Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Je pestrý, sú preň príznačné všetky vrstvy slovnej zásoby a všetky syntaktické konštrukcie. V rozprávacom slohovom postupe je obsahom jedinečný príbeh, ktorý predpokladá rozprávača a postavy. Rozprávač rozpráva príbeh a postavy sú nositeľmi deja. Jednotlivé zložky deja nasledujú po sebe. Rozprávanie je typický dynamický prejav. Významnú úlohu v ňom zohráva sloveso. Rozprávací slohový postup svojím pôvodom je typickým ústnym jazykovým prejavom. Predpokladá bezprostredný kontakt medzi rozprávačom a poslucháčom. Žiakov na vyučovaní učíme, ako najlepšie napísať rozprávanie s použitím priamej reči, citosloviec, personifikácií, použitím 1. osoby jednotného čísla, rôznych synoným, prechodov z minulého do prítomného času a podobne.
Vo všeobecnosti majú žiaci rozprávací slohový postup radi. Ak im sadne téma, dokážu vymýšľať zaujímavé, často veľmi vtipné alebo napínavé príbehy. Niektorí sa vedia do písania pustiť hneď, iným to chvíľu trvá, no sú aj takí, ktorým písanie robí problémy. V ďalšej časti príspevky sa môžete zoznámiť s aktivitami a cvičeniami, ktoré pomáhajú žiakom naštartovať sa pri písaní.
Aktivity na rozohriatie
Pred samotným písaním je dobré žiakov nastaviť tak, aby mali chuť vymýšľať, hrať sa so slovami, aby u nich nastúpila fáza kreativity. Na to je dobré využiť rôzne ústne cvičenia, ktoré robíme s celou triedou. Napríklad:
- Štafetové rozprávanie príbehu alebo rozprávky. Učiteľ povie nadpis a každý žiak vymyslí jednu vetu. Vety musia logicky na seba nadväzovať. Jednoduchší spôsob je ten, že žiaci štafetovo rozprávajú známy príbeh alebo rozprávku.
- Učiteľ povie žiakom, aby vytvorili rozprávanie pre malé deti v škôlke. Môžu robiť napríklad v skupinách. To, že vymýšľajú príbeh pre malé deti ich neodradzuje od písania, pretože môžu používať jednoduchšiu slovnú zásobu, jednoduchší dej a podobne.
- Učiteľ začne rozprávať nejaký príbeh. V určitej fáze prestane rozprávať a povie žiakom, aby príbeh dokončili oni. Záver môže byť dojímavý, prekvapivý, smutný, veselý a podobne.
Precvičovanie priamej reči
- Tvorba priamej reči vo dvojiciach. Žiakov rozdelíme do dvojíc a povieme im, aby si rozhovor na nejaké tému, ktorú určí učiteľ, napísali písomne s použitím priamej reči.
- Môžeme využiť aj abstraktnejší rozhovor. Žiaci si predstavujú, o čom by sa mohli rozprávať napríklad dve perá, školská lavica so stoličkou, krieda so špongiou, dve školské tašky a podobne. Tento rozhovor si tiež žiaci pripravia písomne s použitím priamej reči.
Precvičovanie citosloviec
Učiteľ pripraví na lístky rôzne slovné spojenia. Lístky rozdá žiakom a tí k spojeniam píšu citoslovcia.
Napríklad:
- ranné vstávanie,
- stretnutie so zúrivým psom,
- prechádzka v lese,
- radosť z vyhratého zápasu,
- nechuť k jedlu,
- smútok zo zlej známky.
Ďalšia aktivita môže spočívať v tom, že učiteľ povie žiakom, aby napísali čo najviac citosloviec, ktoré vyjadrujú určité pocity. Napríklad bolesť, radosť, prekvapenie, znechutenie, strach a podobne.
