Prečo sú niektorí muži vo vzťahu pasívni?

Často sa niektoré ženy sťažujú, že partner či manžel je pasívny, nič sám nevymyslí, ničím neprekvapí a niekedy ani nechce cítiť za nič zodpovednosť. Psychológovia upozorňujú na to, že tento postoj nevzniká len tak náhodou.
Často sa niektoré ženy sťažujú, že partner či manžel je pasívny, nič sám nevymyslí, ničím neprekvapí a niekedy ani nechce cítiť za nič zodpovednosť. Psychológovia upozorňujú na to, že tento postoj nevzniká len tak náhodou. / Foto: Bigstock

Prečo je veľa mužov vo vzťahov pasívnych? Prečo sa väčšinou spoliehajú na rozhodnutie partnerky a sami nič nevymyslia? Môžu mať na to viac dôvodov. Pozrime sa na niektoré z nich.

 

Často sa niektoré ženy sťažujú, že partner či manžel je pasívny, nič sám nevymyslí, ničím neprekvapí a niekedy ani nechce cítiť za nič zodpovednosť. Psychológovia upozorňujú na to, že tento postoj nevzniká len tak náhodou. Má svoje korene a reálne opodstatnenie. Medzi základné faktory môže patriť napríklad vnímanie vzťahu z hľadiska tradičných rolí, vyhýbanie sa konfliktom, ADHD alebo pocitu, že je človek často kritizovaný alebo zanedbávaný. Pozrime sa na niektoré príčiny pasivity mužov podrobnejšie.

 

1. Uvažujú v podmienkach tradičných rolí

Niektorí pasívni muži si môžu myslieť napríklad toto: „Celý deň tvrdo pracujem a keď prídem domov, chcem si oddýchnuť." Tento postoj bol často modelovaný ich rodičmi a zakotvený v rodinnej tradícii, kde jeden partner má na starosti rodinu a deti a ten druhý, zvyčajne muž, sa zaoberá svojou prácou a ak má dom, tak sa možno stará o trávnik a tiež svoje auto. Alebo niekedy vyrastal v rodine, kde boli muži a chlapci jednoducho rozmaznaní a ženy robili ťažkú ​​prácu. Tieto očakávania môžu spôsobiť problémy najmä vtedy, keď ich partnerka pracuje na čiastočný úväzok alebo zostáva doma a stará sa o deti. Muž vtedy môže nadobudnúť pocit, že keď je doma, nech sa sama stará o domácnosť a deti. Ak obaja partneri pracujú na plný úväzok, tak pasivita partnera sa javí v očiach partnerky ešte nespravodlivejšie.

 

2. Cítia sa kritizovaní a odmietaní

Mnohí chlapi sa stretávajú aj s tým, že vždy, keď niečo podnikli a iniciovali, nasledovalo nepochopenie, chlad alebo kritika. Cítili sa často so svojimi nápadmi odmietaní, a tak sa prestali snažiť. Naučili sa zaujať postoj, v ktorom si povedia, nech o všetkom rozhodne manželka. Robia to väčšinou pre pokoj v rodine.

 

3. Vzťah je v nerovnováhe

​​Keď má muž pocit, že nedostáva to, čo potrebuje, teda viac uznania, viac náklonnosti, viac pozornosti, tak sa často stiahne a myslí si: „Nedávaš mi to, čo potrebujem, takže nebudem dávať ja tebe, čo ty potrebuješ." Toto je zákopová vojna, v ktorej obidve strany čakajú, kým ten druhý urobí krok.

 

4. Boja sa konfliktov

Zatiaľ čo ostatné príčiny sa sústreďujú na vzťah, táto príčina súvisí viac s osobnosťou človeka. Existujú muži, ktorí už len pri pomyslení na dusnú atmosféru či hádku pociťujú úzkosť. Obávajú sa možného konfliktu alebo rozčúlenia. Nie je im príjemné, keď musia vidieť, keď je ich partnerka nahnevaná alebo nešťastná. Potom často súhlasia aj s takými vecami, s ktorými by najradšej nesúhlasili. Súhlasia len kvôli  tomu, aby predišli napätej atmosfére. Vedome potom svoje pocity potláčajú, niektorí sa stávajú pasívne agresívni a niektorí aj vybuchnú.

 

5. Majú poruchu pozornosti (ADHD)

Medzi niektoré bežné príznaky dospelých s ADHD patrí napríklad: otáľanie, zabúdanie, začínanie vecí a ich nedokončenie. Výsledkom je, že ich partnerky majú pocit, že muž je nespoľahlivý, nevie byť tímový hráč a ony musia robiť aj ťažké veci.

 

Ako pasívne správanie zmeniť?

Zmena pasívnych vzorcov správania znamená predovšetkým pochopiť dôvody a potom ich začať meniť. Samozrejme, ide o dlhodobú prácu. Zmena neprichádza hneď. Ak je vzťah v nerovnováhe, je čas prediskutovať spôsoby, ako môžu obaja partneri získať viac toho, čo potrebujú. Ak sa jeden z partnerov cíti kritizovaný, ten druhý si musí premyslieť, ako partnera viac chváliť a viac prejavovať vďaku za to, čo pre rodinu robí. Ak sa problém týka rolí, hodnôt a očakávaní, pár musí pracovať na kompromisoch, ktoré budú prospešné pre obe strany, kde sa každý bude snažiť pochopiť toho druhého, pretože mu na ňom záleží. Ak ide o strach z konfliktu, úzkosť alebo ADHD, ide o individuálne kľúčové problémy, ale tie sa tiež dajú riešiť. Je však potrebné si problém priznať, úprimne o ňom komunikovať, snažiť sa ho začať riešiť a ak je to potrebné, požiadať o pomoc aj odborníkov. Základom je teda priznanie problému a ochota riešiť ho.

Čítajte viac o téme: Partnerské vzťahy, Komunikácia
Zdieľať na facebooku