Idete do školy v prírode? Niekoľko tipov na prácu s deťmi

  Foto: Bigstock

Jedným z najdôležitejších cieľov je aj rozvíjanie prirodzeného vzťahu detí k prírode. Bez vnútorne precíteného vzťahu k prírode je pre deti i dospelých veľmi ťažké dbať o svoje zdravie, rozvíjať životné ciele, byť vyrovnaným, optimistickým, tvoriť a snažiť sa o prosociálnosť. Človek potrebuje prírodu pre svoj všestranný vývin. V článku nájete prehľad niekoľkých aktivít, ktoré môžete využiť so žiakmi v škole v prírode.

 

1. Počúvanie zvukov

Vyberte si trasu prechádzky tak, aby žiaci mohli zachytiť čo najrozmanitejšie zvuky, ktoré si zapíšu na papier. Dĺžka prechádzky by mala byť tiež primeraná. Keď zbadáte, že deti už nie sú pozorné, vráťte sa. Pred vychádzkou sa so žiakmi porozprávajte o zvukoch, ktoré počúvajú. Môžete sa ich napríklad opýtať: „Aký najsilnejší zvuk prírody poznáte? Ktorý najslabší? Aké zvuky počujete najčastejšie? Hluk dopravy? Hudbu? Ľudský hovor? Kedy počujete zvuk prírody? Aké zvuky neradi počúvate? Aký zvuk vám je najnepríjemnejší? Kto z vás rád počúva mačku, sliepky, psa? Kto z vás počúva hvízdanie vetra? Kto z vás má rád bubnovanie dažďa? Kto z vás rád počúva spev vtákov?“ Po krátkom rozhovore rozdajte žiakom perá a papier a vyberte sa na vychádzku, počas ktorej robte krátke prestávky, aby si mohli zapisovať zvuky, ktoré počujú. Keď prídete z vychádzky, povedzte žiakom, aby zvuky rozdelili na tie, ktoré vydávajú ľudia a na tie, ktoré sú zvuky prírody. Potom si sadnite so žiakmi do kruhu a o svojich pozorovaniach sa porozprávajte. Na záver môžete dať žiakom  na zamyslenie niektoré z nasledujúcich otázok: „Ktoré zvuky sú prospešné pre človeka? Kde môžeme zažiť ticho? Ako ovplyvňujú tóny a zvuky náladu človeka?“

 

2. Vnímanie dotykov

V tejto aktivite žiaci využijú svoj hmat na to, aby sa naučili intenzívnejšie vnímať prírodné predmety. Na úvod môžete dať žiakom niektoré z týchto otázok: „ Ktorých predmetov sa radi dotýkate? Mäkkých? Tvrdých? Suchých? Teplých? Studených? Kto z vás sa rád dotýka dreva? Kto kameňa? Kto kožušiny?  Čoho sa neradi dotýkate?  Kto sa už dotkol hada? Kto by to chcel skúsiť? Ktoré zvieratko vám je najpríjemnejšie na dotyk?“ Potom sa vyberte na vychádzku do prírody, inšpirujte žiakov k tomu, aby sa nebáli dotýkať predmetov v prírode. Povedzte im, nech sa dotýkajú kameňov, stromov, kvetov, vody,  piesku, hliny, ihličia, listov. Nech občas zavrú oči a vnímajú predmet len hmatom. Môžete im aj šatkou zaviazať oči. Keď sa vrátite naspäť, usporiadajte diskusiu a dovoľte žiakom rozprávať o tom, čo im bolo príjemné a čo naopak nepríjemné.

 

3. Opis miesta v prírode

Skôr, než sa vyberiete so žiakmi do prírody, pripravte ich na to, že budú písať. Rozdajte im perá a zošity. Nájdite v prírode miesto, kde si žiaci môžu sadnúť  a písať. Potom im povedzte, že sa môžu pozerať na ktorúkoľvek stranu alebo miesto, na ktoré dovidia a ktoré ich upúta. Môžu pozorovať oblaky, stromy, kvety na lúke, potôčik. Upozornite ich tiež, aby si miesto pozorne prezreli a čo najpresnejšie opísali. Keď žiaci svoje opisy dopíšu, nahlas ich prečítajú.

 

4. Opis (kresba zvieraťa)

Možno sa vám podarí ísť do školy v prírode na miesto, kde sa nachádzajú aj zvieratká. Využite túto príležitosť a motivujte žiakov k tomu, aby napísali opis zvieraťa alebo nech ho nakreslia. Pred touto aktivitou sa môžete s deťmi na túto tému porozprávať a môžete im dať niektoré z nasledujúcich otázok: „Kto z vás má doma zvieratko? Komu sa páčia veľké zvieratá? Komu malé? Kto rád hladká zvieratká? Naučili vás niečo zvieratká? Prečo majú ľudia domácich miláčikov?“

 

5. Príbeh o rastlinke

Sadnite si so žiakmi na lúku alebo do parku. Povedzte im, aby svoj pohľad upriamili na nejaký kvietok a opísali ho. V ďalšej fáze rozvíjajte ich fantáziu tak, že píšu príbeh o tom, čo cíti rastlinka. V príbehu môžu použiť napríklad tieto vety: „Som margarétka. Žijem na tejto lúke a teší ma...Cítim...Najradšej mám, keď...Túžim... Ďalej nech píšu napríklad o tom, čo by kvietok mohol zažiť, ako sa cíti, keď deti po ňom šliapu, čo vidí z miesta, kde rastie a podobne.

 

6. Kvapky vody

Fantáziu žiakov môžete zamerať aj na jeden zo živlov – na vodu. Aktivitu začnite otázkami: „Koľkokrát cez deň používate vodu? Koľko vody vypijete denne? Kto rád pláva? Kto sa rád hrá vo vode? Kde ste v prírode  naposledy videli číru vodu?“ Potom môžete ísť so žiakmi na vychádzku k jazeru, k potoku alebo k vodopádu. Povedzte im, aby si predstavili, že oni sami sa stali kvapkou vody. Potom nech napíšu, čo ako kvapka vody pociťujú. Môžu začať nasledujúcimi vetami: „ Som malá kvapka vody. Nachádzam sa...( v jazere, v potoku, v plese, vo vodopáde).“ Ďalej nech píšu o svojich myšlienkach, pocitoch, o príjemných i nepríjemných zážitkoch a podobne. Po napísaní  si žiaci príbehy navzájom nahlas prečítajú.

 

O ďalších dôvodoch, prečo je dôležitý pobyt detí v prírode, si môžete prečítať v článku: Čo robiť s deťmi v prírode

Zdieľať na facebooku