Negatívne myšlienky vám môžu kedykoľvek znepríjemniť deň. Ako na ne reagovať? Možností existuje viac. Niekedy vám však môže pomôcť jednoduchý štvorkrokový proces na zmenu neužitočných vzorcov myslenia.
Často človek navonok môže vyzerať v pohode, ale jeho myseľ myseľ môžu ovládať negatívne myšlienky. Mozog je nastavený tak, aby sa viac sústreďoval na zlé skúsenosti ako na pozitívne. V minulosti to predstavovalo evolučnú výhodu, ktorá pomohla našim predkom prežiť, lebo vďaka tomu sa vyhýbali nebezpečenstvu. Toto nastavenie mozgu je však stále aktívne a môže človeka brzdiť na ceste k šťastiu, spôsobovať mu stres, problémy, ba dokonca výrazne poškodzovať mozog a zdravie. Negatívny mentálny filter ovplyvňuje to, ako reagujeme na svet, ako konáme vo vzťahoch a premýšľame. Inými slovami, vplyvom nastavenia v mozgu si vytvárame vlastnú realitu. Keď začnete negatívne myslieť, môže byť lákavé pokúsiť sa tieto myšlienky vytlačiť z hlavy. Snažíte sa čo najviac prestať na ne myslieť a vytlačiť ich, ale cítite, že sa vám nedarí. Odolávanie negatívnym myšlienkam môže v skutočnosti posilniť tento spôsob myslenia a veci len zhoršiť. Čím viac sa snažíte na niečo nemyslieť, tým viac na to vlastne myslíte. Z neurologického hľadiska mozog pri vytváraní myšlienok uvoľňuje chemikálie a hľadá tiež dôkazy na podporu toho, čo si myslíme. Postupom času to môže zmeniť chémiu v celom našom tele, nielen vzorce v našom mozgu. Inými slovami, zakaždým, keď si pomyslíme na niečo negatívne, telo uvoľňuje stresové hormóny. A mozog hľadá potvrdzujúce dôkazy na to, aby to ešte viac potvrdil. A kvôli tomu sa človek cíti neisto, neverí si, má strach pokračovať v tom, čo robí. Tieto typy myšlienok sa nazývajú kognitívne skreslenia. Práve tieto neužitočné myšlienky nám mohli slúžiť v minulosti, ale v súčasnosti väčšinou nie sú produktívne. Existuje mnoho spôsobov, ako človeka kognitívne skreslenia presvedčia o veciach, ktoré v skutočnosti nie sú pravdivé. Možno ste sa stretli napríklad s týmito myšlienkami:
„Vždy zlyhám, keď skúšam niečo nové."
„Necítim sa dobre v skupine viacerých ľudí."
„Viem, že šéf bude kritizovať moju prácu, takže by som to možno ani nemal skúšať."
„Som v strese , takže ma táto vec musí trápiť."
Toto všetko sú bežné kognitívne deformácie, s ktorými sa stretáva väčšina ľudí. Kognitívne skreslenia sú univerzálne. Dobrou správou však je, že tieto vzorce sa dajú zmeniť. Aby ste sa ich zbavili, mali by ste vyskúšať niečo, čo vám raz a navždy vyčistí myseľ od vecí, na ktoré nechcete myslieť. Existuje niekoľko spôsobov, ako to urobiť. Dnes sa bližšie pozrieme na štvorkrokový proces na zmenu neužitočných vzorcov myslenia.
4 kroky, ako zmeniť neužitočné vzorcov myslenia
Keď človek začne venovať väčšiu pozornosť tomu, ako sa v mysli rozpráva sám so sebou, viac si uvedomuje skreslené myšlienky a môže sa začať správať k sebe súcitnejšie. Ba dokonca sa postupne môže posunúť na miesto, kde dokáže zastaviť mozog v posilňovaní negativity. Tento proces prepája mozog tak, aby hľadal dôkazy, ktoré vyvracajú negatívne vzorce myslenia a nahradil ich realistickejším, vyváženejším myslením, ktoré pomáha dosiahnuť stanovené ciele. Jednotlivé štyri kroky vyzerajú takto:
1. krok: Počas niekoľkých nasledujúcich dní si zaznamenávajte príklady negatívnych viet o sebe alebo nepríjemných myšlienok, ktoré sa u vás objavia. Vytvorte si tabuľku so štyrmi stĺpcami. Do prvého stĺpca si zapíšte konkrétne frázy, ktoré často vnímate ako svoj negatívny vnútorný monológ.
2. krok: V druhom stĺpci označte každú negatívnu myšlienku typom kognitívneho skreslenia. Skúste zistiť, na základe čoho táto negatívna myšlienka vznikla.
3. krok: Pokúste sa vyvrátiť kognitívne skreslenie vygenerovaním 1 až 3 príkladov, situácií alebo skúseností, ktoré dokazujú, že toto skreslenie je nereálne, vymyslené, a teda nesprávne. Zapíšte si všetky fakty alebo pravdy, ktoré logicky ukazujú, prečo je myšlienka mýtus. Identifikujte vonkajšie faktory, ktoré mohli prispieť k situácii, vrátane iných ľudí.
4. krok: Skúste sa na seba pozrieť akoby očami skúsenejšieho človeka či priateľa. Správajte sa ako „múdrejší“ predstieraním, že ste blízkym priateľom v rovnakej situácii. Akú radu by ste mu dali? Čo by ste povedali, aby ste ho povzbudili alebo potešili?
Príklad:
1. krok: Musím byť hlúpa, pretože sa vždy zaseknem pri projektoch, ktoré súvisia s kódovaním.
2. krok: Táto myšlienka vznikla na základe emocionálneho uvažovania.
3. krok: Nie som hlúpa, pretože som jediná inžinierka v tíme, ktorá dokáže kódovať v JavaScripte a Ruby. Prišla som na riešenia už pri množstve projektov, vrátane toho, na ktorom práve pracujem a moji spolupracovníci to nedokázali.
4. krok: Myslím, že by som si mala dať rýchlu prestávku. Najlepšie bude, keď pôjdem na prechádzku. Alebo si dám šálku kávy a vrátim sa sa do práce o 15 minút. Ak mi to nepomôže, pôjde sa porozprávať so šéfom. Je to najskúsenejší inžinier vo firme a možno zažil podobnú situáciu.
Negatívne myšlienky môžete zastaviť neustálym precvičovaním uvedených krokov
Podľa zistení odborníkov je vyššie uvedené cvičenie potrebné precvičovať asi dva týždne. Až potom si tento proces osvojíte. Keď sa naučíte, ako zachytiť a reagovať na svoje negatívne myšlienky v danom momente, dokážete sa na problém, ktorému čelíte, pozrieť objektívne a kreatívne nájsť riešenia, namiesto toho, aby ste si zvnútornili svoje zlyhania a uviazli v negatívnych emóciách. Pocit negativity je výsledkom toho, že necháte svoj mozog bežať v dráhe, ktorá je neužitočná a neproduktívna. Ak sa chcete negatívnych myšlienok zbaviť, musíte ich presmerovať do inej dráhy.
