Články: Pre študentov
O projekte


 
 
Reklama

Väčšina z nás žije hrami a presviedčaním sa, že realita je iná. Aké hry hráme sami so sebou?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Ľudia spracúvajú situáciu, ktorú nezvládli rôznymi spôsobmi. Tie im pomáhajú preniesť sa cez nepríjemnú skúsenosť ľahšie. / Foto: Bigstock

Každý človek si nesie v duši obraz vlastného ja. Ten je u niekoho celkom reálny, to znamená, že človek sa má rád aj s chybami. Iní majú svoj obraz o sebe nespracovaný. Stále myslia na to, akí by chceli byť alebo na to, čo od nich chcú druhí ľudia. Existujú aj ľudia, ktorí neunesú poznanie, že vo svojich vlastných očiach zlyhali. Vôbec to nesúvisí s tým, či zlyhali skutočne alebo sú na seba len veľmi prísni. Kladú na seba ľudsky nerealizovateľné nároky. Čo sa potom stane v situácii, ktorú nezvládnu? Môžu ju spracovať viacerými spôsobmi. Věra Capponi a Tomáš Novák vo svojej knihe Sám sobě psychologem uvádzajú situácie, ktoré u ľudí nastávajú:

  • prejaví sa u nich neuróza alebo depresia,
  • ochorejú, niekedy tomu hovoríme aj útek do choroby,
  • použijú iné taktiky: racionalizáciu, mechanizmus kyslého hrozna, vytesnenie, presun, stratu pamäti, kompenzáciu alebo projekciu.

 

RACIONALIZÁCIA

Väčšina racionalizácií má racionálny základ. To znamená, že dôvody, ktoré si pre svoj čin nachádzame, musia mať logiku. Čím je človek inteligentnejší, tým viac rozumných dôvodov dokáže vymyslieť. Napríklad manželka nestihne poupratovať dom pred príchodom návštevy. Môže si vybrať. Buď si bude vyčítať, aká je nešikovná, alebo si povie, že upratovať sa má až vtedy, keď odíde návšteva. Takže, na čo by upratovala dvakrát? Študent neurobil skúšku, pretože sa neučil, si môže  napríklad povedať to, že skúšku neurobil preto, že pomáhal kamarátovi psychicky uniesť rozchod s dievčaťom. Taktika je jednoduchá. Človek si musí nájsť morálne nenapadnuteľné dôvody, motívy či príčiny k urobeniu niečoho, čo by mal urobiť, ale sa mu nechce. Je to jednoduchá cesta k tomu, ako dosiahnuť citové uspokojenie a ako si vo vlastných očiach zachovať ideál svojho ja.

 

MECHANIZMUS KYSLÉHO HROZNA

V jednej Ezopovej bájke dostala líška chuť na hrozno. Hrozno bolo však vysoko a ona sa nemohla k nemu dostať. Jej chuť na hrozno bola veľká, a tak poprosila vranu, aby jej hrozno odtrhla. Vrana jej však pomoc odmietla. Líška sa cítila biedne. Čo mala urobiť?  Líška sa mohla zrútiť zo svojej neschopnosti dosiahnuť to, čo tak veľmi chcela, ale mohla si tiež povedať, že nemusí mať predsa všetko, čo vidí. Mohla si tiež povedať, že to hrozno je aj tak kyslé, a tak vlastne už nemá naň ani chuť. Pre mechanizmus kyslého hrozna je typické, že človek si povie, že jeho pôvodná snaha bola omylom. Nie preto, že na dosiahnutie hodnoty nemá schopnosti, ale preto, že to vlastne ani hodnota nie je.

 

VYTESNENIE

Predstavte si, že niekoho nenávidíte. Ste slušný človek, a tak cítite,že váš pocit nie je v súlade s morálnymi hodnotami. A tak život ide ďalej a svoju nenávisť nedávate najavo. Toto však každý človek neunesie. Svoje pocity prežíva ako hanbu, nemôže ich sám u seba tolerovať, naštrbená je jeho sebaúcta.  Riešením tohto vnútorného konfliktu môže byť napríklad vytesnenie pocitov, to znamená akési ich vypudenie z vedomia. Jednoducho si poviete, že neviete o nich. A tak človek začína žiť v klamlivom presvedčení. Každý však nedokáže takto žiť úplne spokojne.

 

PRESUN

Je to mechanizmus podobný vytesneniu. Predstavte si, že nenávidíte niekoho z rodiny. Viete, že tieto pocity nemôžete dať najavo, lebo by ste tým ranili veľa ľudí. A tak svoju negatívnu emóciu prenesiete na niekoho iného. Neuvedomujte si, že vám ten človek nič neurobil. Stáva sa vaším fackovacím panákom. Určite ste už videli situáciu, že manžel príde nahnevaný z práce, lebo ho rozčúlil šéf a nakričí doma na deti alebo do manželku. To je typický príklad presunu.

