Články: Pre študentov
O projekte

 

Štúdia harvardskej psychologičky zistila, že ľudia na prvom stretnutí hodnotia iných podľa dvoch vecí

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
  Foto: Shutterstock

Sociálne vnímanie je spôsob nášho vnímania, chápania, vysvetľovania a hodnotenia druhých ľudí, celých skupín a rôznych spoločenských informácií a skúseností, ktoré zahŕňajú mnoho psychických procesov. Sociálne vnímanie je zložitý proces, pretože v ňom figurujú až tri strany. Po prvé je to samotný vnímajúci s jeho štýlom poznávania, skúsenosťami, postojmi, predsudkami. Na druhej strane máme vnímaného človeka, jeho výzor a správanie. Mnoho informácií čerpáme aj z jeho neverbálnej komunikácie. A celý proces sa deje v určitej situácii.

 

Existuje niekoľko známych chýb a nepresností, ktorých sa  pri sociálnom vnímaní dopúšťame:

  • prvý dojem – mnohí ľudia dlhodobo hodnotia ostatných na základe prvého dojmu a neberú do úvahy neskoršie informácie,
  • haló-efekt – druhého vnímame a hodnotíme na základe nejakého nápadného znaku,
  • jednostrannosť a neúplnosť informácií – máme možnosť vnímať len určité izolované znaky a nie celého človeka,
  • logická chyba – aplikovanie nesprávnych predpokladov (napr., že inteligencia sa nevyhnutne spája s úspechmi v škole),
  • efekt miernosti – ak nám je niekto sympatický, máme tendenciu prehliadať jeho negatíva,
  • efekt sociálneho postavenia – preceňovanie autorít,
  • projekcia – podľa seba, súdim teba,
  • predsudky a stereotypy.

 

Odborníci sa zamýšľali aj nad spôsobmi, ako si formujeme a vysvetľujeme príčiny svojho správania a správania druhých. Prišli na to, že dôvody správania prisudzujeme buď vonkajším podmienkam (situácii), alebo vnútorným faktorom (osobnostným vlastnostiam človeka).

Napríklad si predstavme situáciu, že na ulici muž kričí na starú paniu. Pokiaľ nevieme nič bližšie o situácii, tak si hneď pomyslíme, že je to neslušný hulvát. No keď sme pár minút predtým videli, ako mu stará pani vošla do cesty a on stihol iba tesne ubrzdiť, tak jeho rozčúlenie chápeme a už ho nevnímame ako hrubého človeka.

 

Aj pri hodnotení príčin správania sa môžeme dopustiť chýb. Je to napríklad zanedbávanie vplyvu situácie na správanie druhého a vyhodnotenie, že taký je proste vždy! Tiež sa stáva, že máme o druhom človeku istú mienku a všetko, čo robí inak, ako očakávame, pripisujeme len situácii.

 

Čo sa deje, keď stretneme niekoho prvýkrát?

Vždy, keď niekoho stretneme prvýkrát, vytvoríme si o ňom úsudok. Niekedy je pozitívny, inokedy skôr negatívny. V každom prípade prvý dojem je dôležitý. Harvardskej psychologičke Amy Cuddy sa podarilo odhaliť dve základné kritériá, na základe ktorých posudzujeme iných, keď niekoho prvýkrát vidíme.

Amy Cuddy a jej dvaja kolegovia Susan Fiske a Peter Glick prvý dojem študovali 15 rokov. Došli k záveru, že v interakciách medzi ľuďmi fungujú isté vzorce správania sa.

Cuddyová vo svojej knihe Presence vysvetľuje, že ak niekoho stretneme prvýkrát, pýtame sa sami seba dve otázky:

1.Môžem tejto osobe dôverovať?

2.Môžem túto osobu rešpektovať?

Povedané slovami Cuddyovej, ľudia posudzujú, či ste skôr dobrosrdečná alebo viac kompetentná osoba. Väčšina z nás si praje, aby v nás iní ľudia videli obe tieto vlastnosti. Dôležitosť jednej či druhej vnímanej vlastnosti závisí od situácie, v ktorej sa práve nachádzame.

Podľa Cuddyovej, pokiaľ ide o profesionálny kontext, väčšina ľudí považuje za dôležitejšiu kompetentnosť než dobrosrdečnosť. Iste ste si všimli, že pokiaľ máte záujem o nové zamestnanie, váš možný budúci zamestnávateľ skôr dbá na to, aby ste boli dostatočne múdri, talentovaní a šikovní a aby ste zvládali potrebné situácie.

Zaujímavé ale je, že v bežnej situácii, kedy sa s niekým stretnete napríklad na ulici alebo u známych, pre tých, ktorí vás posudzujú, je dôležitejšie, či ste dobrý človek a či sa vám dá veriť.

Cuddyová tvrdí, že z evolučného hľadiska je pre nás dôležitejšie to, či si druhá osoba zaslúži našu dôveru. Toto tvrdenie dáva zmysel, ak sa vrátime do staroveku. Pre jaskynného muža bolo dôležitejšie, či môže svojmu spoločníkovi veriť, že ho v noci nezabije a neokradne, než sa starať o to, či je dostatočne kompetentný na to, aby dokázal nazbierať drevo a založiť oheň.

Aj keď je kompetentnosť dôležitá vlastnosť, ktorú môžeme časom nadobudnúť, dokážeme ju plne oceniť až potom, čo si osoba získala našu dôveru. Podľa Cuddyovej prehnane prezentovať svoju silu a schopnosti môže mať občas skôr negatívne následky.

Napríklad, niektorí zamestnanci väčších firiem sú často natoľko pohltení dokazovaním svojej inteligencie a svojich schopností, že vynechávajú spoločenské udalosti, nikdy nikoho nepožiadajú o pomoc a len zriedka sa socializujú. V konečnom dôsledku sú neprístupní a strácajú šance na to, aby sa stali obľúbenými.

Cuddyová sa vyjadrila: „Ak vám niekto, koho sa snažíte ovplyvniť, nedôveruje, nedotiahnete to veľmi ďaleko. V skutočnosti skôr vyvoláte podozrenie, pretože môžete pôsobiť ako manipulátor. Na druhej strane príjemná a dôveryhodná osoba vyvoláva skôr obdiv. Až po tom, keď získate niečiu dôveru, sa vaša sila zmení na dar a nie na hrozbu.“

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.