Niektoré deti už aj v období 3-4 rokov majú preplnený deň rôznymi aktivitami. Bežné je plávanie, angličtina, tanec, kreslenie. Večer, keď celá rodina príde domov, dieťaťu sa nechce rozprávať, lebo je unavené. „Niektoré deti sú od rána zahltené krúžkami, knižkami, športom, rôznymi činnosťami a rodičia si myslia, že čím viac vplyvov bude na dieťa pôsobiť, tým je to lepšie. Ale to nie je pravda,“ hovorí logopedička Helena Kolbábková. Nie je teda pravda, že len vplyvom modernej techniky rozprávajú deti horšie ako v minulosti. Svoj podiel na tom má aj ich zaneprázdnenosť. Helena Kolbábková odporúča rodičom, aby nezabúdali dopriať svojim deťom aj obyčajný normálny život. Za svojich 35 rokov praxe si totiž všimla, že do ordinácie často prichádzajú rodičia s deťmi, na ktoré sú kladené vysoké nároky. Už v samotnej ordinácii sú všetci nepokojní, ponáhľajú sa, lebo majú naplánované ďalšie činnosti. Tiež si všimla, že rodičia porovnávajú svoje deti s inými deťmi, a tak často prichádzajú už s dvojročnými na logopedické vyšetrenie. Každé dieťa je však iné. „Do troch rokov prebieha obdobie fyziologického nerozprávania a dieťa môže začať komunikovať aj neskôr,“ tvrdí logopedička Helena Kolbábková. Mnoho veci sa zmení aj po nástupe do materskej škôlky, keď dieťa zisťuje, že nemá nablízku mamu, ktorá rozumie aj jeho gestám a zrazu zisťuje, že ak sa chce s deťmi a učiteľkami dorozumieť, musí začať rozprávať.
Ak už má dieťa nastúpiť do školy a má zlú výslovnosť, treba so školskou dochádzakou radšej počkať. „ Ak dieťa nevie povedať r pri zápise vo februári, tak to nevadí. Horšie je to v prípade ďalších hlások,“ tvrdí Helena Kolbábková. V prvom ročníku sa dieťa učí veľa nových vecí a ak by sa malo venovať ešte aj výslovnosti, mohlo by byť vystresované a demotivované. Nepríjemná situácia môže nastať aj kvôli tomu, že iné deti by sa mohli dieťaťu vysmievať. A práve preto je dobré vyriešiť problém s výslovnosťou ešte pred nástupom do prvej triedy.
Logopedička Helena Kolbábková rodičom ešte odporúča:
1. Kúpte si taký kočík, v ktorom dieťatko bude maminku vidieť. Je dobré, keď ju môže pozorovať a ona mu na prechádzke bude rozprávať, čo všetko navôkol vidí.
2. Neopravujte dieťa, keď rozpráva. Nechajte ho rozprávať o tom, čo zažilo, neopravujte mu výslovnosť, keď napríklad rozpráva o zážitkoch zo škôlky. Motivujte ho k tomu, aby čo najviac rozprávalo. Posilníte tak jeho sebavedomie.
3. Učte sa napríklad pri zrkadle. Ukážte dieťaťu, ako sa vyslovujú niektoré hlásky priamo v zrkadle. Dieťa bude chcieť maminku napodobniť.
4. Tablet alebo počítač nevadí, keď rodič sedí pri dieťati, robia nejakú činnosť a rozprávajú sa o tom, na čo sa pozerajú, čo robia postavičky, v akom prostredí sa odohráva príbeh a podobne. Môžete sa tiež rozprávať o obrázkoch, farbách, tvaroch. Mnoho aplikácií už vytvorili odborníci aj na samotný rozvoj komunikácie či správnu výslovnosť.
5.Čo najviac dieťa chváľte, a to hlavne vtedy, keď sa mu podarí niečo krásne vysloviť alebo keď niečo zaujímavé súvisle porozpráva.