 

STRATA pamäti

Je to tiež hra podobná predchádzajúcim dvom. Len je trochu dôslednejšia. Pri tejto metóde nie je potlačený len nejaký jeden efekt. V tomto prípade človek, ktorý urobil niečo v rozpore s morálnymi hodnotami, teda s tým, ako sa potrebuje a chce vidieť, jednoducho na tieto svoje nemorálne skutky zabudne. Strata pamäti sa môže prejaviť aj ako výberová hluchota a slepota. Nesplnili ste nejakú úlohu? Veď vám predsa o nej nikto nič nepovedal. Niektorí ľudia vedia naozaj veľmi dôveryhodne zahrať, že o ničom nevedeli, oni tam neboli, oni to nepočuli.

 

KOMPENZÁCIA

Nikto nemôže mať v živote všetko. Takže ľudia berú ako niečo veľmi prirodzené, že ak sa im nepodarí splniť si nejaký cieľ, nájdu si nejaký iný. Kompenzácia však vždy nemusí mať len pozitívny charakter. V niektorých prípadoch sa zo zbabelca môže stať tyran alebo diktátor.

 

PROJEKCIA

Podľa seba súdim teba, hovorí ľudové príslovie. Toto tvrdenie vychádza z predpokladu, že ľudia sú rovnakí, a teda aj ich motívy a ciele tiež. Ale aj napriek tomu dochádza k mnohým sociálnym problémom. Napríklad keď milujúca žena predpokladá, že manžel ju miluje tiež. Môžeme tiež druhým ľudom prisudzovať jednanie, motívy, vlastnosti, ktoré nachádzame u seba, aj keď vieme, že niekedy nie sú v súlade s etickými zásadami. Nejako sa musíme ospravedlniť. Najlepšie, keď sa presvedčíme, že to predsa robia všetci. Často si nahovárame, že všetci klamú, každému ide hlavne o svoje ciele, každý kradne a podobne. Na druhých často vidíme aj svoje vlastné chyby. Ak vidíme väčšinou vlastnosti, ktoré sú hodnotené ako zlé, projekciou unikáme od vlastných pocitov viny a túžby potrestať samých seba. A tak trestáme tých druhých. Ohovárame, osočujeme, klebetíme. A takto sa nám môže uľaviť. Je to však naše vlastné zrkadlo.  Človek sa môže dostať až do situácie, že nadobudne presvedčenie, že okolie sa mu snaží ublížiť, poškodiť jeho záujmy, profesionálne a spoločensky ho zničiť. Nie je to však realita. Je to projekcia vytesnených pocitov  nenávisti do nevedomia. Človek si však  nechce pripustiť, že to, čo od okolia očakáva, vlastne vo svojich podvedomých fantáziách proti nemu pôsobí.

 

Existujú nasledujúce formy projekcií:

Keby mi to niekto nekazil

Keď sa nepodarí dosiahnuť cieľ, jednou z foriem racionalizácie neúspechu je vysvetliť to tým, že vonkajšie objektívne príčiny, človek, či skupina ľudí nám v tom zabránili.

 

Já som...a kto je viac

Odborne sa tento mechanizmus nazýva identifikáciou. Keď sa niekto cíti ako malý, slabý, hlúpy, nevýkonný, glorifikuje úroveň skupiny, ktorej je členom. Hodí sa mu na to napríklad národ, náboženská príslušnosť a podobne. Príslušnosť ku skupine získal len tým, že sa v istej komunite narodil. Potom sa chváli tým, že je príslušníkom tejto skupiny ľudí. Identifikovať sa dá aj s neživými objektami. Mnohí si myslia, že sú viac ako ostatní len preto, lebo majú auto nejakej značky, veľký dom a podobne.

 

SLADKÉ CITRÓNY

Je to vlastne opak mechanizmu kyslého hrozna. Vďaka tomuto prístupu človek uniká úzkosti z neúspechu tak, že sám seba presvedčí, že to bol vlastne úspech. Takíto ľudia dokážu nájsť aj v negatívnych veciach pozitívne aspekty. Sú si však reálne vedomí svojich nedostatkov a neúspechov. Uvedomujú si, že situácie nie sú len čierne alebo biele. Na každej je vždy niečo zlé, ale aj dobré.

 


Zdroj: Věra Capponi , Tomáš Novák : Sám sobě psychologem
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.