Farby, vône alebo svetlo nás ovplyvňujú viac, ako si možno uvedomujeme. Psychológovia si to napríklad všimli aj na deťoch, ktoré zmenili správanie po zmene osvetlenia. „Svetlo a osvetlenie miestnosti je základným atribútom, ktorý ovplyvňuje naše city a náladu. Nedostatok prirodzeného svetla pôsobí depresívne,“ zdôraznil psychológ Jiří Novák v jednej z relácií Českého rozhlasu.
Niekedy, keď sa necítime dobre, myslíme si, že nám chýbajú nejaké vitamíny, ale nemusí to byť vždy pravda. Môže nám chýbať svetlo. Je to spôsobené hlavne tým, že človek vníma život navôkol väčšinou vizuálne. V mnohých prípadoch je to až 80 percent.
Cirkadiánne rytmy sú prirodzené biorytmy tela, ktoré sa pravidelne striedajú počas dňa (striedanie bdenia a spánku). V priebehu jednotlivých cyklov sa pod vplyvom zmeny dĺžky osvetlenia mení hladina rôznych hormónov (napríklad serotonínu, melatonínu a kortizolu). Tvorba hormónu melatonín je dôležitá aj z pohľadu správneho fungovania cirkadiánneho rytmu. Viaceré štúdie preukazujú, že poruchy cirkadiánnych rytmov spôsobujú poruchy nálad, majú vplyv na správanie a celkový psychický stav. Na striedanie a načasovanie týchto rytmov vplývajú rôzne činitele. Jednak vnútorné - z vnútra tela, napríklad stres, strava, ale aj vonkajšie, spôsobené prostredím, v ktorom človek žije a pracuje. Sem zaraďujeme prísun prirodzeného svetla, umelé osvetlenie vo vhodnom spektrálnom zložení a podobne.
Serotonín potrebuje svetlo
Serotonín hrá dôležitú úlohu v tom, ako sa človek každodenne cíti. Pri nízkej hladine serotonínu pociťuje stres, depresiu, úzkosť, je citlivejší na bolesť a môže mať problémy s pamäťou. Jeho tvorbu podporuje počas dňa svetlo. Nerovnováha serotonínu môže byť i príčinou rôznych tráviacich problémov. Serotonín je taktiež dôležitým prvkom ovplyvňujúcim zrážanlivosť krvi a jeho nedostatočné vylučovanie môže byť príčinou vzniku migrén.
Keďže je serotonín závislý na množstve svetla, jeho nedostatok sa môže prejaviť hlavne v zimných mesiacoch, keď nie je dostatočný prísun slnečného svetla. Toto môže byť príčinou úzkostných a depresívnych stavov počas zimných mesiacov.
Ako si zabezpečiť dostatočnú tvorbu serotonínu?
Nedostatok serotonínu je možné ovplyvniť stravou, vhodným osvetlením v domácnosti a v zamestnaní, dostatkom pohybu a pobytom na slnku. Slnečný svit podporuje produkciu serotonínu. Telesná aktivita zase podporuje tvorbu neurotransmiterov a zbavuje človeka depresií.
Svetlo pomáha aj deťom s problémami učenia alebo správania
Na základe výsledku dvojročnej kanadskej štúdie, ktorú vedci robili na 327 žiakoch vo veku 10 - 12 rokov, bolo zistené, že čím bolo použité v triedach jasnejšie svetlo, tým sa zlepšovali ich výkony. V triedach, ktoré boli vybavené žiarivkami so zosilneným UV, sa žiakom darilo najlepšie. Menej chýbali, dobre sa vyvíjali psychicky aj fyzicky, vykazovali lepšie študijné výsledky, mali menej príznakov únavy a mali aj menej zubných kazov. Svetlo, ktoré je simuláciou prirodzeného slnečného svetla a obsahuje aj neviditeľné krátkovlnné UV-svetlo ako aj dlhovlnné infračervené svetlo, zlepšuje viditeľnosť, redukuje únavu u žiakov a má pozitívny vplyv na produktivitu a schopnosť učenia žiakov i učiteľov. Pri osvetlení s plnospektrálnymi žiarovkami sa prejavil významný ústup depresívnych symptómov žiakov oproti osvetleniu s chladným bielym svetlom. Plnospektrálne svetlo pomáha aj pri hyperkativite.
Hyperaktívne deti sa prostredníctvom liečby svetlom upokojili a stali sa emocionálne otvorenejšie. U viacerých sa pozorovalo zlepšenie učebných výkonov, u ďalších nastalo viditeľné zlepšenie rukopisu a deti, ktoré užívali lieky, ich väčšinou už nepotrebovali.
Správne zvolené svetlo priaznivo pôsobí na deti s poruchami učenia
V mnohých firmách, nemocniciach, v domovoch dôchodcov alebo v iných organizáciách sa už začali využívať poznatky o pôsobení svetla či farieb. Jiří Novák tiež upozorňuje na pozitívny vplyv svetla na deti s poruchami učenia, s hyperaktivitou či slabou sústredenosťou. „Ak sa vymenia pôvodné svietidlá za plnohodnotné osvetľovacie telesá, vedci potvrdzujú, že už po mesiaci sa zlepšuje sústredenie, prospech a koncentrácia nielen u mladších žiakov, ale aj stredoškolákov,“ upozorňuje Jiří Novák.
