V mnohých rodinách predstavuje ukladanie detí na spánok každodennú nočnú moru. Niektoré deti neustále vyskakujú z postele a zrazu potrebujú piť, rozprávajú, že počuli nejaké zvuky alebo potrebujú ísť niekoľkokrát do kúpeľne. Ako sa dá tomuto predísť?
Základná metóda ukladania
Čas ukladania na spánok sa môže líšiť podľa toho, či je všedný deň alebo víkend, školský rok alebo prázdniny. Keď však stanovíte čas večierky, dodržujte ho. Výnimky z tohto pravidla by mali byť naozaj len vzácne. Ak sa termín nedodržuje presne, ukladanie na spánok každý večer sa môže zmeniť na testovanie a manipuláciu rodičov. O tom, kedy sa pôjde spať, sa nedá večer čo večer vyjednávať.
Napríklad:
Máte deväťročnú dcéru, ktorá vo všedný deň má chodiť spávať o 21.00. Základná metóda ukladania na spánok bude prebiehať takto:
O 20.30 nastavíte časovač na 30 minút a dieťaťu poviete, že je čas pripraviť sa do postele. Má to urobiť samo a len vám to oznámiť, keď to urobí. Ak dcérka urobí všetko, ako má, pochváľte ju za jej úsilie. Ak to stihne skôr, všetok čas do 21.00 patrí len jej a vám. Môžete si sadnúť na posteľ, prečítať jej rozprávku alebo sa môžete porozprávať. Tento čas vyhradený pre dieťa má tri významy. Dieťa je šťastné, že splnilo úlohu skôr a posilňuje sa mu sebavedomie. Môže prežívať krásne minúty pred spaním so svojimi rodičmi. A tretia, tiež dôležitá vec, je tá, že sa rozprávaním alebo počúvaním príjemne psychicky uvoľní a pripraví tak na pokojný spánok. Tiež je dobré, všetky tie úkony, ktoré dieťa robí po tom, ako si ľahne do postele, urobiť pred tým, ako pôjde spať.
Na čo si dávať pozor?
Nie je vhodné ľahnúť si do postele k dieťaťu. Ak ste starší ako dvadsaťpäť rokov a je neskôr ako osem hodín večer a strávite viac ako tri minúty v horizontálnej pozícii, pravdepodobne zaspíte. Deťom sa to bude veľmi páčiť. A okrem toho si môžu vytvoriť závislosť na tejto skutočnosti a budú ju vyžadovať každý večer.
Keď odbije deväť hodín, dieťa zakryte, dajte mu pusu na dobrú noc a odíďte z miestnosti.
Čo keď dieťa nezostane v posteli?
Existujú deti, ktoré nezostanú v posteli, keď ich uložíte. Vždy si vymyslia nejaký nový dôvod, kvôli ktorému z postele vstanú. Prečo? Pretože sa BOJA, NUDIA alebo OBOJE. Keď dieťa vylezie z postele po uložení, potom čím dlhšie zostáva hore, tým viac si na túto novú situáciu zvyká. Základom je odrezať únikovú cestu, teda dvere do izby. Určite s dieťaťom nekomunikujte o tom, prečo by malo v posteli zostať. Ak sa dieťa bojí, dobré je napríklad sadnúť si na stoličku pred dvere, aby dieťa videlo, že ste nablízku. Po dvoch týždňoch ho strach prejde a vy tam už sedieť nemusíte. Opísané stratégie sú vhodné pre maličké deti. Staršie deti motivujte pochvalou, dokovacím systémom, diagramom a prirodzenými následkami.
Nočné prebúdzanie
Mnohé deti prechádzajú obdobím, keď sa v noci prebúdzajú a objavujú sa pri posteliach rodičov s nejakým druhom nejasných požiadaviek o pomoc. Existuje však niekoľko efektívnych krokov, ktoré by mohli pomôcť aj vám.
1.Sem-tam berte prebudenie ako normálne
Občasné prebúdazanie berte ako niečo normálne. Tento spôsob myslenia vám pomôže v tom, že sa nebudete až tak rozčuľovať.
2. Nechoďte do detskej izby, kým nemusíte
Len ak je dieťa skutočne rozrušené alebo sa neupokojuje, mali by ste ho radšej skontrolovať. Existujú aj deti, ktoré robia krik a potom znovu zaspia.
3. Žiadne reči a žiadne emócie
Nikto nemôže zaspať, ak pred tým zúril. Uprostred noci je nezmyselné pýtať sa dieťaťa, čo sa stalo, pretože je rozospaté, nie je vo svojej koži a aj tak vám nepovie nič užitočné.
4. Buďte jemní a tichší
Ak doprevádzate deti v tme, robte to čo najjemnejšie. Nestrkajte do nich aj keď ste možno rozčúlení. Dôležité je zachovať ich ospalý stav.
5.Žiadne svetlo!
Ak zasvietite svetlo, veľmi ťažko zaspíte vy i deti.
6.Nenechávajte pravidelne deti spať s vami
Spoločné spanie sa môže stať zvykom, ktoré je neskôr náročné prelomiť. Toto pravidlo môže mať aj výnimku. Napríklad, keď je veľká búrka, môžete nechať svoje dieťa spať napríklad na zemi v spacom vaku.
7. Predpokladáte, že dieťa chce ísť na záchod
Keď sa dieťa v noci objaví pri vašej posteli, pravdepodbne chce ísť na záchod. Nič nevravte, vstaňte a potichu nasmerujte dieťa do kúpeľne. Potom dieťa odveďte do jeho postele.
S niektorými deťmi je potrebné niektoré postupy opakovať aj niekoľko týždňov. Obrňte sa preto trpezlivosťou. Niektorí rodičia, keď dovedú dieťa k jeho posteli, chvíľu ešte mlčky sedia na stoličke a dieťa zaspí. Asi po týždni používania tejto stratégie začnite stoličku postupne presúvať ďalej a ďalej od postele. Po týždni dieťa zaspí aj bez toho, aby ste sedeli na stoličke.
Zdroj:Thomas W. Phelan: Magická výchova
