Čím viac využívame všetky zmysly, tým viac zo sveta poznávame. Uvedomovať si svoje zmysly znamená zúčastňovať sa, skúšať, pozorovať a prehlbovať znalosti. Svet sa otvára a my sa otvárame svetu. Bystriť zmysly znamená nezotrvávať pri zabehnutých vzorcoch vnímania a využívať ich všetky. Keď zlepšujeme zmyslové vnímanie žiakov v škole pomocou cvičení a hier, prospieva to ich učeniu i zapamätávaniu, pretože hlavne pri zábave a hre, ak majú žiaci radosť, sa môžu úplne otvoriť pre spoznávanie sveta všetkými zmyslami.
V predchádzajúcom článku sme sa zoznámili s niektorými hrami a aktivitami zameranými na využívanie zmyslov v procese učenia. Dnes sa pozrieme na ďalšie možnosti rozvíjania zmyslov v školskom prostredí.
1.Žiaci si do zošita narysujú päť stĺpcov. Do každého stĺpca napíšu po jednom zmysle – hmat, sluch, čuch, zrak, chuť. Učiteľ im povie, aby si postupne predstavovali jednotlivé ročné obdobia a dopísali do stĺpčekov k jednotlivým zmyslom čo v jednotlivých ročných obdobiach cítia, vidia, počujú, aké chute sú v nich vyvolané a čoho sa najradšej dotýkajú.
2.Učiteľ premietne na interaktívnej tabuli nejakú zaujímavú a príťažlivú krajinu. Rozdelí žiakov do dvoch skupín. Jednej skupine sa krajina páči, druhej nie. Potom majú krajinu opísať tak, že využijú všetky zmysly.
3. Podobným spôsobom môžu žiaci pracovať aj tak, že využívajú fotografiu mesta alebo dediny, v ktorej žijú. Ďalšia možnosť spočíva v tom, že učiteľ si pripraví sériu obrázkov rôznych krajín. Rozloží ich po zemi a nechá hráčov, aby si vybrali krajinu. Každý hráč povie, aký človek podľa jeho predstavy práve tou krajinou prešiel. Zamyslí sa nad tým, aké má zamestnanie, náladu, charakter, prečo tou krajinou prechádzal a podobne.
4. V ďalšej aktivite môžete žiakov rozdeliť na pesimistov a optimistov. Jedni sa budú vyjadrovať kladne, druhí záporne. Učiteľ im potom hovorí začiatky viet, ktoré žiaci dopĺňajú vlastnými slovami. Napríklad: Dnes pôjdeme zo školy skôr domov. Optimista napíše: „Hurá, aspoň si viac oddýchneme.“ Pesimista napíše: „No perfektne! Zase nám odpadne fyzika a ja z nej nič neviem!“
5. Veľmi zaujímavá je aj aktivita, pri ktorej sa žiaci vciťujú do kože niekoho iného. Napríklad povedzte žiakom, aby si predstavovali, že sú psom, ktorého majitelia si kúpili nové auto a zobrali ho na prvú jazdu. Nech sa pokúsia vyjadriť nadšenie, sklamanie, radosť alebo smútok. Tiež sa môžu vciťovať do kože starých ľudí, malých detí a podobne.
6. Učiteľ rozdá žiakom rôzne obrázky, na ktorých sú okrem iného aj ľudia. Žiaci sa pokúsia opísať, čo ľudia na obrázkoch pravdepodobne cítia, aká je tam vôňa, zvuky a podobne.
7. Žiaci stoja, sedia alebo sa pohybujú. Učiteľ slovom sprevádza alebo vykresľuje situáciu, svoj prejav môže doplniť rytmickým nástrojom alebo hudbou.
- Ste mačky, vyhrievate sa na slnku.
- Stojíte v loďke, ktorou mierne hojdá voda.
- Sedíte v hojdacom kresle.
- Ste vzpierači, vzpierate ťažkú váhu, potom ju spustíte, klesnete na stoličku.
8. Žiaci majú zatvorené oči, učiteľ vytvára rozličné zvuky (otváranie dverí, kroky, štrngot kľúčov, vzdych, šušťanie papiera...) Žiaci na základe počutých zvukov si predstavujú, čo sa asi deje a napíšu krátky príbeh o tom, čo sa asi mohlo stať.
9. V tejto hre využívame detské hudobné nástroje, pracujeme s trianglom, činelmi, zvončekmi, bubienkom, tamburínou, paličkami, rumba guľami, kastanetami, kovovými zvončekmi. Žiaci si postupne zapisujú jednotlivé slová alebo situácie, ktoré sa dajú priradiť k určitému hudobnému nástroju.
10. Učiteľka chodí ku žiakom so škatuľou plnou rôznych gombíkov. Každý žiak si vyberie jeden gombík. Jeho úlohou je vymyslieť príbeh o fiktívnom majiteľovi gombíka, ako stratil svoj gombík.
11. Žiaci sú rozdelení do dvojíc. Jeden z dvojice bude predstavovať auto, druhý šoféra. Auto sa postaví chrbtom k šoférovi, vystrie ruky dopredu ako nárazníky a zavrie oči. Šofér mu položí ruky na plecia a pomocou jemného tlaku či ťahu ho usmerňuje. Dvojice sa pohybujú po priestore, pričom autá musia mať stále zavreté oči. Neskôr sa autá a šoféri vymenia. Na záver sa žiaci môžu podeliť so svojimi dojmami a zhodnotiť, nakoľko si so spolužiakmi vzájomne dôverujú.
12. Dvaja hráči sa dohodnú sa spoločnej téme, ktorú budú rozvíjať pohybom. Ďalší dvaja si určia, ktorej z postáv prepožičajú svoj hlas. Pôjde o dabing. Tí, ktorí budú dabovať, nevedia, aká téma sa bude rozvíjať. Vpredu budú pohybujúci sa hráči, ostatní sa budú na nich pozerať a za nami bude zvuk.
Zdroje: Zdroj: R. Portmannová: Hry pro tvořivé myšlení Markéta Kruželová: Máme rádi sloh akonaskolu.sk
