Články: Pre študentov
O projekte


 
 
Reklama

Aby deti nemuseli bojovať o vašu pozornosť

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Shutterstock
Deti aj negatívnu pozornosť rodičov ako nadávky, vyhrážky, ba dokonca aj bitku považujú za to, ako byť v centre pozornosti.  / Foto: Shutterstock

Určite poznáte túto situáciu. Dieťa sa chová nápadne, nevhodne alebo  neprimerane. Rodičia mu začnú venovať pozornosť. Dieťa sa takto postupne učí, že nevhodný spôsob správania pôsobí na rodičov ako magnet, lebo mu začnú venovať zvýšenú pozornosť. A tak po určitom čase svoje nevhodné správanie opakuje. Dúfa, že mu opäť bude venovaná zvýšená pozornosť. Rodičia však začínajú byť podráždení a už nie s nadšením, ale proti svojej vôli, venujú dieťaťu pozornosť. Dieťa zrazu cíti, že sa mu dostáva menej spontánnej priazne a že nálada rodičov sa mení. A tak si pomyslí, že musí ešte viac bojovať o pozornosť svojich rodičov. Svoje nevhodné formy správania opakuje a niekedy ich až stupňuje. Týmto kolobehom sa môžu uchovávať v deťoch rôzne poruchy správania. Prekvapujúce je, že deti aj negatívnu pozornosť rodičov ako nadávky, vyhrážky, ba dokonca aj bitku považujú za to, ako byť v centre pozornosti. Teda neakceptujú len  tíšenie, spoločné hranie a maznanie sa. Deti si myslia: „Keď už sa mi nedostáva žiadnej milej pozornosti od mojich rodičov, chcem aspoň odmietavú pozornosť.“

Určite sa nechcete dostať do takejto situácie.  Annette Kast, známa nemecká psychologička, behaviorálna terapeutka a autorka knihy Každé dieťa sa vie naučiť pravidlá, ponúka rodičom účinné rady, vďaka ktorým vaše deti nebudú bojovať o vašu pozornosť. Pozrime sa na ne:

 

1. Neodmeňujte nevhodné správanie

Často si ako rodičia možno všímate správanie, ktoré vám v podstate vadí. Aby ste tomuto predišli, je potrebné sa cielene zamerať na pozitívne skutky a reakcie svojich detí. Jeden z dôležitých aspektov výchovy má byť ten, že venujete pozornosť deťom vtedy, keď sa vhodne správajú. To je najlepší spôsob, ako predísť rôznym problémom. Keď sa dieťa pekne hrá, oplatí sa obetovať trochu času a všímať si ho, ako sa hrá. Takto dieťa dostáva pozitívnu spätnú väzbu. Povedzte mu, že sa pekne hrá, že postavilo peknú vežu z kociek, že nekričí, že požičalo hračky sestričke a podobne. Ak si dieťa nevšímate, keď sa hrá pekne, potom je už len jediný spôsob, ako dieťa upúta váš záujem, a to rôznymi konfliktami a problémovým správaním.

 

2. Načúvajte dieťaťu

Načúvať - to znie ľahko, ale oveľa ťažšie sa uskutočňuje. Bábätká predsa nevedia hovoriť. Ale už v takomto veku  im môžete načúvať: môžete sa pokúsiť z ich plaču vyvodiť posolstvo, ktoré vám chce dieťa zdeliť. Môže byť hladné, smädné, bolí ho niečo, hnevá sa, či pociťuje nudu? Vyžaduje si to presné pozorovanie a cvik, vyvodiť z toho tú správnu alternatívu. Aj keď sa dieťa učí rozprávať, nie vždy sme z jeho slov múdri. Je však veľmi nesprávne, keď sa ako dospelí naladíte tak, že neviete pochopiť jeho dvojslovné alebo jednoslovné výrazy. Môžete hádať a ponúknuť mu viacero možností. V každom prípade mu môžete dať najavo: berieme ťa vážne a počúvame ťa.

