Aj keď prejavy hnevu majú často svoj dôvod, sú väčšinou prehnané a neprimerané situácii, ktorá ju vyvolala. Najlepšie zo všetkého je, keď dokážeme hnev spracovať. V článku sa dočítate o troch veciach, ktoré môžete urobiť hneď, keď pocítite hnev.
Hnev je dôležitá, no často nepochopená emócia. Hnevu je potrebné sa naučiť rozumieť a nie ho potláčať, pretože človek môže začať fyzicky alebo psychicky trpieť. Ak človek nedostane to, čo by chcel, môže to v ňom vyvolať hnev a túžbu si toho druhého podriadiť. Hnevom vyjadrujeme túžbu po lepšom svete. Pozitívnym zmyslom hnevu je vyjadrenie túžby, aby náš svet zodpovedal našim predstavám, požiadavkám a očakávaniam, aby nám doň druhí nezasahovali. Je prejavom túžby po slobode, túžby po svete bez hraníc a obmedzení. Táto túžba je túžbou našej duše. Ukazuje nám cestu k naplneniu potenciálu našich možností. Hnev pomáha ovládnuť situáciu, mať v spore prevahu alebo sa pomstiť za svoje neúspechy. Hnev využívame aj pri obrane svojich práv. Pomocou hnevu dávame tiež protivníkovi najavo, že má ustúpiť. Môžeme sa hnevať aj sami na seba. Vďaka takémuto hnevu sa môžeme prinútiť urobiť nejakú prácu, ktorú sme dlho odkladali. Hnev môže byť aj spúšťačom zásadných rozhodnutí. Napríklad vďaka nemu sa prinútime študovať, držať diétu, športovať a podobne. Niekedy môže hnev vyústiť až do agresivity. Agresivita je hromadením energie, ktorú potrebujeme, aby sme presadili, dosiahli ciele, proti ktorým niekto iný namieta alebo s nimi nesúhlasí. Zbaviť sa hnevu natrvalo však vyžaduje zmeniť niektoré svoje názory a postoje na svet. Hnev je potrebné transformovať na súcit a lásku, na rešpekt a úctu. Dosiahnuť porozumenie toho, že svet je stvorený dokonale a rovnako aj funguje. Ak ho takým nevidíme, znamená to, že potrebujeme zmeniť niektoré naše postoje a názory.
Spracovanie hnevu predstavuje proces, pri ktorom sa musíme naučiť rozpoznať príznaky a následne prijať opatrenia, aby sme sa upokojili. Hnev je normálnou zdravou emóciou, no je potrebné ho zvládať primeraným spôsobom. Pre každého človeka je dôležité vedieť dávať najavo konštruktívne a zrozumiteľne svoju nespokojnosť, hnev, vedieť nastaviť druhým hranice. To znamená, povedať im, že zašli priďaleko a povedať nie. Tým človek podporuje svoju sebaúctu, svoju hodnotu a rešpekt. Zároveň je potrebné, aby dokázal vnímať aj svoje frustrácie, pocity nenaplnenia, prázdnoty a hľadal, čo je za nimi. Aj vďaka tomuto hľadaniu, minimalizuje svoj hnev a preventívne predchádza jeho stupňovaniu do zlosti a agresie. Pochopenie a prekonanie hnevu je niečo, čo si môže vyžadovať čas, trpezlivosť a introspekciu. Čo však môžete robiť v prvých minútach, keď pocítite silný hnev? Ako sa môžete upokojiť bez toho, aby ste ignorovali to, čo cítite? Pozrime sa na tri tipy, ktoré pomáhajú zvládnuť najťažšie chvíle frustrácie, mrzutosti alebo silného hnevu.
1. Venujte sami sebe 5 minút
Ak si všimnete, že do vás vstupuje hnev, prvá vec, ktorú môžete urobiť, je dýchať. Zhlboka sa nadýchnite a počítajte do desať. Ak je to len trochu možné, dajte iným ľuďom vedieť, že potrebujete pár minút pre seba. Choďte niekde, kde budete osamote. Prejdite sa, napite sa vody, pozerajte sa z okna...Urobte čokoľvek, čo vám pomôže upokojiť nervový systém. Tomuto venujte aspoň 5 minút. Vďaka týmto minútam dokážete obrátiť svoju pozornosť dovnútra a sústredíte sa na seba a svoj vlastný emocionálny stav. Práve tento krok predstavuje často najzdravší prvý krok k spracovaniu hnevu. Umožňuje vám vyčistiť si hlavu, pochopiť, čo vás vlastne nahnevalo a rozhodnúť sa, ako chcete reagovať. Cieľom týchto 5 minút nie je premýšľať o konkrétnych detailoch toho, čo sa stalo a rozčuľovať sa. Cieľom je praktizovať láskavosť k sebe tým, že si doprajete to, čo potrebujete k tomu, aby ste sa upokojili, vrátila sa vám jasná myseľ a spojili ste sa sami so sebou. Vďaka tomuto upokojeniu, sa môžete na vzniknutú situáciu pozrieť realistickejšie.
