Články: Pre študentov
O projekte

 

Ustupovať alebo neustupovať detskému NIE

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Ustupovať alebo neustupovať detskému NIE? / Foto: Bigstock

Všetci rodičia občas zažívajú také situácie, keď dieťa niečo neustále odmieta, kričí, nedá sa utíšiť, nechce za žiadnu cenu ustúpiť.

Predstavme si milučkého dva a polročného chlapčeka, ktorý bol doteraz pokojný, usmievavý, prítulný, najedol sa, spal. Žije v harmonickom prostredí, má dostatok lásky aj obdivu. Čokoľvek robí s rodičmi rád. Zvládne s nimi aj bez problémov napríklad nakupovať. Jedného dňa mu mamička chce obliecť vetrovku a oznamuje mu, že idú opäť na nákup. No chlapček rázne odpovie: „Nie!“ Mamičku to veľmi prekvapilo, lebo ho nevyrušila zo žiadnej hry. Prehovárala ho aj prísne prikazovala, ale nič nepomohlo. Jeho NIE bolo definitívne. Našťastie mohol doma zostať s oteckom.

 

Dieťa pociťuje v sebe NIE skôr, než ho prvýkrát rázne vysloví. A aj predtým, ako ho vysloví, vyjadruje ho neverbálne, napríklad hlavou. Vlastná vôľa dieťaťa sa prejavuje vo veku dvoch až troch rokov. Už si je vedomé svojej vlastnej existencie, počulo NIE aj od rodičov, a tak začína skúšať, ako negácia funguje a ako jeho NIE pôsobí na ostatných.

 

Často sa v súvislosti s detským NIE hovorí o akomsi vrtochu. V tomto chúlostivom období dieťa objavuje, že je človek, ktorý sám jedná a že jeho slovo a vôľa začínajú mať nejaký zmysel. Rodičia môžu dieťaťu pomáhať tento zmysel rozpoznávať a nachádzať také oblasti, kde jeho negáciu prijmú, pretože sa javí ako celkom rozumná. Keď  dieťa takto niekoľkokrát akceptujú a vysvetlia mu prečo, skôr si dá v budúcnosti povedať v situáciách, kde sa NIE nedá akceptovať. Aj vtedy však treba dieťaťu vysvetliť, prečo to nejde. Pokiaľ dieťa vie, že môže niektoré veci alebo žiadosti odmietnuť, že ho rodičia vypočujú, pociťuje väčšiu sebaistotu a uvedomuje si, že je schopné svoju vôľu vyjadriť. Takéto dieťa je menej vzdorovité a skôr sa podriaďuje pravidlám. Sú však aj takí rodičia, ktorí netolerujú žiadne NIE z výchovných dôvodov. Predstavte si takúto situáciu. Štvorročný chlapček odmieta jesť, taktiež neochotne a pasívne vykonáva určité veci. Jeho matka je veľmi prísna, musí vždy všetko dojesť, pretože jedlom sa neplytvá. Ani v škôlke nie je najšťastnejší. S deťmi sa veľmi nehrá a keď sa aj hrá, vždy mu ostatné deti pridelia nejakú podradnú úlohu. Raz tento chlapček povedal svojmu otcovi, že mu večera vôbec nechutí a že jedla  je aj veľmi veľa a ešte dodal: „Oci, veď tebe tiež vždy všetko nechutí.“ Otec sa skoro nahneval, ale vzápätí si uvedomil, že syn má vlastne pravdu. Nakoniec akceptoval, že niečo môže mať jeho dieťa radšej a niečo nie. A že sa vlastne nič nedeje aj keď niekedy všetko nedoje. Po tomto rozhovore s otcom sa chlapček uvoľnil, začal lepšie jesť a aj v škôlke bol aktívnejší. Rodičia po čase zistili, že dieťa je poslušnejšie a už menej odporuje. Keď dieťa prejde obdobím vzdoru harmonicky, je schopné sa lepšie zorientovať aj v nových situáciách. V neskoršom období sa u neho prejavuje aj lepšie kritické myslenie, ktoré nás sprevádza po celý život.

 

Ak sa však nachádzate v naozaj vyostrenej situácii a s dieťaťom sa nedá takmer vôbec komunikovať, môžete použiť nejakú z nasledujúcich techník.

 

1.Počkajte, kým záchvat zlosti prejde. Ak je veľmi intenzívny, odstráňte z dosahu dieťaťa predmety, ktorými by si mohlo ublížiť.

2. Pevne ho objímte, pomôže mu to upokojiť sa.

3. Odpútajte pozornosť

4.Ak vás dieťa bije, pevne mu chyťte ruky a s ráznym tónom v hlase mu povedzte: „Nesmieš ma biť, to sa nerobí“.

5. Vysvetľujte situácie čo najčastejšie! Keď už je dieťa pokojné, porozprávajte sa s ním o tom, čo sa prihodilo.

6.Snažte sa viesť dieťa k tomu, aby vám povedalo, čo chce, čo sa mu nepáči. Je to oveľa účinnejšie, ako hádať, prečo kričí.

7. Hovorte s ním ako so seberovným. Pri rozhovore mu pozerajte priamo do očí.

8.Zdôraznite jeho pozitívne vlastnosti, prizvite ho k spolupráci.

9.Reagujte rovnako na akomkoľvek mieste sa nachádzate. Dieťa musí cítiť vašu sebaistotu vo výchove.

10.  Netrestajte dieťa, hlavne nie fyzicky. Vzdor nemá žiadny účel. Nie je cielený, nejde o mocenský boj.

11. Pošlite dieťa do jeho izby a nechajte ho tam chvíľu samé, kým vybije svoju zlosť.

12. Ak chce v noci spávať s vami, dovoľte mu to. Nevymýšľa, len v období vzdoru vyžaduje oveľa viac lásky a hľadá bezpečie, najmä v noci.

13. Nehovorte mu, že je zlé, nevychované. Môže sa stať, že v dospelosti bude mať nízke sebavedomie, bude sa báť presadiť svoj názor a každý ho bude len využívať.

 


Zdroj: Annette Kast-Zahn: Výchova v období vzdoru

 


Čítajte viac o téme: Obdobie vzdoru
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.