Ak si neviete rady v krízových sitáciách s deťmi, môže byť pre vás inšpiráciou prístup profesora Matthewa Sandersa.
Byť rodičom je krásne, no nie vždy ľahké. Každý si kladie otázku, ako vychovať zo svojich detí šťastných a dobrých ľudí. Na jednej strane sa hovorí, že neexistuje jediná správna cesta a všetci si musíme sami určiť hodnoty, schopnosti a správanie, ktoré chceme vo svojich deťoch pestovať. Na strane druhej sme každodenne zaplavovaní rôznymi radami o tom, ako to robiť a náš materský inštinkt či rodičovská intuícia sa v tejto spleti informácií nedokážu orientovať.
Obľúbeným kompasom dnešných rodičov je Pozitívny prístup k detskému správaniu, ktorého autorom je austrálsky profesor klinickej psychológie Matthew Sanders. Je veľmi logický a založený na dôslednosti, čo môže pomôcť vniesť poriadok do života s deťmi a poskytnúť užitočný rámec našej láskavej výchove.
Čo ovplyňuje detské správanie?
Cieľom pozitívneho rodičovstva je podporovať detský rozvoj a konštruktívnymi, bezbolestnými prostriedkami korigovať detské správanie. Hlavnými zásadami sú dobrá komunikácia a pozitívna pozornosť. Tieto majú rodičia používať aj na reguláciu nevhodného správania, ktoré podľa Sandersa nastáva z troch hlavných dôvodov:
Genetika
Naše genetické predispozície často môžu za to, ako sa v rôznych situáciách správame. Niektoré dieťa je spoločenské, iné potrebuje byť neustále aktívne a ďalšie je emocionálne založené, a podľa toho sa aj správa. Temperament však nie je jedinou podmienkou nášho správania.
Rodinné prostredie
Hoci DNA svojich detí zmeniť nemôžeme, môžeme sa snažiť eliminovať podnety, ktoré nežiaduce správanie spúšťajú. Sú to tieto:
- Neúmyselné odmeňovanie či uplácanie. Deje sa to vtedy, ak naša reakcia na nevhodné správanie vedie dieťa k tomu, aby ho chcelo zopakovať.
- Vytvorenie nesprávnych únikových ciest. Jednou z nich je napríklad krik. Ak vyhovieme kričiacemu dieťaťu, naučíme ho, že krikom dosiahne, čo chce. Ak na deti kričíme my, naučia sa brať náš krik ako signál, že majú poslúchnuť a na tiché napomenutia prestanú reagovať.
- Ignorovanie dobrého správania. Ak deti nepochválime a nevšímame si ich, keď sa správajú dobre, naučia sa, že nevhodné správanie je jediný spôsob, ako získať našu pozornosť.
- Nesprávny príklad. Správanie ako krik, odvrávanie, nedostatok sebaovládania, neporiadnosť, údery či nadávky sú veľmi nákazlivé.
- Nevhodné inštrukcie. Môžu byť zle načasované, nezrozumiteľné alebo neprimerané pre dieťa daného veku.
- Nesprávne používanie trestu. Ak sa rodič vyhráža, ale vyhrážky nesplní, či ak trest prichádza nekonzistentne, môže to tiež mať za následok zhoršenie správania.
- Nepochopenie zlého správania. Niekedy si nesprávne vysvetľujeme, prečo zlé správanie prichádza. Toto sú typické mylné dôvody, ktoré môžeme počuť od rodičov:
- Len prechádza takým obdobím.
- Robí to naschvál, aby ma nahneval/a.
- Je to moja vina, ja môžem za to, ako sa správa.
h. Stres a napäté vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi. Ak dieťa nie je v psychickej pohode, vplýva to na jeho správanie.
Vonkajšie prostredie
Príčiny zlého správania môžeme hľadať aj vo vzťahoch dieťaťa s kamarátmi, v tom, ako sa mu darí či nedarí v škole alebo aj vo vplyvoch, ktorým je vystavené cez médiá a technológie.
