Články: Pre študentov
O projekte

 

Čo všetko nám spôsobuje stres? Sú to aj veci, o ktorých by ste si to nemysleli

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Krátkodobý stres môže byť pre ľudí pozitívny a vymotivovať ich k lepším výkonom. Ak však trvá dlhodobo, mali by sme sa jeho príčiny čo najskôr zbaviť. / Foto: Shutterstock

Za stres sa označuje reakcia na situáciu, kedy je organizmus vystavený nejakej záťaži. Je to situácia, ktorú  organizmus vyhodnotí ako nebezpečenstvo, keď hrozí poškodenie organizmu, integrity či identity. Aj keď krátkodobý stres býva prospešný, lebo nás vie vybičovať a podnietiť k lepšiemu výkonu, jeho dlhšie trvanie často spôsobuje poškodenie zdravia. A práve preto by sme mali vedieť, čo nám môže spôsobovať stres.

 

Podnety, ktoré môžu spôsobovať stres, nazývame stresory. Medzi základné patrí:

• sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita, povýšenosť, ale aj spoločenské normy – pravidlá, termíny, zákazy, predpisy, obmedzenia…

• významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania, narodenie dieťaťa…

• každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci, dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov…

• faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program…

• psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké očakávania, pesimizmus…

• fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava, chemické škodliviny.

 

Profesor sociológie  u Univerzity v Toronte Scott Schieman hovorí, že existuje mnoho výziev a udalostí, ktoré nás nemusia momentálne zaťažovať, ale môžu nám priniesť nepríjemné potiaže v budúcnosti. Sú to situácie, v ktorých sa cítime podráždení a nervózni. Ak ich však objavíme skôr, môžeme si s nimi lepšie poradiť. Niektoré z týchto situácií pôsobia veľmi nenápadne a napriek tomu sú považované za pôvodcov stresu. Poďme sa pozrieť, ktoré faktory stoja za nenápadným stresom.

 

1. Partner – partnerka

Aj keď žijete v šťastnom vzťahu, často musíte robiť veci, ktoré vám nevyhovujú. Najprv vám prekážajú maličkosti, potom sa objavia rozdielne názory pri výchove detí či pri míňaní peňazí z rodinného rozpočtu. Aké poskytujú odborníci riešenie? Napríklad profesor Yeager z Univerzity v Ohio hovorí, že kľúčom k zvládnutiu týchto situácií je to, aby partneri prežívali spolu primeranú mieru času. Ani veľa, ani málo. Musia sa tiež naučiť robiť kompromisy, otvorene komunikovať a úprimne sa chváliť a oceňovať.

 

2. Problémy iných ľudí

Hovorí sa, že stres je nákazlivý. Hovoríme aj o empatickom strese. Keď sa stretnete s niekým, kto prežil niečo nepríjemné, máte sklony o tom premýšľať a zároveň toho človeka ľutujeme. V takýchto situáciách je vhodné, ak sa to dá, dotyčnému človeku nejako pomôcť alebo ho aspoň povzbudiť. Ak sa to nedá, mali by ste v priebehu dňa urobiť aspoň niečo pozitívne pre seba, aby ste sa prestali menej trápiť.

 

3. Sociálne médiá

Tým, že napríklad na Facebooku sledujete životy iných ľudí, ich stres sa môže preniesť aj do vášho života. Stresovať vás môže aj závisť. Je dobre známe, že ľudia na Facebooku sa väčšinou  s niečím veľmi radi pochvália. U mnohých ľudí práve tento fenomén vyvoláva obrovský stres, pretože neprežívajú práve to, čo ľudia na sociálnej sieti. Jednoducho, závidia. A závisť je obrovským spúšťačom stresu. Najhoršie zo všetkého je však to, ak sledujete život bývalého partnera s jeho novou láskou  na sociálnej sieti. Niekedy je potom lepšie Facebook niekoľko dní nesledovať.

 

4. Detstvo

Traumatické a nespracované udalosti z detstva sa môžu negatívne prejavovať aj v dospelosti. V tomto prípade je najlepšie obrátiť sa na odborníka, ktorý vám pomôže s problémami sa vyrovnať.

 

5. Vaše očakávania

Ak sa vám nedarí tak, ako ste si predstavovali, máte tendenciu byť smutní alebo sa správať podráždene. Takto sa môžete dostať do stavu silného pesimizmu, ktorý vás bude vyčerpávať, a to aj vtedy, keď sa situácia začne meniť k lepšiemu. V tomto prípade je dôležité učiť sa tešiť z maličkosti a naučiť sa dávať si realistické ciele.

 

6. Multitasking

Multitasking je schopnosť premýšľať alebo robiť v jednej chvíli viac vecí. V dnešnej dobe si veľa ľudí myslí, že čím toho viac stihne, tým lepším človekom sa stáva. V porovnaní s okolím človek lepším môže byť, ale keď sa zamyslí sám nad sebou, tak často zisťuje, že sa stáva nervóznym, podráždeným a unaveným. Je potrebné si uvedomiť tiež, že počas multitaskingu robíte oveľa viac chýb, máte rozptýlenú pozornosť, nič nerobíte poriadne a ešte sa aj dostávate do väčšieho stresu. Lepšie je sústrediť sa v priebehu dňa na jednu vec, dokončiť ju a potom sa pustiť do ďalšej činnosti.  V dnešnej dobe k multitaskingu dochádza väčšinou tak, že človek napríklad niečo píše alebo sa učí a popri tom si prezerá e-maily, poštu na sociálmnych sieťach, SMS v mobile a podobne.

