Čitateľ nie je ten, kto číta plynulo, rýchlo a so správnym dôrazom.
Dobrý čitateľ čítanie prežíva a zároveň analyzuje.
- Kateřina Šafránková
Dekódovanie písmen a základné porozumenie slovám, to je len polovica čítania. Podľa Kateřiny Šafránkovej, lektorky programu Čtením a psaním ke kritickému myšlení, ktorý sa realizuje v Českej republike už vyše 20 rokov, je dôležité, aby sa čítalo predovšetkým s porozumením. Plynulé čítanie s porozumením je výsledkom dlhodobého procesu, ktorý by mal byť naštartovaný už v predškolskom veku.
Treba dbať o to, aby čítanie od útleho detstva bolo spojené s príjemnými zážitkami.
„Ak chceme vychovať dobrého čitateľa, snažme sa v ňom vzbudiť túžbu. Ide o túžbu niečo sa dozvedieť, nechať sa pobaviť, dostať sa do iných svetov, zažiť niečo, čo v normálnom svete zažiť nemôžeme. Cez zážitok sa vytvára dobrý vzťah k čítaniu,“ pripomína Kateřina Šafránková.
Cesta k čítaniu musí byť plynulá
Dôležité je však uvedomiť si aj to, aby sme deti do čítania nenútili. Dobré je odmalička deťom čítať, ukazovať rôzne obrázky, vymýšľať si spoločne príbehy podľa obrázkov, domýšľať si dej, meniť dej, vymýšľať iný záver, nechať deti premýšľať nad tým, ako by sa ony zachovali, keby sa ocitli v takej situácii ako hlavný hrdina. Môžeme im ukázať obálku knihu alebo nejaký obrázok z knihy a deti majú povedať, že o čom asi bude dej v knihe. Nie je však vhodné nasilu nútiť deti už v predškolskom veku, aby začali čítať. Nie je to vôbec potrebné, stačí keď sa dieťa naučí čítať v prvej triede. Každé dieťa je jedinečné a každé sa naučí čítať vtedy, keď je na to zrelé. Dieťa má byť pri čítaní a rozhovoroch o prečítanom texte hlavne šťastné. Tento pocit je oveľa dôležitejší ako nejaký výkon. Napríklad, čo z toho, keď sa dieťa naučí čítať v piatich rokoch, ale nerozumie prečítanému textu? Alebo sa v piatich rokoch naučí čítať z donútenia rodičov, kvôli nejakej prestíži medzi deťmi v škôlke, ale dieťa je pri čítaní nešťastné? Lepšie je vždy na tom dieťa, ktoré sa možno naučí čítať neskôr, ale knihy miluje. Z takýchto detí sa postupne stávajú čitatelia na celý život.
Takto sa dá rozvíjať nielen láska ku knihám, ale aj myslenie detí. A rodičia by to nemali vzdávať ani vtedy, keď to na prvý pohľad vyzerá, že ich čítanie deti nepočúvajú. To ony sa len tak tvária. Ony veľmi dobre rodičov pri čítaní vnímajú a tešia sa z toho, že sú s nimi v ich izbe. Samotná lektorka si spomína na svoje vlastné zážitky z detstva a hovorí, že k čítaniu ju priviedlo hlavne to, že jej mama jej chodila neustále nahlas čítať príbehy do izby, v ktorej sa ona hrala.
Dvadsať minút denne pred spaním nestačí
Na čítanie je dobré si vynahradiť čas aj počas dňa a nielen pár minút pred spaním.Tiež je dobré čítať nahlas deťom aj vtedy, keď už čítať vedia a mohli by si čítať len samy potichu. Ak deti chcú, aby im rodičia čítali nahlas, tak im čítajte. Tiež je dobré, keď učiteľ v triede aj starším žiakom občas číta nahlas. V minulosti sa hovorilo, že čítanie detí nie je vhodné prerušovať, dnes odborníci odporúčajú diskusiu a dávanie otázok aj v priebehu čítania. Vhodné sú hlavne otvorené otázky. Napríklad: „Opíš situáciu, ako sa psík zachoval. Čo ti táto situácia pripomenula? Čo to spôsobilo? Ako bude asi príbeh pokračovať ďalej?“ Dôležité je tiež dávať deťom otázku PREČO. Vďaka otvoreným otázkam vzniká rodine, ale i v triede živá diskusia. Deti sa učia argumentovať a v triede sa k ukážke môže vyjadriť viac detí.
Takéto otázky pomáhajú deťom viac sa vžiť do príbehu, identifikovať sa s postavou. Zmysel nemajú otázky, ktoré zisťujú napríklad: „Koľko mal psík fľakov na chrbte? Koľko kostí zjedol?“ Tieto otázky iba overujú prečítané či počuté a myslenie veľmi nerozvíjajú. V triede na takúto otázku môže odpovedať iba jeden žiak.
Čítanie otvára priestor pre kritické myslenie
„Čítanie tiež otvára priestor pre kritické myslenie. Nejde ovšem o kritiku v zmysle, že niečo kritizujeme. V angličtine slovo „critical“ znamená skôr spôsob pohľadu na svet v zmysle dívania sa na veci z rôznych uhlov pohľadu. Deti môžeme viesť napríklad k premýšľaniu o tom, či je prečítaná informácia uveriteľná, dobre podložená a podobne,“ zdôrazňuje Kateřina Šafránková.
Program Čtením a psaním ke kritickému myšlení vychádza z anglického programu Reading and Writing for Critical Thinking (RWCT) a učiteľom na všetkých stupňoch prináša konkrétne návody, metódy, techniky a stratégie, ktoré sú zoskupené do efektívneho systému ľahko použiteľného priamo v triede. Program zdôrazňuje priame použitie učebných činností a ich následnú analýzu. Jednotlivé metódy majú spoločný cieľ, a to naučiť deti nielen kriticky čítať, ale aj písať kvôli vlastnému sebavyjadreniu k nejakej problematike a túžiť po informáciách, ktoré sú pre ne zásadné a dôležité.