Na korekciu nevhodného a podporu žiaduceho správania Sanders so svojím tímom na Univerzite v Queenslande vyvinul program Triple P (Positive Parenting Programme). Ide o pozitívne rodičovstvo v praxi a obsahuje konkrétne kroky, ktoré môže rodina pri výchove uplatňovať. Distribuuje sa v podobe informačných brožúrok k jednotlivým témam podľa veku detí. U predškolských detí je to napríklad neposlušnosť, nakupovanie, odplienkovanie, rodinné stravovanie, samostatné spanie a podobne.
Osobne som sa s týmto programom stretla v Glasgowe, keď som pracovala ako zdravotná asistentka v jednom z miestnych zdravotných stredísk. Zamestnankyne zdravotného strediska, ktoré pracovali s rodičmi, mali k dispozíciu celú škálu Sandersových kurzov, letáčikov a pracovných zošitov. Ak pri návšteve niektorej rodiny vyšlo najavo, že dieťa má záchvaty zlosti alebo v štyroch rokoch ešte stále nosí plienky, ponúkli rodičom sériu niekoľkých stretnutí, na ktorých si s nimi prešli konkrétne kroky programu. Reakcie na túto iniciatívu boli rôzne.
Hoci už názov naznačuje, že má ísť o pozitívnu aktivitu zo strany rodiča, všimla som si, že v závislosti od toho, ako sugestívne bývali ponuky podané, alebo len kvôli kultúrnym rozdielom sa Triple P začalo často vnímať ako náprava zlých detí, niečo ako domáca polepšovňa. Namiesto názoru, že dobrí rodičia sa snažia riešiť výchovné problémy pozitívne, prevládol ten, že dieťa, ktoré dostáva Triple P je problémové a rodič, ktorému to navrhnú, je vnímaný ako neschopný.
Kto sa však na program pozrel ako na celok, pochopil, že je skôr užitočný ako sprievodca na ceste dobrému rodičovi, a takto z neho môže aj veľa načerpať.
Ak chce rodič postupovať podľa programu, musí si najskôr zvoliť oblasť správania, na ktorej by rád popracoval. Ak nie je ľahké presne problémové oblasti identifikovať, je dobré viesť si niekoľko dní denník problémového správania a zapisovať, čo, kedy a kde sa udialo, čo situácii predchádzalo a aká bola naša reakcia. Keď vieme, prečo, a v akých situáciách problémové správanie nastáva, môžeme ho riešiť. Vysvetlíme si to na príklade nakupovania a stolovania.
Ako reagovať na nevhodné detské správanie?
1. Príprava situácie
A. Dbajte na režim
Nakupovanie: Rozmýšľajme nad tým, v akom čase si naše dieťa spoločné nakupovanie najviac užije, skúsme sa vyhnúť času, kedy bude pravdepodobne unavené alebo hladné.
Stolovanie: Je veľmi dôležité, aby sa deti už od začiatku učili stolovať spoločne s ostatnými členmi rodiny. Nie je jednoduché čas jedál počas dňa vždy zjednotiť, ale je dobrá čo najväčšia pravidelnosť.
B. Povedzte, čo sa bude diať
Nakupovanie: Aj malé dieťa môžeme pred odchodom z domu pripraviť na to, kam ideme, čo potrebujeme nakúpiť a kedy sa vrátime späť (čo bude nasledovať po nákupe). Starším deťom môžeme odpovedať na otázky, ktoré nám o nákupe položia.
Stolovanie: Pred prípravou jedla dieťaťu oznámime, že čoskoro budeme jesť, aby si vopred uvedomilo, že bude musieť ukončiť svoju aktivitu.
C. Určite si pravidlá, odmeny a dôsledky
Nakupovanie: S dieťaťom si vopred dohodnite niekoľko jednoduchých pravidiel počas nákupu (napr., že zostane celý čas blízko vás, bude hovoriť príjemným hlasom a ak sa bude chcieť niečoho dotknúť, vopred sa opýta). Ak dodrží tieto pravidlá, môžete ísť potom spolu na ihrisko, alebo si môže posedieť či zajazdiť na hračke, ktorá je pri výstupe z obchodu a funguje na mincu. Dôsledkom pri nedodržaní pravidiel môže byť napríklad tichý čas – dieťa bude musieť pol minúty ticho stáť v uličke. Ak by to nefungovalo, možno budete musieť prerušiť nákup a zobrať ho na nejaký čas von z predajne.
