Asertivita: 10 práv, ktoré máte aj vy!

Asertívne správanie a asertívna komunikácia sú dôležitým predpokladom pokojného a harmonického života.

Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať".

Asertivita je schopnosť, komunikačná zručnosť, primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi. Zahŕňa v sebe schopnosť komunikovať, súhlasiť, nesúhlasiť, žiadať, ale aj kritizovať bez manipulácie, agresivity alebo pasivity. Asertívny človek dokáže vyjadriť svoj názor a akceptovať názory ostatných, žije slobodne a pritom neobmedzuje slobodu iných. Asertívny človek sa násilne nepresadzuje. Pozná svoje potreby i svoje práva, no rešpektuje i práva a potreby iných. Svoje ciele a záujmy dosahuje pokojným, otvoreným a úprimným spôsobom. Nevynucuje si svoje práva silou ani násilím. Rešpektuje a toleruje ľudí okolo seba. Dokáže osloviť iných ľudí, dokáže ich požiadať o pomoc a spoluprácu. Cieľom asertívnej komunikácie je dosiahnuť obojstrannú spokojnosť a prospech. Asertivita je v istom smere prirodzená protiváha egoizmu.

Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať NIE. Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.

Asertivita vyžaduje, aby sa človek rozhodoval sám za seba a za svoje rozhodnutia niesol zodpovednosť. Existujú všeobecné zásady, ktoré by sme mali poznať a zároveň rešpektovať. Tieto zásady sa nazývajú aj asertívne práva. Ktoré to sú?

1. Človek má právo posudzovať svoje vlastné správanie, myšlienky a emócie a byť za ne zodpovedný

Určite sa vám občas stáva, že máte iný názor na niektoré veci ako iní ľudia. Napríklad v práci alebo v škole. Ak chce hlboko presvedčení o svojej pravde, robte po svojom, ale nesiete za všetko zodpovednosť.

2. Máte právo povedať NIE

Často sa bojíme toho, že druhého človeka sklameme, keď nevyhovieme jeho prosbe. Bojíme sa, že dotyčný človek sa s nami nebude baviť alebo nás nebude mať rád. Ale ak človek uvážene povie NIE, je to jeho právo a ten druhý by to mal rešpektovať bez zbytočných negatívnych emócií. Človek by mal však svoje NIE vyjadriť jasne. Všetci tí, ktorí už NIE vedia používať svorne tvrdia, že sa im tým uľahčil život. Zistili, že prestali robiť veci, ktoré ich vyčerpávali.

3. Človek má právo posúdiť, nakoľko je zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí

Často nám v podvedomí znie veta, že čo povedia tí druhí. Pod vplyvom tejto vety robíme aj také veci, ktoré by sme vôbec robiť nemuseli. Napríklad nesieme maximálnu zodpovednosť za dospelých členov rodiny. Podľa psychológov by sme mali niesť zodpovednosť sami za seba a práve  na túto skutočnosť neustále myslieť.

4. Človek má právo zmeniť svoj názor

Z etického hľadiska by malo byť rozhodujúce, či sa človek zmenou názoru dostal bližšie k pravde. Nemôžeme napríklad považovať za neseriózneho Giordana Bruna preto, že zmenil názor na to, či sa Slnko točí okolo Zeme alebo naopak. Asertivita ide ešte ďalej. Pripúšťa, že človek môže zmeniť názor nielen pod tlakom argumentov, ale pretože sa mu nejaká vec celkom jednoducho prestala páčiť. Pri zmene názoru je vhodné vysvetliť, prečo sme názor zmenili.  V očiach druhých je to hrdinstvo. Často sme boli vychovávaní  tak, že nesmieme robiť chyby. Najnovšie teórie však jednoznačne hovoria o tom, že len vďaka chybám sa posúvame vpred. Takže, ak zmeníme názor po tom, že si uvedomíme, že sme urobili chybu a priznáme to, je znakom vyspelého človeka.

Príznakom nemorálnosti je iba prezlečenie kabáta. V tomto prípade predstierame, že sme názor zmenili, pretože je pre nás výhodné niečo podobné proklamovať. Tu nejde o zmenu názoru, ale o obyčajné klamstvo.

