Úžasný detský mozog

Bábätká sú ako malí vedci. Už od narodenia majú chuť experimentovať. Mnoho výskumov ukazuje, že ich mozog je oveľa viac komplexnejší a aktívnejší ako mozog dospelých.

Ľudia často hovoria, že bábätká po narodení nevidia, nedokážu odlíšiť tváre rodičov od ostatných dospelých a že vedia len piť, spať a plakať. Všímavé matky však tvrdia, že sú si isté, že ich dieťatko spoznáva. Vedci tiež zistili, že deti hneď po narodení rozoznávajú ľudské tváre od ostatných predmetov. Ak ukážete bábätku obrázok ľudskej tváre a obrázok nejakého zložitého útvaru, napríklad šachovnice a zaznamenávate pritom pohyby jeho očí, dieťa strávi pozorovaním tváre viacej času. Od prvej chvíle vie, že tvár predstavuje niečo výnimočné.

Bábätká si uvedomujú aj tie časti svojho tela, ktoré nevidia

Ak pred sebou podržíte novorodenca tak, že si navzájom pozeráte do očí a pritom otvoríte ústa a vystrčíte jazyk, čo urobí dieťa?  Vystrčí jazyk tiež. Vyskúšajte to! Robí to väčšina detí od dvoch do troch týždňov svojho veku, ale nájdu sa aj novorodenci, ktorí to dokážu. Ako dieťa vie, že má jazyk v ústach, keď ho nikdy nevidelo? Ako dokáže napodobniť pohyby dospelého? Dieťa sa rodí s jasnou vnútornou predstavou o vlastnom tele a s vedomím, že ostatní ľudia sú takí istí ako ono.

Existuje dobrý dôvod, prečo sa deti rodia s veľkou hlavou

Všimli ste si, aká je relatívne veľká detská hlavička v porovnaní s telom? Je to preto, že detský mozog obsahuje takmer všetky mozgové bunky (neuróny), ktoré bude v živote potrebovať. V dospelosti sa hlava zväčšuje preto, že sa zväčšujú neuróny, ale to je spôsobené tým, že mozgové bunky medzi sebou navzájom vytvárajú spojenia.

Do života vstupujeme so sto miliardami mozgových buniek. Každá z týchto sto miliárd buniek sa prepája s ďalšími neurónmi, takže v dobe, keď má dieťa tri roky, v mozgu môže mať okolo tisícky biliónov spojení. Vždy, keď narazíme na niečo nové, či je to zvuk, dotyk, pohyb, naše mozgové bunky sa zaktivujú. Vyšlú signály k ostatným neurónom, naviažu s nimi spojenie a pošlú informáciu ďalej. Tieto spojenia vznikajú ako  dôsledok učenia a získavania informácií.

Ak bunky vysielajú signály súčasne, nadväzujú medzi sebou spojenia (synapsie), a tak vzniká komplikovaná, navzájom prepojená sieť. Po narodení do mozgu prúdi množstvo nových vnemov z vecí, ktoré dieťatko vidí, počuje, cíti, vonia, dotýka sa a mozgové bunky vysielajú signály veľmi rýchlo. Na tomto vidíme, ako veľmi je zamestnaný detský mozog v dobe, keď na neho vplýva množstvo zážitkov a vnemov, ktoré spôsobujú, že si mozgové bunky vzájomným vysielaním signálov budujú cestičky, aby využili všetko, čo sa dieťa naučí.

Nie všetky nové spojenia sú potrebné

V rámci tohto procesu rýchleho rozvoja mozgu sa vytvára viac synapsií, ako je potrebné. A tak dochádza k triedeniu. Spojenia, ktoré sú vytvárané najčastejšie, sa zachovávajú a posilňujú a tie menej využívané, zanikajú. Hlavný proces triedenia sa dovŕši okolo osemnásteho roku života.

Detské mozgy sú aktívnejšie ako mozgy dospelých

Okolo  druhého roku života detský mozog spotrebuje toľko energie ako mozog dospelého človeka. V troch rokoch je dokonca dvakrát aktívnejší. Táto vysoká miera aktivity mozgu pokračuje  do deväť až desať rokov a v priebehu nasledujúcich desiatich rokov klesá na bežnú úroveň dospelých ľudí.

Prečo sú prvé dva roky také dôležité?

Keď sa so svojimi deťmi hráme a rozprávame, umožňujeme im tak získavať nové zážitky. Keď im vlastným príkladom modelujeme žiaduce správanie a postoje, pomáhame im  v mozgovom vývoji, pretože sa tak vytvárajú, posilňujú a formujú nové, užitočné spojenia.

Hra je neoddeliteľnou súčasťou mozgového vývoja

Dieťaťu sa treba primerane venovať, ale treba dávať pozor na extrém, ktorý spočíva v tom, že dieťa nemá voľný čas len pre seba. Hra, do ktorej dospelí nezasahujú, je pre vyvážený mozgový vývoj zásadná. Pomáha deťom rozvíjať predstavivosť, emocionálnu stránku osobnosti a tiež pružné reakcie.