Stolovanie: Pravidlá stolovania si rovnako môžete nastaviť podľa potrieb svojej rodiny (sedíme spoločne pri stole, zo všetkého aspoň ochutnáme, rozprávame slušne a podobne). Ako odmenu pozitívne rodičovstvo odporúča napríklad obľúbenú spoločnú hru po jedle, alebo príbeh pred spaním navyše. Dôsledkom za nedodržanie môže byť tichý čas na stoličke, a ak to nefunguje, krátky time-out v samostatnej, bezpečnej miestnosti.
2. Počas situácie
A. Zapojte dieťa
Nakupovanie: Deti rady hľadajú potraviny, dávajú ich do košíka, prípadne tlačia špeciálny detský nákupný vozík. Môžu naložiť pečivo do vrecúška špeciálnymi kliešťami či počítať jabĺčka. Dohodnite sa s dieťaťom, aká je jeho úloha pri nákupe a premyslite si niekoľko rôznych aktivít, na ktoré sa bude môcť sústrediť.
Stolovanie: Naučte dieťa, ako sa na spoločné jedlo pripraviť. Môže pomôcť upratať hračky či prestrieť stôl, alebo zapojiť sa do prípravy jedla.
B. Povzbudzujte dobré správanie, reagujte na nevhodné
Nakupovanie: Ak sa dieťa správa podľa pravidiel, venujte mu pozornosť a povedzte mu to. Ak sa vám zdá, že sa začína nudiť a mohol by sa vyskytnúť problém, skúste zmeniť aktivitu. Pri nevhodnom správaní dieťaťu zopakujeme, čo má robiť, a ak to nepomôže, vyvodíme dôsledky.
Stolovanie: Príkladne stolujúce dieťa by sme tiež mali pochváliť. Medzi sústami sa môžeme rozprávať napríklad o tom, aký sme mali deň. Menšie nevhodné správanie navrhuje Sanders spočiatku ignorovať, a keď ho dieťa zmení na dobré, pochváliť ho. Ak dieťa stále vstáva od stola, bije sa so súrodencami či hádže jedlo, ignoruje sa to ťažko. Dieťa musíme napomenúť, a ak to nepomôže, svoje napomenutie podporiť dôsledkami.
C. Pokračujte
Po nedorozumení či dôsledkoch je dôležité, aby sme sa vrátili k činnosti, ktorú sme prerušili a dokončili ju. Či už ide o nákup, spoločné jedlo alebo niečo iné, dieťaťu tým udelíme dôležitú životnú lekciu o prioritách i vytrvalosti a dávame mu najavo, že s ním stále počítame.
3. Dajte spätnú väzbu
Nakupovanie: Pri odchode dieťaťu povedzte, čo sa vám na jeho správaní páčilo, a ak dodržalo pravidlá, môže dostať dohodnutú odmenu. Pripomeňte mu, ak nejaké pravidlo nezvládlo a dajte si cieľ, ako to pri najbližšom nákupe zlepšiť.
Stolovanie: Dieťa pochválime za dodržiavanie pravidiel, dáme mu odmenu a určíme si ciele pre ďalšiu situáciu.
Kým sa dieťa učí zvládnuť svoje správanie v nejakej konkrétnej situácii, musíme mu často pripomínať pravidlá, odmeny a dôsledky. Postupne budeme o pravidlách hovoriť menej často, no deti potrebujú vedieť, že stále platia. Ak sa porušujú, platia aj rovnaké dôsledky. Frekvenciu odmien môžeme znížiť a dávať ich len výnimočne. Nikdy však nezabúdajme vyzdvihnúť a pochváliť dobré správanie. Takto môžeme pozitívne pôsobiť na rozvoj nášho dieťaťa v rámci spoločne stráveného času a správnym spôsobom mu venovať pozornosť.
