Články: Pre študentov
O projekte


 

Čo ovplyvňuje vzťah detí ku škole?

Jaroslava Koníčková
Autor článku

  

Určite ste si všimli, že niektoré deti majú pozitívny vzťah ku škole a iné nie. Nový vedecký výskum vedcov z britských univerzít v Leicesteru a Leedsu, ktorý bol publikovaný v časopise Review of Economics and Statistics bol zameraný na to, či na vzťah detí ku škole ovplyvňuje úroveň školy, snaha rodičov alebo samotná genetika a vlastnosti dieťaťa. Po niekoľkých mesiacoch zistili, že najdôležitejšie je socioekonomické zázemie rodiny a orientácia na študijné výsledky potomkov. Čím viac sa rodičia  zaujímajú o prácu detí v škole a aktívne im pomáhajú, tým viac sa dieťa snaží. Zároveň tiež zistili, že prostredie a pôvod rodičov ovplyvňuje aj úroveň úsilia školy, čo sekundárne pôsobí na študijné výsledky detí.

 

Podľa odborníkov nie je potrebné, aby ste so svojimi deťmi celé hodiny sedeli v izbe a učili sa s nimi. Väčšinou takúto pomoc potrebujú prváci. Na nich si treba vymedziť naozaj veľa času a pomáhajte im naučiť sa učiť sa.

Ešte pred nástupom  do školy prváčikovi zmeňte detskú izbu tak, aby sa stredobodom izby stalo miesto na učenie. Izba prváka by mala mať tri zóny – miesto určené na učenie, na hranie a na spanie. Tiež by malo byť v izbe dostatok svetla, čerstvý vzduch, príjemná teplota a poriadok. Keď príde malý školák domov, nechajte ho, aby sa odreagoval hrou alebo športom. Až potom sa s ním učte.

Ak nemá dieťa v škole problémy a učenie ho baví, dajte mu od druhej triedy viac slobody. Stále ho intenzívne kontrolujte a povzbudzujte. Od tretej triedy ho občas preskúšajte a pravidelne sa o jeho úspechy a neúspechy zaujímajte. V prípade, že potrebuje pomoc, stojte pri ňom a potrebný čas sa mu môžete aj intenzívnejšie venovať.

Z výsledkov britského výskumu teda vyplýva, že existuje paralela medzi výkonom detí a úsilím rodičov ich pri štúdiu podporovať. Preto je veľmi dôležité, keď sa o život, prácu v škole a sociálne vzťahy našich detí pravidelne zaujímame a pozitívne ich motivujeme k ďalším úspechom.

 

Ak rodina nie je spokojná so školou, vždy je lepšie dieťa preradiť na inú školu, ako neustále pred dieťaťom ohovárať a kritizovať učiteľov. V prípade, že dieťa doma počuje, aká je škola zlá, rodina kritizuje postupy  učiteľov, príp. vedenie školy, ťažko od neho čakať, že bude do školy chodiť rád, bude rešpektovať triedneho učiteľa alebo samotnú školu. Postoj rodičov môže ovplyvňovať i rovesnícke vzťahy ich dieťaťa. Často sa stáva, že rodičia v jeho prítomnosti hovoria o jednotlivých spolužiakoch, príp. o ich rodičoch ponižujúco, zdieľajú informácie často i v neprimeranej forme. Keďže postoje dieťaťa sú v prvom rade ovplyvnené rodinou, takto získané informácie môžu vo výraznej miere sťažiť adaptáciu, nadviazanie kontaktov i prežívanie v kolektíve spolužiakov.

Z uvedeného vyplýva, že samotné správanie dieťaťa je v prvom rade ovplyvnené rodinným prostredím. Každý prípad je individuálny. Také isté prejavy správania môžu jedni rodičia vnímať ako bezproblémové, iní rodičia však ako výrazne problémové. Žiaľ, často sa stáva, že rodičia nedodržiavajú základnú zásadu dôslednosti vo výchove. Tzv. demokratický štýl výchovy totiž neznamená, že dieťa môže robiť, čo chce. Každé dieťa potrebuje pravidlá, hranice, ktoré mu prinášajú do života pocit bezpečia a istoty. Pri nich dieťa vie, aké reakcie rodičov môže na jednotlivé prejavy správania očakávať. Na druhej strane chýbajúce pravidlá a hranice prinášajú chaos do života dieťaťa, keďže tu nikdy nemôže vedieť, ako v danej situácii rodičia zareagujú. Často reagujú na také isté prejavy správania dieťaťa odlišne - raz si neprimerané správanie nevšímajú, inokedy zas potrestajú. Vtedy nevie, prečo bolo potrestané, keď predtým to isté správanie takúto reakciu rodičov nevyvolalo. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že zaradenie pravidiel a hraníc do života dieťaťa má za dôsledok pozitívnu zmenu v správaní dieťaťa, upokojí sa a prijíma zásady zo strany rodičov. Samozrejme, ako vo všetkom, i tu je dôležité nájsť primerané kritériá.

 

Viacej výskumov potvrdzuje, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou.

 

„Dieťa je  produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho
vlastnostiach, správaní a v hodnotách.“
E. Frýdková

 

Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Máme na mysli: vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

 


Zdroje:
FRÝDKOVÁ, E. 2013. Rodina a jej vplyv na hodnotovú orientáciu detí a mládeže.
In DANEK, J. – SIROTOVÁ, M. – FRÝDKOVÁ, E.: Hodnotová orientácia v procese výchovy a vzdelávania.
prohuman.sk
mitpressjournals.org

 

Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.