Prečo sú niektoré deti egoistické?

Určite  ste si všimli, že niektoré deti sú sebeckejšie ako iné. Niektoré sa podelia so svojimi vecami hneď, iné nikdy. Od čoho to závisí? Je egoizmus vrodený alebo naučený?

Detský psychoterapeut Graham Music z Londýna tvrdí, že počas desaťročí venovaných výskumu detí a ich psychiky, došiel k jasnému záveru. Moderná konzumná spoločnosť má zlý vplyv na psychické aj fyzické zdravie detí.  Je presvedčený, že sa ako ľudia rodíme so silným vzťahom k altruizmu, ale spoločnosť nám od detstva vnucuje sebectvo a egocentrizmus. Odmieta tiež tvrdenie, že deti sa rodia sebecké. Podľa neho sa deti rodia dobré a štedré, ale posadnutosť nakupovaním, ktorú vidia u rodičov často spôsobuje, že namiesto altruizmu sa rozvíja sebeckosť a zahľadenosť do seba. Vo svojej knihe Good Life: Wellbeing and the New Science of Altruism, Selfishness and Immorality tvrdí, že moderná doba a konzumný spôsob života z nás robia bytosti, ktoré nemajú nikdy dosť a nie sú s ničím spokojné. Aj najnovšie výskumy z kalifornského Stanfordu naznačujú, že hoci na altruizmus majú zrejme vplyv aj gény, je to vlastnosť, ktorá vyžaduje učenie. Ľudia sa altruizmu učia z medziľudských interakcií od najútlejšieho veku.

Graham Music v rozhovore pre bristský denník Daily Mail povedal:

"Máme mnoho výskumov a štúdií, ktoré dokazujú, že konzumný spôsob života a nešťastie spolu súvisia. Môžete mať mnoho životných hodnôt, ktoré sú viac založené na vnútorných motiváciách ako láska k rodine, alebo ich môžete mať založené na vonkajších faktoroch, ako je dobre vyzerať a mať správne oblečenie. V druhom prípade človek trpí mentálnymi problémami. Keď budem hovoriť sám za seba, pracoval som s množstvom traumatizovaných detí a na začiatku terapie sa zaujímali viac o to, či majú dobré tenisky a najnovší iPhone. Potom neskôr, sa mnoho z tých detí naučilo vnímať tieto veci ako nepodstatné.“

Vedci zo Stanfordu rozdelili skupinu detí vo veku jeden až dva roky na dve časti. Jedna si hádzala loptu s dospelým, ktorý sa s dotyčným dieťaťom rozprával. V druhej časti si dieťa vždy hralo samo s vlastnou loptou, pričom dospelý mal tiež svoju loptu a pritom sa s dieťaťom rozprával. V oboch skupinách dospelý človek na konci experimentu zhodil niečo zo stola a čakal, či mu dieťa pomôže so zbieraním vecí. Deti z prvej skupiny, ktoré sa o loptu delili a hádzali si ju s dospelým, pomáhali trikrát častejšie ako deti z druhej skupiny. Aj v druhej skupine sa našli jedinci, ktorí pomohli, ale bolo ich trikrát menej ako v prvej skupine, čo by dokazovalo vplyv predchádzajúcej interakcie a teda to, že altruizmus je naučenou skúsenosťou. 

Podľa uvedených výskumov vidíme, že prístup rodičov k deťom má vplyv na to, či budú sebecké alebo altruistické. Niekedy sa sebectvo vyvinie z pocitu veľa toho vlastniť, mať, zhromažďovať a niekedy z toho, že je dieťaťu neustále prízvukované, že je nadpriemerné a najlepšie zo všetkých. Tieto deti prejavujú aj menej empatie a na kritiku reagujú precitlivene. Vo vyhrotených prípadoch tento spôsob výchovy môže viesť až k narcizmu.

