Každý rodič túži po takom vzťahu s deťmi, v ktorom sa bude môcť s nimi rozprávať o čomkoľvek. Prinútiť ich však, aby sa otvorili, niekedy býva ťažšie. Pozrime sa na niekoľko účinných spôsobov, ako zabezpečiť, že komunikácia medzi rodičmi a deťmi bude úprimná.
Deti sa s rodičmi najradšej rozprávajú vtedy, keď majú pocit, že ich sústredene počúvajú. Na toto sú citlivé hlavne staršie deti. Ony veľmi dobre vedia, kedy ich rodičia počúvajú len na pol ucha alebo len zo slušnosti. Ony však túžia po skutočnej komunikácii, pri ktorej rodičia aktívne vnímajú každé ich slovo. Sústredená pozornosť, očný kontakt a premyslené reakcie dávajú dieťaťu signál, že vám môže veriť a môže sa pred vami otvoriť. Pozrime sa ešte na ďalších 5 účinných spôsobov, ktoré pomáhajú vytvárať kvalitnú komunikáciu medzi rodičmi a deťmi.
1. Vytvárajte príležitosti na komunikáciu
Niekedy si rodiča rozhovory s deťmi precízne plánujú a snažia sa o maximálny zrakový kontakt. No niektoré deti práve takto pripravené situácie brzdia v tom, aby dokázali otvoriť svoje srdce. Mnohé deti sa skôr otvoria vtedy, keď napríklad spolu niečo robíte, keď sa spolu niečo hráte, ste v prírode na prechádzke alebo cestujete v aute. Existujú deti, ktoré práve vv týchto podmienkach bez priameho zrakového kontaktu sa cítia pohodlnejšie a bezpečnejšie. Vy sami musíte zistiť, ktoré situácie vášmu dieťaťu pri komunikácii vyhovujú. Ak chcete, aby vaše dieťa viac komunikovalo, vytvorte také príležitosti na rozhovor, ktoré vaše dieťa budú v komunikácii povzbudzovať.
2. Viac počúvajte a menej rozprávajte
Keď rodičia počúvajú dieťa, preukazujú mu tým, že im záleží na tom, čo si myslí. Ak je to možné, vezmite do úvahy myšlienky a pocity dieťaťa pri rozhodovaní, ktoré ovplyvňuje jeho život. Aktívne počúvajte, keď vám dieťa niečo hovorí. To, že počúvate skutočne, dokážte tým, že prestanete robiť to, čo práve robíte a venujte sa len dieťaťu. Prejavte nadšenie z toho, o čom diskutujete, a to aj vtedy, keď vás téma až tak veľmi nezaujíma. Ak nedokážete odložiť to, čo robíte, oznámte to svojmu dieťaťu a určite sa k rozhovoru vráťte neskôr, keď mu budete môcť venovať plnú pozornosť. Uľahčite dieťaťu, aby sa vám mohlo zveriť s čímkoľvek. Rodičia to môžu robiť tak, že dieťa vždy vypočujú bez toho, aby ho súdili alebo nejak hodnotili, čo je obzvlášť dôležité počas dospievania. Snažte sa viac počúvať, ako rozprávať a tiež sa nesnažte hneď poskytovať rady. Vyhnite sa tiež unáhlenej kritike. Ak deti cítia, že máte tendenciu ich odsudzovať, môžu hľadať rovesníka, ktorému sa budú radšej zdôverovať ako vám. Samozrejme, deti potrebujú vaše rady a usmerňovanie, no najlepšie je byť najprv skvelým poslucháčom a až po určitej dobe poskytovať rady, čo ďalej v živote robiť. Doprajte situácii trochu času. Keď dávate rady, vyjadrujte sa v krátkosti, nerozprávajte dlhé hodiny. Rozhovor ukončite tým, že prejavíte vieru vo svoje dieťa, že urobí to, čo je správne.
3. Venujte dostatok času svojmu dieťaťu
Urobte zo svojho vzťahu hodnotu číslo jeden. Silný vzťah rodič-dieťa je najdôležitejším ukazovateľom dobrej komunikácie. Každý deň venujte čas spojeniu so svojím dieťaťom. Hrajte sa, počúvajte, čítajte, tancujte a užívajte si jeden druhého. Dobrý vzťah je tiež to, čo umožňuje vašej múdrosti a skúsenostiam dostať sa do srdca dieťaťa. Ak sa vaše dieťa necíti s vami prepojené a akceptované, vaše životné rady nebude nikdy brať vážne.
4. Nezľahčujte problémy dieťaťa
Niekedy malé deti veľmi citlivo pristupujú aj k malým problémom a berú veci vážnejšie, ako je potrebné. V takejto chvíli sa „obujte sa do ich malých topánok“ a skúste sa pozrieť na situáciu z ich perspektívy. Keď deti vedia, že dokážete zvládnuť ich akékoľvek pocity, prídu za vami i vtedy, keď bude problém naozaj veľký. Na druhej strane, ak ich pocity zľahčujete či znevažujete, budú sa v budúcnosti hanbiť prísť za vami. Radšej pôjdu za kamarátmi.
