Sebaúcta a sebadôvera v priebehu nášho života stúpa a klesá a často je ovplyvnená okolnosťami, s ktorými sa musíme vyrovnať. Niektoré okolnosti v živote v nás môžu vyvolávať pocit bezcennosti. Ktoré to sú?
Sebadôvera je dôležitá na to, ako sa na seba pozeráte, ako napríklad posudzujete svoj vzhľad a svoj výkon v konkrétnych oblastiach života, či už v práci, v škole alebo pri konkrétnej činnosti. Pozitívny či negatívny úsudok je priamo závislý na vašich posledných úspechoch či neúspechoch v nejakej oblasti.
Sebaúcta, na rozdiel od sebadôvery, vychádza z vášho vnútra, z vašej osobnosti. Ak pochopíte, kto ste a prijmete seba samého i s vašimi nedostatkami, zvýši sa vaša sebaúcta. Ľudia so zdravou sebaúctou sa prehnane nezaoberajú vonkajšími faktormi života, ako je príjem, postavenie alebo sláva. K šťastnému životu nepotrebujú ani alkohol, drogy alebo promiskuitu. Naopak, správajú sa k sebe s rešpektom a starajú sa o svoje zdravie, ľudí okolo seba a životné prostredie. Sú schopní zapojiť sa do rôznych výziev, pretože sa neboja zlyhania alebo odmietnutia. Samozrejme, aj títo ľudia sú občas sklamaní, ale neúspechy im nezhoršujú vnímanie radosti a šťastia. Vďaka svojej húževnatosti sú otvorení rastovému mysleniu a zmysluplným vzťahom, sú tolerantní, vedia sa tešiť, akceptujú a odpúšťajú sebe aj ostatným.
Sú však dni, keď človek necíti dostatok sebadôvery a sebaúcty, ba dokonca sa cíti bezcenne. Existuje niekoľko rôznych dôvodov, prečo sa ľudia môžu cítiť bezcenní a mnohé z nich sú založené na traume nejakého druhu. Pozrime sa na sedem najčastejších dôvodov, kvôli ktorým sa môžete takto cítiť.
1. Očakávanie dokonalosti v detstve
Už v detstve je to tak, že v mnohých situáciách je emocionálna podpora, ako sú prejavy lásky a starostlivosti, odopretá, ak sa dieťa nespráva určitým spôsobom. V dysfunkčných rodinách je to bežné, najmä ak má rodič narcistické sklony. Rodičovská láska je podmienená tým, že dieťa dosiahne určité veci. V týchto rodinách deti cítia rodičovskú lásku len vtedy, keď konajú presne podľa predstáv rodičov. Ak sa dieťa vzbúri proti očakávaniam, potom mu je láska odopretá. Dieťa môže byť ignorované, fyzicky odstrčené, dokonca jeho základné potreby nemusia byť naplnené. Pod týmto tlakom, keď už nemá inú možnosť, začne sa správať tak, ako to od neho dospelí vyžadujú. Tento typ naprogramovania sa môže preniesť aj do dospelosti. Osoba, ktorá bola vychovaná v takomto prostredí, si o sebe môže myslieť, že nikdy nedosiahne potrebný štandard na život v spoločnosti. Mnohí z týchto ľudí musia mať najlepšie známky na univerzite, chcú mať za každých okolností najlepší plat, drahé veci a podobne. Často sa obávajú, že ak nesplnia míľniky, ktoré im boli stanovené, potom sa budú musieť vysporiadať so sklamaním a zneužívaním iných ľudí. Ich túžba po dokonalosti vo viacerých oblastiach ich postupne vyčerpáva. Nevedia prijať pravdu, že človek nemôže byť sústavne dokonalý a ak sa priblíži k dosiahnutiu stanoveného ideálu, nemôže to trvať veľmi dlhú dobu. Buď sa zmenia okolnosti, alebo sa človek neustále mení.
2. Keď rodičia povedia dieťaťu v detstve alebo počas dospievania, že je bezcenné
U mnohých ľudí pocity bezcennosti rodičia formujú už v detstve. V niektorých prípadoch rodič povie svojmu dieťaťu priamo, aké je bezcenné. Nerobí mu problém povedať mu, že bolo nechcené alebo že došlo k omylu. Takto dieťa cíti, že je len príťažou. Tieto pocity ho väčšinou sprevádzajú aj počas dospelosti.
3. Hodnoty a spoločenské očakávania, ktoré vám nesedia a máte problém ich prijať
Každá sociálna skupina má svoj vlastný systém hodnôt a očakávaní. Napríklad v závislosti od toho, kde sa nachádzate, môžu byť na vás kladené veľmi špecifické očakávania, aby ste sa určitým spôsobom obliekali a správali sa tiež určitým spôsobom. Od mužov možno očakávať, že budú mať luxusné autá a dobre platené pozície v práci, zatiaľ čo ženy možno považovať za hodnotné len vtedy, ak sú nežné a milé a majú určitý počet detí. V iných sociálnych skupinách môže byť hodnota človeka určená podľa štvrte, v ktorej býva, sociálnych kruhov, v ktorých sa pohybuje, ako usilovne navštevujete bohoslužby alebo aké má politické funkcie. Nie každý človek však túži napĺňať tieto štandardy. Sú ľudia, ktorí si žijú svoj vlastný život podľa vlastných predstáv, lebo majú na to silu a sú takto spokojní. No sú aj takí, ktorí veľa vecí predstierajú, maskujú, len aby zapadli do kolektívu. Žijú falošný život, ktorý nezodpovedá ich snom, túžbam a povahe. Postupne ich tento spôsob života oberá o radosť, zdravie a energiu. Ak nežijú tak, ako to vyžaduje sociálna skupina, do ktorej ich osud privial, cítia sa bezcenní. Ak máte pocit, že vaša hodnota závisí od súhlasu a rešpektu, ktorý sa vám dostáva od ostatných, potom ste uviazli v probléme.