Rodičia často vo výchove využívajú tieto prístupy preto, lebo sú čoraz viac vystavení stále väčšiemu stresu, cítia sa stále pod väčším tlakom. V každom prípade chcú, aby sa ich dieťa malo lepšie. Preto deťom podľa neho dávajú stále viac a viac, a takýto prínos nemá výchovný ani motivačný prínos. Tieto  deti  často nedokážu obstáť v bežnom živote, objavujú sa tiež ťažkosti v škole. Niekedy nevedia utlmiť svoje potreby a inokedy zase sú nešťastné z toho, pretože sa považujú za výnimočné a od ostatných očakávajú zvláštne zaobchádzanie.

Na druhej strane vedci zároveň upozorňujú, že narcizmus by sa nemal zamieňať s vysokou sebaúctou. Podľa odborníkov rodičia, ktorí deťom poskytovali omnoho väčšiu emočnú vrelosť, posilňovali sebaúctu detí. Ľudia s vysokou sebaúctou vnímajú ostatných na rovnakej úrovni, zatiaľ čo narcisti sú presvedčení, že stoja nad ostatnými.

Z uvedeného teda vyplýva, že je určite je dobré, ak dieťa cíti podporu, ochranu, starostlivosť a lásku rodičov, ale netreba to preháňať. Aby dospelý človek udržal svoje sebavedomie na zodpovedajúcej úrovni, dôležitý je „reálny odraz" v očiach svojich rodičov. Rovnako ako pochvala, veľmi dôležitá je aj konštruktívna kritika. V opačnom prípade z dieťaťa môže vyrásť niekto, kto je presvedčený, že môže na svete absolútne všetko.

Človek je tvor spoločenský a  najlepšie sa cíti, ak má vytvorené rodinné putá a vzťahy, ak má kamarátov a známych. A každý vzťah je aj o kompromisoch,  priestore pre dôveru, žiadosť o pomoc, podporu, spoločné riešenie. A hlavne kvôli tomuto už odmalička by sa deti mali viesť aj k takémuto nazeraniu na svet. Týmto praktikám sa najlepšie naučia tak, keď budú mať dobré vzory. Ťažko sa totiž o altruizme rozpráva, deti ho musia vidieť u dospelých. V živote sa vyskytne veľa príležitostí, ako prejaviť dobrú vôľu a dobré skutky. Buďte vďační za všetky príležitosti, ktoré sa vám naskytnú. Veď vďaka nim sa môžete stávať lepšími ľuďmi nielen vy, ale hlavne vaše deti.

A čo robiť v prípade, že by ste chceli niečo dobré robiť, ale možnosť neprichádza?

Otvorte sa potrebám iných ľudí

Ako to urobiť? Najlepšie bude, ak budete ľudí počúvať. Osoby, ktoré sa zaujímajú len o seba, zvyčajne ignorujú to, o čom sa rozprávajú ľudia v ich okolí. Snažte sa počúvať a pochopiť druhého človeka, vcítiť sa do jeho situácie. Snažte sa byť empatickí.

Pomáhajte

Ľudia niekedy povedia na rovinu, čo potrebujú, inokedy si to treba domyslieť. Myslite na to, že to, čo pre vás môže byť úplná maličkosť, pre iného môže znamenať naozaj veľa.

Urobte si zoznam vašich predností a porozmýšľajte, ako sa s nimi podeliť

Ste v niečom dobrí, máte neobvyklý talent? Bola by škoda plytvať ním. Porozmýšľajte, ako by sa dali využiť vaše schopnosti v prospech iných.

Navštevujte spoločenské aktivity a podujatia

Egoisti sú často osoby, ktoré sa najlepšie bavia sami so sebou. Dobré by preto bolo, keby ste sa zapojili do nejakej skupinovej aktivity. Môže to byť nejaký kurz, nadácia, mimovládna organizácia. V skupine sa rýchlo prispôsobíte novým pravidlám, egoizmus tu nemá šancu.

Samozrejme, pri všetkých týchto aktivitách nezanedbávajte ani sami seba. Úplne všetkým nikdy nevyhoviete a šetrite si sily. Aby ste mohli veľa dávať, musíte byť predovšetkým vy sami pocit šťastia a spokojnosti.