5. Premyslite si vhodné otázky
Na otázky „ako bolo v škole“ alebo „s kým si sa hral cez prestávku“ pravdepodobne dostanete jednoslovnú odpoveď. Ak chcete komunikovať s dieťaťom súvislejšie a dlhšiu dobu, snažte sa vytvoriť vhodné prostredie zahŕňajúce ľudské spojenie, blízkosť a bezpodmienečný rešpekt. Ak sa deti boja, že stratia vašu pozornosť alebo náklonnosť, tak sa vám neotvoria. Premyslite si tiež vhodné otázky. Napríklad počas víkendov alebo večer vytvorte v rodine návyk na kvalitnú komunikáciu. Práve večer je v mnohých rodinách najlepší čas na komunikáciu s deťmi. Malé deti sú hravé, prítulnú a komunikujú rady. Starším deťom sa niekedy nechce komunikovať a na vaše otázky odpovedajú len jedným slovom. A tak, nepýtajte sa len na vyučovanie. Škola nie je len o známkach. Pre deti rozhodne nie. Zaujímajte sa aj o celkovú atmosféru a vzťahy so spolužiakmi. Buduje sa tým empatia a ochota pomáhať. A tak na známky sa pýtajte len vtedy, keď sa od detí dozviete, ako sa v škole cítili so spolužiakmi. Takto v deťoch nevyvoláte dojem, že chodia do školy len kvôli známkam. Nebojte sa pýtať aj na detaily. Niektoré dieťa môže z celej školy zaujať napríklad to, čo bolo na obed, kto mal čo oblečené alebo čo robilo cez prestávku. Samozrejme, otázky prispôsobujte veku. Snažte sa vžiť do sveta svojho dieťaťa. Zaujímajte sa o to, čo ho naozaj zaujíma, nad čím premýšľa, čo ho trápi a čo ho teší. Rešpektujte, keď dieťa povie slovo neviem. Nemusí mať hneď na všetko názor alebo ho jednoducho zaujímajú iné veci. Najdôležitejšie zo všetkého je to, že keď sa dieťa rozhovorí, venujte mu maximálnu pozornosť. Možno niekedy neviete, ako správnym spôsobom nadviazať rozhovor so svojím dieťaťom. Hoci by ste aj veľmi chceli komunikovať, akosi vám nenapadnú v správnej chvíli správne slová. Možno vám pomôžu nasledujúce otázky:
- Ktorá činnosť ťa dnes v škole najviac bavila (nudila)? Čím to bolo?
- Aká časť dňa bola najlepšia (najhoršia, najnáročnejšie ...)?
- Akú najzábavnejšiu vec si dnes zažil / a (videl / a, počul / a)?
- Odpovedal / a si dnes na nejakú učiteľovu otázku? Aké to bolo?
- Ktorý z tvojich spolužiakov bol dnes najtichší (najhlasnejší, mal najviac energie ...)?
- Aké knižky si mal / a dnes v ruke?
- Čo mala dnes oblečené tvoja kamarátka?
- Čo by si si prial / a robiť v škole viac / menej?
- Ktorá veta alebo slovo ti po dnešnom dni v škole znie v ušiach?
- Ktorý z tvojich spolužiakov potreboval dnes povzbudiť alebo rozveseliť?
- Keby si sa mohol / mohla na jeden deň stať učiteľom / učiteľkou, čo by si urobil / a v škole inak?
- Stalo sa dnes v škole niečo, čo ti urobilo radosť (alebo spôsobilo smútok)?
- Bol /a si dnes pre niekoho užitočný / užitočná?
- Ocenil alebo pochválil / a si dnes niekoho?
- Ocenil niekto dnes teba?
- Je niečo, na čo by si z dnešného dňa radšej zabudol / a?
- čom z toho, čo v škole preberáte, by si sa rád / a dozvedel / a viac?
- Čo máš najradšej na svojom učiteľovi? A čo myslíš, že by sa na ňom páčilo mne?
- ktorom z detí zo školy by si sa rád / a dozvedel / a viac?
- Čo si robil / a cez prestávky? S kým si si rozprával / a a o čom?
Nezabudnite tiež hovoriť o svojom dni a podeľte sa o podrobnosti, napríklad o to, na čo ste boli najviac hrdí, že ste ten deň dosiahli. Hovorte aj o svojich problémoch a ako ich plánujete vyriešiť. Zdieľaním niečoho o sebe dávate dieťaťu najavo, že si ho ako osobu vážite a cítite sa v jeho blízkosti dobre. Takto dávate dieťaťu najavo, že je pre vás veľmi dôležité.
ZDROJE:
Susan Stiffelman: Osvietený rodič
Steve Biddulph: Prečo sú šťastné deti šťastné
Jamie Raser: Ako vychovávať deti, s ktorými sa dá žiť
How to raise kids who can talk to you about anything
