Hovorí sa, že jednou z najlepších výchovných metód je tá, pri ktorej povzbudzujeme dieťa pri jeho vhodnom správaní. Často sa totiž stáva, že deti si všimneme hlavne vtedy, keď sa už niečo zlé deje. Ako to zmeniť?
Existuje niekoľko techník, vďaka ktorým môžu rodičia povzbudzovať svoje deti v dobrom správaní. Poďme sa na ne pozrieť.
1. POCHVALA
Hovorí sa, že nahnevaní ľudia robia krik, šťastní ľudia mlčia. Aj rodičia sa často správajú podobne. Keď sa na deti hnevajú, často kričia, ale keď sú deti dobré, mlčia. Predstavte si situáciu. Otec pozerá napínavý futbalový zápas. Jeho deti sa ticho hrajú vo svojej izbe. Aká je pravdepodobnosť, že otec vstane z kresla a pôjde svoje deti pochváliť a povie im, že má radosť, že sa pekne hrajú? Nikto nevie, koľko otcov to urobí, ale dokázané je, že keď sú dospelí šťastní a spokojní, nepociťujú žiadnu túžbu robiť niečo navyše. Ale predstavte si, že sa deti začnú biť a kričať. Otec sa nahnevá, nepočuje dobre zvuk v televízii. Šanca, že sa zdvihne a pôjde do detskej izby je oveľa vyššia. Hnev je oveľa väčšou motiváciou ako spokojnosť. A tak deti oveľa častejšie počúvajú negatívnu spätnú väzbu ako pozitívnu.
Pochvaly by sa mali rozdávať včas a často. Pochvaly a pozitívne reakcie by mali prevyšovať tie negatívne. Môžu to byť jednoduché pochvaly:
Ďakujem, že si umyla riad.
Potešilo ma, že si začal písať úlohy sám od seba.
Mám dojem, že si sa dnes ráno pripravila do školy v rekordnom čase.
Skvelá práca na tej písomke z matiky, Janko!
Dnes si hral futbal skvele a naplno. Som na teba pyšný!
To je nádhera! To si všetko nakreslila sama?
Pochvala pomáha udržiavať spoluprácu s dieťaťom a podporuje ho v snažení. Pochvaly je však potrebné ušiť každému dieťaťu na mieru. Niektoré deti majú rady aj prehnané pochvaly, iné zase nie. Napríklad:
Vaša osemročná dcéra dostane jednotku zo slovenčiny a vy jej poviete: „Ach, Martinka, to je úžasné! Nemôžem tomu uveriť! Túto písomku si zarámujeme a pošleme prefotenú aj starkej.“ Martina je spokojná. Keby ste to však takto povedali dvanásťročnému synovi, asi by sa mu z toho zdvíhal žalúdok. Jemu stačí povedať: „Dobrá práca. Neprestávaj!“
Pri deťoch do päť rokov môžete s pochvalou aj preháňať. Keď dieťa nastúpi do školy, buďte viac opatrní. Deti v tomto veku už začínajú mať jasnú predstavu o tom, čo je dobre a čo zle urobené. Ak budete chváliť reálne, budú vedieť odlíšiť dobrý výkon od slabšieho.
A ktorá pochvala je úplne najúčinnejšia? Keď chválite svoje deti pred inými ľuďmi a keď ich pochválite nečakane.
2. JEDNODUCHÉ POŽIADANIE
Rodičovské požiadavky môžu byť viac alebo menej efektívne podľa rodičovského tónu hlasu, spontánnosti požiadavky a jej formulácie. Rodičia majú rôzne hlasy. Hlas povinnosti má túto povahu: „Nerobíš to, čo od teba očakávam. Skutočne ma to rozčuľuje, že nič nerobíš. Čo sa to s tebou deje, kedy sa chceš učiť?“ Hlas povinnosti má rozčúlený a úzkostlivý nádych, ktorý ide deťom väčšinou na nervy. Ak je preto tento tón hlasu spojený s nejakou požiadavkou, znižuje pravdepodobnosť spolupráce, pretože žiadate o spoluprácu nahnevané dieťa.
Dobrou protiváhou k hlasu povinnosti je vecná a objektívna prezentácia faktov: „Janko, Je čas začať písať úlohy. A je to potrebné urobiť hneď!“ Na toto dieťa reaguje lepšie.
Deti tiež neznášajú, keď ich o niečo požiadate vtedy, keď ony vykonávajú nejakú svoju činnosť. Napríklad syn hrá pred domom s kamarátmi volejbal a vy mu poviete, že má okamžite vyniesť smeti. Takéto príkazy nemajú radi ani dospelí a nie to ešte deti.