 

Staršie deti nie vždy rady hovoria o svojich pocitoch a potrebách. Podobne ako pri bábätku, musíte rozlúštiť, o čo sa vlastne jedná. Ponúknite dieťaťu to, čo ste sa z toho dopočuli či zistili. Tak mu môžete pomôcť, aby si ujasnilo svoje pocity a našlo vlastné riešenie.

 

Nasledujúci rozhovor medzi 8-ročným Tomom a jeho matkou uvedený v knihe Každé dieťa sa vie naučiť pravidlá, má poukázať na to, čo sa  myslí pri pojme  aktívne načúvanie.

 

Tom: Sebastián je fakt blbý. Stále chce všetko určovať. Ináč sa so mnou nechce hrať.

Mama: Si teda riadne nahnevaný na Sebastiána.

Tom: Nahnevaný? Nenávidím ho. Viac by nemal byť mojím priateľom!

Mama: Tom, ty si ale nahnevaný. Najradšej by si ho nikdy viac nevidel, že?

Tom: Hej. Ale s kým sa mám potom hrať?

Mama: Úplne bez kamaráta, to tiež nie je najlepšie…

Tom: Áno. Ale ja sa s ním nedokážem viac pomeriť! Prečo je len taký blbý!

Mama: Uzmieriť sa je veľmi ťažké, keď sa človek fakt hnevá.

Tom: Zaujímavé, predtým som mohol o všetkom rozhodovať ja. Všetko spravil a zrazu chce určovať všetko len on.

Mama: Viac sa nenechá tebou komandovať.

Tom: Zrazu už nie je mimino. Ale je to s ním aj teraz väčšia sranda.

Mama: Vlastne sa ti to takto viac ráta.

Tom: Hej, ale doteraz som bol šéfom len ja. Zvykol som si na to. Keď ho tiež nechám sem-tam rozkazovať, či si budeme vedieť lepšie rozumieť?

Mama: Myslíš tým, že sa budete striedať, potom sa tak ľahko nerozhádate.

Tom: No, skúsime.

Pri takomto načúvaní sa stane boj o pozornosť prebytočným. Pomôže dieťaťu nájsť vlastnú cestu a prevziať na seba zodpovednosť.

 

3. Vysielajte JA – POSOLSTVÁ

Pod JA – POSOLSTVOM rozumieme metódu, pri ktorej, keď sa dieťa správa nevhodne, môžete mu povedať, ako sa cítite. Vďaka tomu dieťa cíti, že ho vnímate vážne a s väčšou pravdepodobnosťou zmení svoje správanie skôr, ako do neho kričíte a podobne.

Napríklad:

 

KONFLIKT JA POSOLSTVÁ
Sedemročná dcéra si napriek sľubom stále neupratala izbičku. „Som naozaj veľmi sklamaná! Dohodli sme sa, že si dnes poobede upraceš! Je to pre mňa veľmi dôležité.“
Deväťročné dieťa príde o hodinu neskôr domov, ako ste boli dohodnutí. „Odľahlo mi, že si už tu! Robil som si už starosti a mal som fakt strach o teba!"

 

4. Preneste na dieťa viac zodpovednosti

Viac zodpovednosti preniesť na dieťa? Na prvý pohľad to predstavuje riziko. Mnohí rodičia sa pýtajú s obavami: „Môžem si byť istý, že moje dieťa nebude vrieskať celý deň? Že sa dostatočne naje? Že nepôjde do škôlky zakaždým v pyžame? Že si spraví úlohy aj bez môjho tlaku? Že sa nebude celý deň len ponevierať?" Nedôverujete vášmu dieťaťu, že sa dokáže rozhodnúť? Počítate vždy s tým najhorším? Tak sa to potom aj s najväčšou pravdepodobnosťou aj stane. Vaše dieťa vycíti vašu nedôveru a bude znechutené. Vaše posolstvo musí znieť: „Viem, že sa vieš rozhodnúť sám. Verím, že to urobíš správne." Či to už vyslovíte nahlas alebo nie , vaše dieťa vníma váš postoj. Vaša dôvera mu pomôže za seba sa  rozhodnúť a niesť za rozhodnutie zodpovednosť.