4. Trpíte, lebo máte pocit, že nemôžete iným dať toľko, ako im dávajú iní
Väčšina ľudí bola vychovaná s myšlienkou, že ľudia, ktorí majú hodnotu ako ľudské bytosti, sú tí, ktorí neustále pomáhajú iným a prispievajú spoločnosti. Ale nie každý človek môže práve takto žiť. Niekto nemôže kvôli zdravotnému stavu alebo iným okolnostiam. Niekto sa vie s týmto stavom stotožniť a žije v pohode, ale iní sa vedia dlhodobo kvôli tomuto trápiť. Niektorí ľudia, ktorí majú pocit, že sú bezcenní, sú tí, ktorí predtým mali možnosť prispievať finančne svojej rodine, ale potom sa okolnosti zmenili a už sa to nedá. Náhla choroba alebo zranenie ich mohlo pripraviť o prácu a podobne. Niekomu robí problém prijať zmenu situácie a to, že musí niekto iný pomáhať jemu. Aj keď sú všetci naokolo bezpodmienečne milujúci a dávajúci a nevnímajú osobu, ktorej treba pomáhať, negatívne, vnútorné naprogramovanie osoby hovorí niečo iné. Ona sama sa dokáže ničiť vlastnými myšlienkami a cíti sa bezcenná.
5. Počas života ste zažili zneužívanie alebo traumu
Nie ku každému zneužívaniu alebo traume dochádza počas prvých rokov života. V skutočnosti všetci môžeme v priebehu života zažiť zneužívanie a traumu. Skúsenosti, ktoré máte na strednej a vysokej škole, ako aj na pracovisku a v partnerských vzťahoch, môžu byť tiež škodlivé. Keď ste boli v škole, možno ignorovali učitelia vaše názory, lebo počúvali iba tých, ktorí boli hlasnejší alebo obľúbenejší. Problém mohol nastať aj v práci. Možno ste boli ignorovaní a ohovárali vás, zatiaľ čo ostatní kolegovia boli počúvaní a rešpektovaní. Možno boli vaše nápady zamietnuté a brali sa do úvahy len názory iných. A možno je problém v rodine, lebo nikto vám nikdy nepoďakoval a ani vám nepovedal, že si vás váži. Možno všetko berú ako samozrejmosť a vy sa už cítite ako slúžka.
6. Nedosiahli ste veci, ktoré majú hodnotu v očiach iných ľudí
Naša spoločnosť kladie veľký dôraz na určité veci. Vždy sa stanovujú určité trendy. To neznamená, že veci, či už predmety, pravidlá krásy alebo úspechy, sú prezentované ako atribúty s najväčšou hodnotou. V dôsledku toho sa tí, ktorí ich dosiahli, považujú za tých, ktorí majú väčšiu hodnotu ako ostatní. Napríklad počet titulov, ktoré človek získal alebo to, čím sa živí, mení jeho hodnotu v očiach niektorých ľudí. Mnohí veria, že niekto, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo zastáva vysokú profesionálnu pozíciu, má ako ľudská bytosť väčšiu hodnotu ako niekto, kto je samouk alebo pracuje rukami. Nikoho nezaujíma, ako ten človek študoval, či náhodou aj nepodvádzal. Málokto ide do hĺbky. Väčšina si všíma vonkajšie, teda viditeľné javy. Realita však môže byť taká, že samouk v nejakej oblasti môže byť oveľa šikovnejší ako ten, ktorý absoloval množstvo školení alebo škôl. Ešte stále väčšina ľudí nevníma skutočnú realitu, ale len určité umelo vytvorené statusy. Aj týmto sa prejavuje povrchnosť dnešnej doby. Šikovní ľudia bez titulov, hoci sú veľmi šikovní, často sa cítia bezcenní i napriek tomu, že sú majstrami vo svojom odbore. Napríklad samouk, ktorý plynule hovorí desiatimi jazykmi, nebude uznaný ako lingvista, pretože nemá doklad o vzdelaní. A tak práve tento človek sa môže často v tejto spoločnosti cítiť bezcenní.
7. Cítite sa bezcenní, keď vás porovnávajú s inými
Jedna vec je, že ľudia vo vašom okolí nemusia uznávať vašu hodnotu a úspechy. No ešte horšie je, keď vás neustále porovnávajú s ostatnými. Bez ohľadu na to, čo robíte alebo ako ste spokojní so svojím životom, vaši blízki sa vás možno pýtajú, prečo nie ste takí ako iní ľudia. Môžete počuť napríklad takúto vetu: „Práve si získal bakalársky titul? No, tvoj bratranec práve získal magisterský titul.“ Alebo vám niekto povie: „To auto, ktoré ste si práve kúpil, nie je nič v porovnaní s luxusným SUV tvojho brata.“ Tieto a podobné vety vedia poriadne nahlodať sebavedomie. Len tí najsilnejší ľudia si z nich nič nerobia.
Ako vidíme, existuje veľa faktorov, ktoré môžu prispieť k pocitom bezcennosti. To znamená, že pocit, že vám chýba hodnota, najčastejšie pramení z názorov a očakávaní, ktoré na nás kladie spoločnosť, v ktorej žijeme. V nasledujúcom článku si povieme o tom, ako sa dá odstrániť zmýšľanie, ktoré vedie k uvedeným pocitom.
