Najznámejšie metódy rozvíjania motivácie

Foto: Bigstock
Motivačné metódy používané v školách / Foto: Bigstock

Motivácia je nevyhnutnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu. Uľahčuje nielen učiteľovi prácu so žiakom, ale aj žiakovi osvojovanie si nových vedomostí. Hlavnými prostriedkami motivácie v učebnej činnosti žiaka, sú učebné úlohy a učiteľ, ktorý žiakov neustále motivuje k samostatnej, aktívnej a tvorivej činnosti. Najdôležitejším činiteľom v učebnom procese je teda osobnosť učiteľa. „Jeho charakteristickou črtou musí byť neustála myšlienková aktivita a sledovanie vzťahu žiakov k učeniu, k práci a k škole. Musí hľadať spôsoby, ako preniknúť do psychiky žiaka tak, aby spoznal skutočné príčiny a pohnútky jeho správania a postojov“ (Lokšová, I., Lokša J.)


Dobrý učiteľ musí poznať veľa spôsobov motivácie. Vhodná motivácia môže vyvolávať a udržiavať záujem žiaka o učenie, o daný predmet, o určitú učebnú činnosť. Naopak, používanie nevhodných motivačných činiteľov môže u žiaka brzdiť rozvíjanie vzťahu k učeniu, dokonca priamo vyvolávať nezáujem, či odpor. Učiteľ si musí uvedomiť, že rozvoj motivácie sa vždy napája na konkrétnu učebnú činnosť. Možnosti zvyšovania motivácie žiakov sú mnohostranné. Záleží len na učiteľovi, ktoré metódy vo svojej praxi využíva.

Medzi tie najznámejšie metódy patria:

 

1.Problémové vyučovanie

Má snahu vyvolávať záujem o problém, tvorenie hypotéz, alternatívne riešenia a aktivitu.

 

2.Didaktické hry

Pri didaktických hrách sa v rámci motivácie využíva hlavne súťaživosť, radosť z hry a uvoľnená atmosféra. Hra je podľa viacerých významných odborníkov jednou z podmienok učenia sa, pretože dieťa hrou zisťuje, ako veci, javy, ľudia okolo neho fungujú alebo prečo sa niečo deje. Tiež vďaka nej žiak  zisťuje, čo môže urobiť a ako veci, javy, ľudí okolo seba môže vlastnými  schopnosťami  ovplyvniť.

 

3.Súťaže

Aby v súťažiach mohli vyniknúť viaceré typy žiakov, je potrebné zadávať úlohy tak, aby sa mohli v nich striedavo presadiť žiaci z rôznym talentom a nadaním. Podmienky treba vytvoriť tiež tak, aby navzájom súťažili približne rovnakí partneri.

 

4.Dramatizácia

Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore a využívajú gestá a mimiku. Vychádzame z textu, ktorý žiaci čítali na vyučovaní. Takouto formou si  upevňujú vedomosti, rozvíjajú si slovnú zásobu, uvedomujú si konanie postáv a podobne. K dramatizácii patrí okrem iného aj hranie rolí a scénky. Hranie rolí na rozdiel od scénky nemá vopred pripravený scenár. Je zadaná iba situácia a úlohy, ktoré majú účastníci zahrať. Pri scénkach je scenár vopred pripravený. Ideálne je, keď si žiaci môžu scenár napísať sami. Scenár by nemal byť úplne podrobný, aby žiaci v dostatočnej miere využívali svoju fantáziu.

Pri dramatizácii je vhodné postupovať tak, že žiakov najprv uvedieme do dramatickej situácie čítaním  alebo prerozprávaním deja, potom rozdelíme triedu do skupín. Učiteľ určuje časový limit, usmerňuje v prípade potreby žiakov. Po uplynutí časového limitu vyzveme žiakov, aby predviedli svoju dramatizáciu.

Záver patrí spoločnému hodnoteniu nielen výkonu, ale aj charakterov. Učiteľ  môže  pri dramatizácii zadávať žiakom aj rôzne úlohy, ktoré  buď súvisia s prečítanou ukážkou, alebo to môžu byť aj úlohy z iných zložiek – slovenský jazyk, sloh. Žiaci prečítanú ukážku môžu zahrať aj ako pantomímu.

Na konci školského roka, keď už majú  prečítaných veľa rôznych ukážok, môžu predvádzať pantomímu vo forme hádaniek, keď trieda háda, ktorú ukážku žiaci stvárňujú. Tiež môžeme využiť aj komentovanú pantomímu. Žiakov rozdelíme do skupín. Niektoré skupiny  si môžu pripraviť pantomimické stvárnenie ukážky z učebnice. Ďalší žiaci komentujú všetko, čo spolužiaci robia. Niektorí žiaci v triede hádajú, aké dielo je stvárňované.

 

5.Akceptovanie žiaka ako motivačný princíp

Tento prístup berie do úvahy zodpovednosť každého žiaka za výsledky svojej práce, vníma žiaka ako osobnosť, zvýrazňuje  jedinečnosť a individualitu každého žiaka v triede.

 

6.Rozvoj tvorivosti

V rámci rozvoja tvorivosti učiteľ zadáva hlavne divergentné úlohy. Tvorivosť uspokojuje hlbokú ľudskú potrebu niečo vytvárať a byť za to ocenený. Môže uspokojovať potrebu sebarealizácie a potrebu uznania. Prostredníctvom sebavyjadrenia dáva príležitosť skúmať pocit a osvojovať si schopnosti. Žiaci totiž potrebujú skúmať aj svoje predstavy a pocity. Potrebujú dať svojim zážitkom a skúsenostiam osobný význam a hovoriť o tom aj ostatným.

 

7. Rozvoj aktivity žiakov

Dodržiavanie zásad aktivity vyžaduje od učiteľa  riadiť vyučovanie tak, aby žiaci boli samostatní, aktívni a aby niesli zodpovednosť za svoju prácu.

 

8. Kooperatívne vyučovanie

Učiteľ by mal využívať rozdeľovanie žiakov do skupín a  preferovať  schopnosť pracovať v tíme, komunikovať, kriticky a samostatne myslieť, schopnosť komunikovať, tvorivo riešiť problémy, rozhodovať sa, robiť závery, rozvíjať seba aj iných ako aj schopnosť kriticky a samostatne myslieť. Kooperatívne vyučovanie je efektívnejšie v porovnaní s ostatnými spôsobmi vyučovania najmä v oblasti vytvárania pozitívnych vzťahov medzi žiakmi, zvýšení ich sebadôvery a motivácie k učeniu.

 

9. Práca so zdrojmi

Žiaci ba sa mali učiť vyhľadávať samostatne informácie z viacerých zdrojov. Mali by vedieť vyhľadávať informácie v knihách, v slovníkoch, na internete, v časopisoch, v encyklopédiách. Mali by vedieť napísať referáty a prezentovať ich pred spolužiakmi.

 

10. Rozvoj hodnotiaceho myslenia a sebahodnotenia žiakov

Hodnotiť by nemal len učiteľ. Určitým priestor by mal ponechať aj svojim žiakom. Žiaci by sa mali učiť hodnotiť iných a tiež sami seba. Je to určitá zodpovednosť, ktorá ale zvyšuje motiváciu žiakov.

 


Zdroje:
Irena Lokšová, Jozef Lokša:  Tvořivé vyučování
Irena Lokšová, Jozef Lokša: Pozornost, motivace, relaxace a tvořivost dětí ve škole
Čítajte viac o téme: Motivácia
Zdieľať na facebooku