 

5. Zaveďte pravidelné rituály

Napríklad spoločné stolovanie pri raňajkách či večeri. Pravidelné čítanie rozprávky deťom pred spaním alebo spievanie pesničiek pri večernom umývaní. Práve pri rituáloch, ktoré súvisia s ukladaním na spánok, trvajú deti na tom, aby sa všetko vždy odohrávalo rovnako.  Večer totiž deti ešte raz spracúvajú zážitky zo dňa a rozlúčka s dňom im niekedy padne zaťažko. Láskyplné rituály pri ukladaní na spánok potom nadobúdajú predovšetkým večer zvláštny význam. Dodávajú istotu a zbavujú dieťa strachu. Pohladenie, veselý veršík, uspávanka, rozprávka na dobrú noc, mamin alebo otcov známy hlas v blízkosti. Všetko toto poskytuje dieťaťu uvoľnenie napätia a umožňuje im spokojne zaspať. Dôležité sú aj spoločné odchody do práce a škôlky. Príchod po dieťa do škôlky v približne rovnakom čase dáva dieťaťu pocit istoty. Deti si takýmto spôsobom zvykajú aj na určitý denný režim. Všedný deň s deťmi môžu rituály zásadne uľahčiť. Pretože všetko, čo sa pravidelne opakuje a odohráva podľa rovnakej schémy, akceptujú deti ľahšie. Sviatky, oslavy a opakované činnosti sú opornými bodmi v živote a umožňujú lepšiu orientáciu počas roka. Veľa detí, ale i dospelých myslí v takýchto v  časových úsekoch, ktoré sa viažu k určitým rituálom. Od narodenín do Vianoc, od Troch kráľov do Veľkej noci, od menín do prázdnin a podobne. Čas sa tak delí podľa osobných a rodinných udalostí na osobný kalendár každej rodiny. Rituály sú v rodine dôležité. Budujú vzájomnú blízkosť a vzájomnosť, stabilizujú rodinné spolužitie, vnášajú do vecí poriadok a zmysel, uľahčujú procesy zmeny. Preto sú nenahraditeľné. Ba čo viac, sú životne dôležité pre zdravú a príjemnú rodinnú klímu, lebo rituály ako oázy pokoja a oddychu, pomáhajú rodičom i deťom nachádzať harmóniu a vyrovnanosť. Vytvárajú tiež pevné korene. Ťažko sa menia. Netreba sa báť vytvárať i nové rituály. Život sa mení, veci sú stále v pohybe. Mnohé rituály sa vyvíjajú prirodzene. Iným treba trochu pomôcť. Vložiť trochu energie a záujmu. Vniesť do nich kus svojho osobného vkladu. Rituály treba vytvoriť i udržovať. Dávajú zmysel i pokoj. Obohacujú život a robia ho radostnejším. Tradície udržujú hodnoty. Spájajú nás s minulosťou a otvárajú dvere do budúcnosti.

 

6. Venujte čas náklonnostiam

Čím viac pozornosti venujete sami od seba vašim deťom, tým menej musia o ňu bojovať. Môžete sa  posadiť a prizerať sa, keď sa vaše neposedné dieťa  koncentrovane hrá s hračkami. Môžete ho vziať na ruky a pomaznať sa s ním, keď má dobrú náladu  a povedať mu, že sa tešíte z toho, že ho máte. Malé gesto, bozk,

láskavý pohľad alebo spontánne objatie sú rovnako účinné ako chvála.

 


ZDROJ: Annette Kast: Každé dieťa sa vie naučiť pravidlá
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
 




Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.