 

7. Technické vymoženosti

Používanie  počítačov, mobilov, tabletov, čítačiek kníh a iných prístrojov pred spaním môže spôsobovať problémy so spánkom. Ak sa činnostiam na týchto prístrojoch venujete dlhú dobu počas dňa, môže to mať zase nepriaznivý vplyv na vaše sociálne väzby. Počas dňa, keď ste s rodinou alebo s kamarátmi, najideálnejšie je, vypnúť tieto prístroje a naplno sa venovať tým, ktorí sú pre vás dôležití. Len takto máte nádej sa vyhnúť zbytočnému stresu. Harald Welzer, nemecký sociálny psychológ  a sociológ vo svojej  knihe Die smarten Diktatur poukazuje na to, že neustále pripojenie na internet môže mať pre ľudí aj negatívne účinky.

Harald Welzer upozorňuje, že strata súkromia v dôsledku nadmerného využívania technológií, prináša do života ľudí určitú zraniteľnosť. Určite nikto netúži po tom, aby tí druhí vedeli o ňom viac ako on sám o sebe. Ak sa chcete vyhnúť zbytočnému stresu, čoraz častejšie by ste sa mali odpáajť od sociálnych sietí a vypínať mobily.

 

8. Šport

Ak sa dívate na napínavý zápas, vaše telo nevie odlíšiť rozdiel medzi zlým stresom napríklad z práce a dobrým stresom, ktorý prežívate pri sledovaní zápasu. Sledovanie zápasu vám môže zvýšiť tep i tlak. Psychológovia odporúčajú sledovanie zápasov s priateľmi. Prítomnosť ďalších fanúšikov stres aspoň trošku redukuje.

 

9. Domáce práce

Ak žijete v domácnosti, kde sa vám rozdelenie domácich prác zdá nespravodlivé, ich vykonávanie vás môže unavovať. Delenie domácich prác a rodičovských povinností je veľmi dôležité, hlavne vtedy, ak obidvaja partneri pracujú. Ak cítite, že rozdelenie je spravodlivé, stres budete pociťovať v malej miere.

 

10. Neistota

Žiť v neistote je obrovský stresový faktor. Ak viete, že sa niečo každú minútu môže zmeniť, ak ste stále v pozore a v napätí, je naozaj ťažké relaxovať a užívať si veci navôkol. Ak cítite stres v práci alebo finančnú neistotu, snažte sa vychutnávať si iné veci okolo seba. Snažte sa vytvárať kvalitný partnerský vzťah, venujte sa výchove detí, pracujte v záhradke, chodievajte na prechádzaky do lesa. Aj tieto skutočnosti vám pomôžu aspoň trochu vyvážiť stres vyplývajúci z financií a z práce.

 

11. Vzdelanie

Ak máte titul, máte väčšinou (nie vždy), väčšiu šancu dostať lepšie platenú prácu. Mnohí psychológovia však tvrdia aj to, že vzdelaní ľudia pociťujú väčší tlak v práci, pretože väčšinou vykonávajú veľmi zodpovednú prácu. Často trpí aj rodina, lebo vzdelaní ľudia vo funkciách musia byť väčšinou dlho v práci. Niekedy je to naozaj ťažké, ale snažte sa hľadať rovnováhu medzi prácou a rodinou.

 

12. Vaše zviera

Domáceho miláčika každý miluje, ale aj tak so sebou prináša prácu navyše. Potrebuje nakŕmiť, vyvenčiť, umyť...Ak je zviera choré, musíte ísť k zverolekárovi. Zvieratká sú zdrojom nepodmienečnej lásky, ale na druhej strane vyžadujú od človeka veľa energie. Zvieratko si zadovážte len vtedy, keď máte istotu, že nebude pre vás ďalším stresujúcim faktorom, ale len zdrojom radosti.

 

13. Vaše zdravie

V dnešnej dobe aj zdraví ľudia sa dostávajú často do stresu v súvislosti so svojím zdravím. Je to preto, lebo je moderné podriaďovať sa rôznym diétam, tréningovým plánom a podobne. Napríklad ľudia, ktorí držia nízkosacharidovú diétu, bývajú smutnejší. Dnes už nie je nič neobvyklé stretnúť ľudí, ktorí trpia ortorexiou, teda posadnutosťou zdravým jedlom alebo gymorexiou, posadnutosťou prehnane cvičiť. Práve tieto extrémy prinášajú so sebou aj stres. Je dôležité vedieť, že žiadny extrém nie je dobrý, a preto vo všetkom je potrebné hľadať rovnováhu.

 

Každý človek má svoju osobnú stresovú toleranciu.  Každý z nás je iný a unesie rozličné množstvo záťaže. Dôležité je poznať sám seba aj v oblasti stresu, aby človek vedel správne regulovať svoje osobné  limity.

 

 


Zdroje
Paul McKenna: Stres pod kontrolou
Kateřina Kantová: Je načase být šťastný!
David Fontana: Stres v práci a v životě
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.