5. Človek má právo povedať JA NEVIEM

Sociálny mýtus vraví, že dospelý zrelý človek sa v sebe musí vyznať, čiže musí poznať svoje motívy, pohnútky a byť schopný zodpovedať akúkoľvek otázku, týkajúcu sa všetkých súvislostí jeho správania. Skrátka a dobre, keď niekto niečo robí, tak predsa vie prečo. Kto to nevie, je zlý alebo menejcenný. To je ale mýtus, ktorý vedie človeka len k tomu, že keď niečo nevie, tak si vymyslí lož. Nie je menej škodlivé radšej povedať, že niečo nevieme? Veď predsa nemusíme vedieť všetko.

6. Človek má právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných

Niekedy žijeme s pocitom, že všetci ľudia, s ktorými prichádzame do styku, musia k nám mať kladný vzťah. V skutočnosti nežije  na svete taký  človek taký, aby sa zavďačil všetkým ľuďom. Existujú situácie, keď nás má proste niekto „v zuboch.“ Keď si budeme pamätať, že nás všetci nemusia mať radi, hneď sa nám bude ľahšie žiť.

7. Človek má právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný

Tak, ako už bolo povedané, chyby môžeme robiť. Dôležité je, vedieť si ich priznať, poučiť sa z nich a ísť ďalej. A dobré je tiež pamätať si, že všetci robia chyby. Rozdiel je len v tom, že niekto ich robí viac a niekto menej.

8. Človek má právo robiť nelogické rozhodnutia

V škole nám často hovorili, aby sme sa držali zdravého rozumu. Ak sa niečo nedá logicky zdôvodniť, tak to nie je správne. Občas však máme právo robiť aj nelogické rozhodnutia a počúvať srdce. Nie sme totiž stroje, ale ľudia. Ak urobíme nelogické rozhodnutie, je to naše rozhodnutie a musíme niesť zaň aj následky.

9. Čovek má právo povedať JA TI NEROZUMIEM

Iste ste už mnohokrát počuli, že pokiaľ chcete v dobrom vychádzať so svojimi blížnymi, musíte byť schopní vcítenia do ich duše. Máte mať schopnosť predvídať ich prania a potreby, bez toho, aby vám o nich jasne hovorili. Problém je v tom, že človek nedokáže vždy byť empatický voči druhým. Niekedy má svojich problémov dosť, inokedy ho niečo bolí, má starosti s deťmi, s manželkou...A že už vôbec nehovoríme o tom, že za požiadavkou empatie sa niekedy skrýva predstava o povinnom prispôsobení sa každému rozmaru. Nie je našou povinnosťou čítať druhým ich želania priamo z očí a nevyrieknuté predstavy plniť na počkanie. Máme plné právo sa opýtať, čo vlastne chcú. Zároveň potom máme právo obdržať jasnú a jednoznačnú odpoveď.

10. Človek má právo povedať JE MI TO JEDNO

Stále sme tlačení do toho, aby sme boli dokonalejší a lepší. Sme povinní sa o to snažiť. A hlavne ľudia v našom okolí najlepšie vedia, v čom by sme sa mali neustále zlepšovať. Podľa zaužívaných zvykov by sme sa mali okrem iného snažiť aj o to, aby sme boli perfektní podľa predstáv niekoho iného.

Ale dnešný svet už takto nefunguje. Nemusíme robiť naozaj všetko stopercentne a niektoré veci nás naozaj nemusia zaujímať. A tí ostatní to proste musia brať na vedomie. Jednoducho, nemusíme mať na všetko názor, nemusíme byť dokonalí a máme právo aj na to, aby sme z času načas povedali: „Je mi to naozaj jedno.“

Asertívny človek sa vyznačuje priamym a pokojným a priamym vystupovaním. Vyžaruje z neho pokoj a sebadôvera. Tomu zodpovedá  jeho reč, mimika i držanie tela. Udržuje priamy zrakový kontakt. Akceptuje životný priestor iných ľudí. Hovorí pokojne a k veci. Vyhýba sa unáhleným hodnoteniam, či rýchlym a povrchným záverom. Dokáže rovnako dobre počúvať, ale aj  rozprávať. Nemá problém rozhovor ukončiť ani zaujať odmietavý postoj. Nemusí so všetkým súhlasiť, ale svoj nesúhlas dokáže vyjadriť pokojným a primeraným spôsobom.