzťahu s matkou, nadobudnú k nemu hlbší vzťah a starostlivosť ich viac začne napĺňať. Do svojho programu sa snažia čo najskôr zaradiť presne organizované činnosti spojené so spánkom, jedlom, vychádzkami a podobne. Túžia po poriadku, systéme. Ak niečo nefunguje na sto percent, majú pocit zlyhania. Často využívajú pomoc iných ľudí – babičiek, vychovávateliek alebo jaslí. Nespávajú so svojím dieťaťom a veľmi rýchlo ho osamostatňujú vo vlastnej izbe. Ale aj keď sa vzťah časom prehĺbi, organizátorka sa snaží čo najskôr dostať späť do práce. V podvedomí sa tieto matky túžia čo najskôr dostať do zabehnutých koľají, ktoré poznali pred pôrodom a závislosť dieťaťa na nich ich do určitej miery desí. Tiež sa boja toho, že by sa mohli na dieťa veľmi naviazať a keď vyrastie, ťažko by znášali jeho samostatnosť.
FLEXIMAMY
Fleximamy podľa Olivera Jamesa tvorí asi polovica žien. Oproti iným typom pôsobia vyrovnanejšie a spokojnejšie. Sú to pragmatické ženy, ktoré svet berú taký, aký je. Sledujú nielen záujmy a potreby dieťaťa, ale aj svoje. Striedajú organizátorské a objímačské prístupy podľa aktuálnych potrieb. Pretože neuprednostňujú žiadny typ výchovy, necítia potrebu kritizovať iných. Netrpia ani pocitmi viny. Často hľadajú takú prácu, ktorú môžu vykonávať aj doma, aby mohli dostatok času prežiť i s dieťaťom. Rizikom pri tejto výchove je to, že časté striedanie prístupov môže dieťa zneistiť. Fleximamy by si mali dávať väčší pozor na zásady, ktoré si stanovujú.
Psychológ Oliver James vo svojej knihe píše, že ani jedna matka nie je lepšia alebo horšia. Každý prístup má svoje klady a zápory. Každá žena si v živote vyberá to, čo jej najviac vyhovuje a napĺňa spokojnosťou. Dôležité však je, aby každá matka jednotlivé prístupy poznala a vedela o ich pozitívach či negatívach a v prípade potreby si vybrala to, čo jej najviac vyhovuje.
Zdroj: Oliver James: How Not to F*** Them Up