Precvičovanie personifikácie
- Učiteľ napíše na tabuľu niekoľko slov. Žiaci sa z nich snažia vytvoriť personifikácie. Napríklad: slnko, vietor, nádej, šťastie... Slnko sa usmievalo na rannú rosu. Vietor si spieval svoju pesničku. Nádej sa rozliala do našich sŕdc. Šťastie si pobehuje v mojom srdci.
- Učiteľ napíše na tabuľu niekoľko slov. Napríklad strom, hrnček, kniha, dáždnik, kufor, zubná kefka, vysávač...Každý žiak si v duchu vyberie jedno slovo, predstaví si ho, že je tou vecou a napíše tri vety o tom, čo včera prežil v koži vybratej fiktívnej veci. Ostatní žiaci hádajú, o ktorú vec išlo.
Precvičovanie prechodu z minulého do prítomného času
Učiteľ povie žiakom, aby pokračovali v rozprávaní tak, že po určitej dobe rozvinú dej dvomi - tromi vetami takým spôsobom, že z minulého času prejdú do prítomného času.
Napríklad:
Boli sme s triedou na výlete vo Vysokých Tatrách. Chvíľu sme kráčali pokojne, ale potom Fero do mňa prudko buchol. Cítim, ako sa nakláňam dopredu a nohy ma prestávajú poslúchať. Srdce mi prudko búcha. Nemôžem pádu zabrániť. Cítim silný úder a bolesť v nohe. Som na zemi. Potom sa všetci okolo mňa zhŕkli a začali sa ma pýtať, čo sa mi stalo...
Precvičovanie synonymných výrazov
- Nahrádzanie slovesa byť. Sloveso byť vo všetkých jeho podobách robí žiakom najväčší problém pri písaní textov. Ich kvalita sa znižuje práve tým, že ich žiaci neustále bez obmeny používajú. Dajte im prepísať nejaký text tak, že nahrádzajú sloveso byť inými plnovýznamovými slovesami. Napríklad: Bolo to dávno. Bol som ešte malý. Mama mi povedala, aby som bol dobrý a čakal na ňu sám doma. Vtom však niekto zabúchal na dvere. Bolo to pre mňa hrozné. Bál som sa. Vyrozprávam vám príbeh z minulosti, z obdobia môjho detstva. Mama mi povedala, aby som sa hral a čakal na ňu sám doma. Vtom však niekto zabúchal na dvere. Veľmi som sa bál. Prebehol mi mráz po chrbte a do svojich rúk ma schytila hrôza.
- Ďalšia aktivita spočíva v tom, že učiteľ žiakom nadiktuje niekoľko slov a oni k nim dopisujú synonymá, teda slová podobného významu. Môžu pracovať aj s Malým synonymickým slovníkom.
Ďalšie aktivity na rýchle precvičenie rozprávacieho slohového postupu
- Každý žiak vymyslí nadpis, ktorý sa hodí k rozprávaciemu slohovému postupu. Nadpisy žiaci napíšu na lístky, ktoré sa vhodia napríklad do klobúka. Potom si každý žiak vyžrebuje jeden lístok s nadpisom a napíše rozprávanie podľa vyžrebovaného nadpisu.
- Učiteľ napíše na tabuľu päť slov. Žiaci napíšu krátke rozprávanie tak, že v ňom použijú okrem iných slov aj tie slová, ktoré napísal učiteľ na tabuľu.
- Učiteľ napíše na tabuľu niekoľko nadpisov slovenských ľudových piesní. Každý žiak si vyberie jeden nadpis a napíše podľa neho rozprávanie. Môžeme použiť aj nadpisy článkov z novín.
- Učiteľ povystrihuje z novín z viacerých článkov rôzne vety, premieša ich a vloží do klobúka. Každý žiak si vyberie tri vety, ktoré potom použije vo svojom rozprávaní.
- Učiteľ prečíta správu z novín. Žiaci potom správu zmenia na rozprávanie.
ZDROJ: Markéta Kruželová: Máme rádi sloh
