Väčšina rodičov občas do detí kričí. Niektorí kričia viac, iní menej. Niektorí si ani neuvedomujú, že to robia. Iní zase vedia, že kričia, ale myslia si, že majú na to právo a ich krik je oprávnený. Ale aj tak všetci vieme, že deti reagujú lepšie, keď na ne nekričíme. Krikom sa len vyostruje situácia. A potom je tu ešte ďalšia vec. Rodičia majú byť vzorom. Ale ako môžu pôsobiť ako vzor, keď nevedia ovládať svoje emócie? Keď sa dokážete upokojiť, učíte zároveň dieťa, ako sa dá nahradiť hnev pokojom. Vďaka tejto sebakontrole sa upevňuje aj vzťah medzi deťmi a rodičmi. Dieťa sa viac snaží spolupracovať a posilňuje sa aj vzájomný vzťah.
Samozrejme, prestať kričať na deti nie je vôbec jednoduché. Vyžaduje to veľkú mieru úsilia a sebadisciplíny, a to hlavne vtedy, ak do vás kričali, keď ste vy boli malí. Pri každodennom úsilí sa dá odnaučiť kričať do detí. Odborníci tvrdia, že to trvá približne tri mesiace. Nie je to ľahké preto, lebo pri hneve je telo zaplavené neurochemickými látkami, ktoré človeka nútia útočiť. Ale ak je človek trpezlivý, vždy to zvládne. Ktoré kroky je potrebné dodržiavať?
Dajte záväzok sami sebe
Výskumy ukazujú, že ak sa k niečomu vedome slovne zaviažeme, zvyšujeme tým pravdepodobnosť, že sa nám to podarí, a to hlavne vtedy, keď budeme na tom denne pracovať. Je vhodné si svoj zámer napísať aj na papier. Potom si predstavujte, ako sa správate podľa nového modelu. Neustále si v mozgu túto situáciu predstavujte. Programujete si tak svoje podvedomie.
Dajte záväzok celej rodine
Musíte sľúbiť aj niekomu inému, že sa zmeníte. Ideálne je, keď sľúbite svojim deťom, že nebudete kričať. Toto je veľmi závažné rozhodnutie a pretože ste pre deti vzor, mali by ste svoj sľub dodržať.
Zastavte sa a zhlboka dýchajte
Vždy, keď sa schyľuje k problému a máte chuť kričať, uvedomte si, že situácia s krikom by sa mohla opakovať. Toto uvedomenie vám pomôže oddialiť zvýšenie hlasu.
Zastavte sa a prestaňte rozprávať
Ak zistíte, že strácate trpezlivosť, mlčte. Zavrite ústa. Ak nedokážete prestať vydávať zvuky, tak si niečo mrmlite, ale so zavretými ústami.
Vystúpte zo situácie
Zastavte sa. Uvedomte si, že nejde o stav núdze ani o väčšie ohrozenie. Odosobnite sa, vystúpte zo svojej pozície. Dajte si odstup.
Desaťkrát sa zhlboka nadýchnite
Môžete začať pohybovať rukami, a tak sa tiež môžete zbaviť napätia. Potom zhlboka dýchajte. Týmto vlastne prepínate mozog do vedomej prítomnosti, kde už máte možnosť voľby svojho konania.
Uvedomte si, že vy ste dospelá osoba
Stále myslite na to, že vy ste vzor pre dieťa. Ono vás sústavne pozoruje a nasáva. Pozrite sa na svoje dieťa a povedzte si: „Snažím sa naozaj zostať v pokoji. Nechcem kričať. Potrebujem trochu času, aby som sa upokojil(a).“
Uvoľnite si telo
Ak vám nepomohlo vytrasenie rúk a hlboké dýchanie, umyte si tvár studenou vodou a uvedomte si, že vaše dieťa sa správa tak, ako sa správa len preto, že je to len dieťa. Opäť si uvedomte, že naozaj nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Pri procese odvykania od kričania rodičov často sprevádzajú rôzne obavy. Ktoré to môžu byť?
Obávate sa, že sa dieťa nič nenaučí, ak nebudete zvyšovať hlas
Keď majú deti strach, veľa sa toho nenaučia, lebo mozog pôsobením strachu stráca schopnosť prijímať nové informácie. Aj kvôli tomuto je oveľa lepšie jednať s rozvahou a s pochopením. Okrem toho krikom narušujete dôveru vo vzťahu, takže dieťa sa môže voči vám uzavrieť.
Obávate sa, že budete na dieťa mierni
Dieťa väčšinou hnevá, keď prosí o pomoc. Cíti silné emócie, s ktorými si nevie poradiť a ktoré nevie opísať. Samozrejme, hranice vo výchove sú dôležité, ale krik pri ich dodržiavaní nepomáha. Dieťa túži poslúchať a dodržiavať pravidlá, ale preto, že vás miluje a nechce vás sklamať a nie preto, že sa vás bojí.
Bojíte sa, že nebudete autentickí
Vaše dieťa vie, kedy ste nahnevaní a tiež vidí, ako dokážete prevziať zodpovednosť za svoje emócie. A preto nebojte sa byť úprimní pri vyjadrovaní toho, čo prežívate. Veď aj Dalajlama povedal: „ Buďte láskaví vždy, keď je to možné. A vždy je to možné.“
A čo keď aj napriek maximálnemu úsiliu zistíte, že ešte stále kričíte?
To určite zistíte, hlavne na začiatku svojej novej cesty. Ale nie je to chyba, keď sa z toho poučíte. Každé zlyhanie je príležitosťou k tomu, aby ste niečo zmenili. Môže to byť prístup, zvyky, čas venovaný sebe. V budúcnosti to zvládnete lepšie. Dôležité je, že sa zmeniť chcete a že si to uvedomujete.
Zdroj: Dr. L.Markhamová: AHA! Rodičovstvo
