Niekedy sa rodičia môžu dostať do situácie, v ktorej dieťa odmieta komunikovať a nechce ani nič počúvať. Je nahnevané a aj napriek dobrej vôli rodičov sa situácia v určitom momente nedá hneď riešiť.
K tejto situácii dochádza väčšinou preto, že:
A. Dieťa sa hanbí povedať, čo sa stalo
Dieťa sa často hanbí povedať rodičom napríklad to, že ho v škole šikanujú, pretože to v ňom vyvoláva veľký pocit hanby.
B. Dieťa sa bojí, ako budú rodičia reagovať
Dieťa sa môže napríklad báť, či sa rodičia nebudú hnevať, že nezvládlo nejakú situáciu v škole, či problém nebudú riešiť s učiteľkou, či nezavolajú rodičom spolužiaka a podobne.
C. Pocity, ktoré dieťa cíti, sú také nepríjemné, že ich cítiť nechce, a tak sa ich snaží potlačiť a zahnať
Keď dieťa bude o probléme hovoriť, bude znovu cítiť tie isté nepríjemné pocity, ktoré cítilo vtedy, keď sa nepríjemná udalosť stala, a tak radšej mlčí.
Pocity, ktoré však dieťa nevyjadrí, ho budú neustále prenasledovať a bude sa trápiť naďalej. Môže ich potom ventilovať nevhodným správaním, napríklad tým, že zbije súrodenca, nakričí do rodičov a podobne.
Ako môžu rodičia pomôcť dieťaťu vyjadriť nepríjemné pocity, ktoré vedú k problémovému správaniu? Psychologička a spisovateľka Dr. Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! Rodičovství odporúča rodičom, aby dodržali nasledujúce kroky:
1. Nenúťte dieťa rozprávať
Vaša zvedavosť mu nepomôže cítiť sa bezpečne. Možno sa potrebuje rozprávať, možno nie, ale rozhodne potrebuje cítiť bezpečie, aby mohlo vyjadriť svoje pocity. Zostaňte otvorení a dávajte mu najavo svoju lásku. A stanovte určité hrnice na vyjadrenie hnevu, ktorý dieťa pociťuje. Pri troške trpezlivosti, skôr či neskôr, emócie vyplávajú napovrch.
2. Rozosmejte ho
Ak sa to len trochu dá, vymyslite niečo, čo by vaše dieťa rozosmialo. Vďaka smiechu sa môžu nahromadené emócie uvoľniť. Keď sa bude dieťa cítiť lepšie, bude skôr ochotné rozprávať o tom, čo sa mu stalo. A aj keď o tom nebude rozprávať, buďte radi, že vďaka smiechu sa uvoľnili emócie, ktoré boli v ňom nahromadené a že sa cíti lepšie.
3. Venujte dieťaťu svoj špeciálny čas
Ak sa vám len trochu dá, všetko nechajte tak a venujte čas len vášmu dieťaťu. Robte spolu niečo. Choďte sa poprechádzať, zaplávať si alebo zájdite do cukrárne. Možno vďaka tejto špeciálnej pozornosti, sa emócie v dieťati uvolnia a ono konečne povie, čo ho tak veľmi trápi.
4. Získajte si dôveru
Keď vám dieťa povie aj niečo nepríjemné a zlé, čo napríklad urobilo, zachovajte rozvahu. Nekričte, nestrácajte kontrolu nad vlastnými emóciami. Ak zachováte rozvahu, prejavíte pochopenie voči problému, dieťa si to veľmi dobre zapamätá. Aj vďaka tomuto prístupu si postupne vybudujete s dieťaťom dôverný vzťah.
5. Nájdite v sebe súcit
Keď dokážete prekonať zlosť, ktorá sa vás zmocní napríklad vo chvíli, keď nahnevané dieťa hodí loptu do svojho súrodenca, keď nájdete v sebe súcit, pochopíte trápenie, ktorým musí prechádzať, keď sa takto správa, dieťa tento súcit vycíti z vášho hlasu. Možno bude ešte chvíľu odolávať, ale skôr alebo neskôr, keď zistí, že je v bezpečí, nechá svoje emócie vyplávať von a bude možno chcieť aj o všetkom prehovoriť.
Vďaka týmto piatim prístupom môžu rodičia pomáhať deťom rozvíjať ich emocionálnu inteligenciu, učia ich riešiť problémy a okrem toho vďaka týmto prístupom sa dá budovať aj pevný vzťah medzi rodičom a dieťaťom.
Zdroj: Dr. Laura Markhamová: AHA! Rodičovství
