Ako učiť angličtinu malé deti?

Ako čo najefektívnejšie vyučovať angličtinu v materskej škole a v mladšom školskom veku radila lektorka a učiteľka Mgr. Sylvia Doláková.
Ako čo najefektívnejšie vyučovať angličtinu v materskej škole a v mladšom školskom veku radila lektorka a učiteľka Mgr. Sylvia Doláková. / Foto: Bigstock

V dnešnej dobe existuje veľké množstvo príležitostí, kde a ako učiť deti cudzí jazyk. Každý rodič si vyberá podľa vlastného uváženia  a predovšetkým podľa odporúčania iných rodičov. Možno vás k výberu metódy inšpiruje aj dnešný článok.

Ako čo najefektívnejšie vyučovať angličtinu v materskej škole a v mladšom školskom veku porozprávala v Českom rozhlase lektorka a učiteľka Mgr. Sylvia Doláková.

 

Kedy začať s cudzím jazykom?

„Často sa rodičia pýtajú, kedy začať s výučbou jazykov. Lepšie je však položiť si otázku, dokedy sa to má stihnúť so začatím výučby. Najlepšie výsledky dosiahneme s dieťaťom vtedy, keď ho cudzí jazyk začneme učiť do jeho siedmich rokov, najlepšie medzi štvrtým až siedmim rokom života upozorňuje rodičov  Sylvia Doláková. Lektorka navrhuje rodičom, aby pokojne aj od pol roka púšťali deťom uspávanky nielen v materinskom jazyku, ale aj v angličtine. Cielene sa však deťom stačí cudziemu jazyku venovať od štyroch rokov. Netreba sa obávať toho, že by sa výučbou cudzieho jazyka narušilo vnímanie materinského jazyka. Psychológovia prišli na to, že každý jazyk vníma dieťa oddelene. „Keď sa dieťaťa niečo spýtate v materinskom jazyku, zareaguje napríklad po slovensky. Keď sa ho niečo opýtate anglicky, zareaguje po anglicky,“ radí rodičom Sylvia Doláková. Ak každý z rodičov hovorí iným jazykom, je dobré, keď napríklad otec rozpráva len anglicky a mama slovensky. Dieťa si postupne na to zvykne. Nie je dobré, keď sa zrazu začne mama prihovárať dieťaťu tiež po anglicky. Táto situácia v útlom detstve môže dieťa zneistiť. V neskoršom veku to vníma bez problémov.

 

Žiadne učenie ako v škole

Sylvia Doláková tiež upozorňuje na to, že prvé dva roky vo výučbe angličtiny by deti mali jazyk len počúvaťústne komunikovať. Nemali by písať, čítať a nemali by pracovať s učebnicami. Toto sa však v školách veľmi nedodržuje. „Čítať a písať sa dokáže človek naučiť v akomkoľvek veku, ale počúvať a komunikovať sa najlepšie učí v ranom veku,“ dodáva Sylvia Doláková. Dieťa sa dokáže najlepšie naučiť jazyk v konkrétnej situácii. Je dobré, keď si zvuk môžu spájať s činnosťou. Je tiež vhodné, keď im dáme do rúk aj skutočné predmety, ktoré sa v komunikácii spomínajú. Takto môžu vnímať viacerými zmyslami. V materskej škole je dobré pracovať s rôznymi riekankami, básničkami a pesničkami, a to aspoň dvakrát do týždňa, ideálne by bolo každý deň. Ak využívame melódiu, dieťa si vie zapamätať veľké množstvo obsahu. Práve melódia ho vedie k tomu, aby jazyk používalo. Potom je dobré vytlieskávať slabiky alebo sa hrať rôzne hry. Niekedy majú deti pocit, že je to všetko  len také hranie so slovíčkami, ale práve vtedy sa najviac naučia. Sylvia Doláková odporúča tiež, aby deti pozerali rozprávky v angličtine. V materskej škole je potrebné dať jasne najavo nejakým spôsobom, že sa ide komunikovať v angličtine. Učiteľky môžu na to používať rôzne symboly. Napríklad si môžu obliecť niečo, v čom komunikujú s deťmi len v angličtine alebo si dajú nejaký odznak či šál. „Dobré je s deťmi postupovať pomaly, zbytočne nič neurýchľovať, dôležité je, aby deti slovám rozumeli a neustále si ich opakovali,“ upozorňuje Mgr. Sylvia Doláková.

 

Cudzí jazyk zvládnu aj dyslektici

V dnešnej dobe pribúdajú deti, ktoré majú problémy s dyslexiou. Deti s dyslexiou mávajú problémy nielen s materinským jazykom, ale aj  s osvojením cudzieho jazyka. Ale aj napriek týmto problémom sa ho môžu naučiť.

Pre dyslektikov sú tiež veľmi vhodné piesne, pretože im pomáhajú pri zapamätávaní toho, čo sa majú naučiť.  Veľmi dobrá metóda je tá, pri ktorej deti vyhľadávajú slovíčka, ktoré začínajú a končia na rovnaké písmeno. Učia sa tak vnímať konkrétne hlásky, s ktorými práve dyslektici často mávajú problém. Dyslektikom môžeme pomáhať aj tak, že si pre nich pripravíme karty s obrázkami, podľa ktorých potom môžu rozprávať dej. Učia sa tak súvisle vyjadrovať. Do veku sedem rokov sa dá dyslektikom najlepšie pomôcť práve rozvíjaním už spomínanej komunikácie a aktívneho počúvania. Cudzí jazyk sa im dobre učí aj na základe rôznych príbehov. Dyslektici by mali čo najviac komunikovať a čo najmenej dopĺňať cvičenia do pracovných zošitov.

 

Konkrétne námety na vyučovanie si môžete pozrieť vo webinároch Mgr. Sylvie Dolákovej.

Čítajte viac o téme: Cudzie jazyky, Bilingválne vzdelávanie
Zdieľať na facebooku