Rozhodujúca je aj fromulácia viet. Deti nereagujú napríklad pri takejto vete: „Nemyslíme si, že by sme už pomaly mali začať písať úlohy?“
Lepšie je povedať: „Chcem, aby si o piatej mal napísané úlohy.“
3. ČASOVAČ
Kuchynské minútky sú výborné na povzbudenie dobrého správania detí. Časovač môžete použiť pri upratovaní, kŕmení rybičiek, rannom vstávaní, vynášaní odpadkov a podobne. Hlavne malé deti majú prirodzenú tendenciu poraziť mechanické zariadenie. Časovač môžete použiť aj v extrémnych situáciách. Napríklad vám zavolá kamarátka, že príde o 15 minút. Vy môžete nastaviť časovač a deťom povedať, že majú 5 minút na to, aby si odniesli svoje veci z obývačky do detskej izby.
4. DOKOVACÍ SYSTÉM
Ide o princíp odmien. Základná myšlienka dokovacieho systému spočíva v tom, že keď si dieťa nesplní úlohy, urobí ich rodič, ale bude mu musieť za to zaplatiť. Túto stratégiu môžete použiť vtedy, keď má dieťa nejaký zdroj príjmov: vreckové, peniaze, ktoré dostalo na meniny a narodeniny od príbuzných a podobne. Napríklad: Syn chcel psa. Dohodol sa s otcom, že každý deň o 18.00 ho nakŕmi. Keď to nestihne alebo zabudne, nakŕmi ho otec, ale syn mu za to zaplatí 20 centov. Je dobré sa na tomto postupe dohodnúť hneď na začiatku a vysvetliť dieťaťu koľko za čo bude musieť zaplatiť.
V dokovacom systéme hovoríme deťom: „Mám pre vás dobrú a zlú správu. Dobrá správa je, že keď na nejakú prácu zabudnete, urobím ju za vás. Zlá správa je, že mi za túto pomoc zaplatíte.“
5. PRIRODZENÉ NÁSLEDKY
U prirodzených následkov necháte učenie dieťaťa na to, čo funguje a čo nie v reálnom svete. V živote sa vyskytnú chvíle, kedy je najlepším prístupom nevyhýbať sa žiadnym problémom. Pozrime sa na konkrétne situácie.
Predstavte si, že máte doma šiestaka. Pretože sa ráno dosť ponáhľate a musíte pripraviť do škôlky ešte mladších súrodencov, poprosíte ho, aby si desiatu zo surovín pripravoval sám. Raz večer vám povie, že už dva dni nemal v škole desiatu. Čo by ste mali urobiť? Nechajte zodpovednosť len na ňom. Nechajte prirodzené následky (prázdny žalúdok), aby k nemu prehovorili namiesto matky. Môžete ho povzbudiť takto: „Zajtra to určite zvládneš a podarí sa ti desiatu urobiť.“
Thomas W. Phelan vo svojej knihe Magická výchova spomína aj nasledujúcu príhodu:
Jedna matka mala päťročného syna, ktorý ju každé ráno poriadne vynervoval len preto, že sa neobliekal, ale pozeral kreslené rozprávky. Ráno ho vozili do škôlky susedia autom. Keď zatrúbili pod oknom, chlapec vždy sedel pred televízorom v pyžame a mama bola v maximálnom strese. Jedno ráno sa rozhodla, že už má toho dosť. Keď sa v to ráno ozvalo zatrúbenie, opäť sedel pred televízorom v pyžame. V ten deň ho však matka poslala úplne pokojne tak, ako bol oblečený. Dieťa tak prežilo celý deň v škôlke v pyžame. Po čase matka túto historku často rozprávala iným mamičkám s úľavou, že od toho dňa už s ním nikdy nemala problémy.
6. DIAGRAMY
Diagramy sú priateľská motivačná technika. Založíte si niečo ako kalendár, kde si zaznamenávate, ako sa dieťaťu darí v rôznych činnostiach. Diagram môžete pripevniť na dvere chladničky alebo na dvere detskej izby. Do diagramu môžete dať napríklad tieto položky:
- vstávanie,
- ukladanie na spánok,
- upratovanie izby,
- upratovanie stola po jedle,
- písanie domácich úloh,
- vynášanie smetí.
Nie je dobré dávať do diagramu veľa položiek, lebo dieťa sa bude cítiť zmätené. Keď dieťa dlhšiu dobu neporušuje pravidlá v niektorej z položiek, tak môžete túto položku v diagrame zrušiť. Postupne môžete zrušiť aj celý diagram, ak už nie je potrebný a plnenie povinností sa už pre deťia stalo rutinou. Nezabudnite to aj osláviť. Môžete ísť napríklad do kina.
Zdroj: Thomas W. Phelan: Magická výchova