2. Pomenujte to, čo cítite
Neurobiológ Daniel Siegel odporúča cvičenie „pomenujte to, aby ste to skrotili“. Toto cvičenie má slúžiť ako prostriedok na pochopenie emócií a nájdenie rovnováhy. Cieľom je opísať svoj duševný stav bez toho, aby ste cítili potrebu niečo racionalizovať alebo vysvetľovať. (Racionalizácia je obranný mechanizmus, v ktorom ľudia ospravedlňujú ťažké alebo neprijateľné pocity zdanlivo logickými dôvodmi a vysvetleniami.) Tento proces podporuje to, čo Siegel nazýva „integrácia“. Je to proces, ktorý posilňuje jazykové schopnosti mozgu a spája ich so spontánnymi emóciami v jeho limbickej oblasti. Okrem upokojenia mozgu vám pomenovanie pocitu pomáha poskytnúť priestor, ktorý potrebujete, aby ste si sadli a upokojili sa, namiesto toho, aby ste sa nechali unášať vlnou emócií. Vaša schopnosť identifikovať vzniknuté reakcie, vám umožňuje byť úprimnými a vedomými si seba a zároveň sa vedomejšie rozhodovať o tom, ako chcete reagovať.
3. Rozpoznajte spúšťače hnevu
Na každého pôsobia určité veci, ktoré ho dokážu nahnevať. Možno je to špecifický typ kritiky, ignorovanie alebo prehliadanie. Ak sa poriadne nahneváte alebo vás zrazu zaplavia negatívne emócie, môže to byť znakom toho, že niekto vás hlboko ranil alebo sa dotkol niečoho staršieho či hlbšieho, čo už dlhé roky vo vás drieme. Samozrejme, nemusíte hneď presne rozpoznať, čo sa deje práve v prítomnom okamihu. Možno si v prvej chvíli neuvedomujete, že znevažujúci jazyk vášho šéfa vás ponižuje a cítite sa neisto ako vtedy, keď ste boli malé dieťa. Možno nechápete, že záchvat hnevu vášho vlastného dieťaťa spúšťa rovnakú bezmocnosť, akú ste pociťovali, keď ste boli dieťaťom vy. Keď sa cítite nahnevaní, nemusíte okamžite identifikovať presnú udalosť z vašej osobnej histórie. Čo však môžete urobiť, je uznať, že intenzitu alebo stupeň hnevu môže zhoršiť vaša minulosť. Tým, že v týchto chvíľach zaujmete zvedavý prístup, môžete si zapísať alebo zaznamenať to, čo si myslíte, že vás mohlo naštartovať. Bola to konkrétna vec, ktorú niekto povedal? Spôsob, akým sa na vás pozeral? Tón hlasu? Niekedy určité slová alebo vety prebúdzajú v ľuďoch negatívne emócie. Mnoho ľudí vie, že niektoré slová s nimi rezonujú oveľa viac ako iné. To im môže pomôcť identifikovať prvotné pocity, ktoré sú základom ich nadmerných reakcií. Keď sa vedome snažíte porozumieť spúšťačom vášho hnevu, dokážete si lepšie všímať, kedy a prečo sa objavia.
Príklad:
Napríklad vždy, keď vás partner upozorňuje, aby ste dokončili nejakú prácu, cítite hnev. Pri premýšľaní nad tým prečo sa to deje, môžete si dávať takéto otázky: „Myslí si, že som idiot? Prečo mi celý čas pripomína, aby som vyniesla smeti, ako keby som bola dieťa? To mi nikdy nedá ani na chvíľu pokoj? Prečo je taký dotieravý?" Tieto otázky a vaše pocity hnevu môžu byť kľúčom k určitým spúšťačom, ktoré nosíte v sebe. Možno ste mali rodiča, ktorý bol dominantný, dotieravý alebo kritický, a preto reagujete mimoriadne citlivo na takéto pripomienky zo strany partnera. Nech už je dôvod akýkoľvek, uvedomenie si, že sa hnev spúšťa na hlbšej úrovni, vám môže pomôcť pochopiť minulosť a odtrhnúť ju od prítomnosti.
Cieľom všetkých troch uvedených praktík je dopriať si čas a priestor, ktorý potrebujete na spracovanie a pochopenie vášho hnevu bez toho, aby ste sa stali jeho obeťou. Pozorným , súcitným a zvedavým prístupom k vašim emocionálnym reakciám sa spoznávate na hlbšej úrovni. Vďaka lepšiemu spoznaniu minulosti, naučíte sa lepšie chápať prítomnosť, a tak si osvojíte lepšie techniky na zvládanie hnevu, ktorý sa počas života môže kedykoľvek objaviť.
