Zo zásad montessori pedagogiky, ktoré sme si naposledy predstavili je zrejmé, že systém výučby bude od toho klasického odlišný. Spoznajte s nami, v čom je vzdelávanie detí v takejto škole iné.
Vekovo zmiešané triedy, žiaden rozvrh, 3D materiály a žiadne známky
Ak je cieľ cesty rovnaký, najdôležitejšou býva samotná cesta. Takýmto spôsobom by sa dal charakterizovať rozdiel medzi klasickou ZŠ a Montessori ZŠ. Hoci deti získavajú rovnaké informácie a absolvujú aj rovnaké záverečné skúšky, cesta k ich dosahovaniu je podstatne rozdielna.
Prvým zásadným rozdielom sú vekovo zmiešané triedy. Ich zmysel vysvetľuje pani riaditeľka RNDr. Gabriela Cabanová zo Súkromnej MŠ a ZŠ Marie Montessori v Bratislave: „Tým sa učia od seba navzájom, pozorujú starších a chcú raz vedieť to, čo oni, alebo pomáhajú mladším a tým si utvrdzujú už poznané.“ V montessori škole nenájdete cvengať zvonček na prestávku a výučba sa neriadi ani žiadnym rozvrhom. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že si deti robia čo chcú a nič sa nenaučia, opak je však pravdou: „Pracujú a oddychujú na základe vlastných potrieb. Majú právo robiť chyby a napriek (a či vďaka?) tomu sa túžia stále zdokonaľovať. Nesmieme opomenúť odlišne vystavaný vzdelávací koncept. Ide najmä o predkladanie vedomostí v súvislostiach, aby žiaci naozaj rozumeli tomu, o čom sa v škole učia a nie iba slepo memorovali informácie.“
Deti začínajú hravou formou pomocou 3D materiálov, aby si mohli vedomosti ohmatať. Nie sú náhlené a ani do ničoho nútené, sami cez svoju vlastnú aktivitu a túžbu, spoznávajú okolitý svet. Pani riaditeľka vidí zásadný rozdiel s klasickou školou v tom, že sa montessori výučbová metóda snaží, aby sa každé dieťa rozvíjalo slobodne, všestranne a dosahovalo vo všetkých oblastiach svoje optimum. Bežným a zaužívaným cieľom býva dosahovanie u detí maxima prevažne v kognitívnej oblasti a teda aby nabaľovalo fakty, teórie a vedomosti prevažne rozumovou stránkou svojej osobnosti. Pani riaditeľka vidí v takomto prístupe viaceré riziká: „Môže sa to diať na úkor budovania jeho osobnosti , pozitívneho vzťahu k sebe samému, ku vzdelávaniu ale aj k ostatným ľuďom a svojmu okoliu, ba dokonca sa tak často deje na úkor kvality získavaných vedomostí.“
Na Montessori ZŠ nenájdeme známky, líši sa teda aj samotné hodnotenie žiakov. Základom je vlastne deti nehodnotiť. Učiteľ odovzdá dieťaťu spätnú väzbu, a to rozhovormi, ktoré sú na dennej báze. Opäť sa prihliada na individualitu detí. V závere polroka a školského roka dieťa obdrží obsiahle slovné hodnotenie. Na konkrétnom príklade približuje, ako to v praxi u detí vyzerá: „Aha! Tak takto je to s tým striedaním ročných období!‘ ‚No jasné, chápem, v množnom čísle vždy mäkké i! Vyskúšaj mi nadiktovať ešte iné slovo! Už to budem vedieť.‘ Takéto aha-efekty sú pre deti najlepším zážitkom. Usilujeme sa, aby ich zažívali čo najviac.“
Líši sa aj skladba predmetov
Koncept vzdelávania nie je postavený na klasických predmetoch, ktoré treba v určitom ročníku naučiť, ale je rozdelený do dvoch celkov. Systém výučby takýmto spôsobom vysvetľuje Veronika Ščepánková, Montessori metodička: „Existuje koncept vzdelávania pre prvých šesť ročníkov a ďalší pre posledné tri ročníky ZŠ. Z toho vyplýva aj možnosť vekovo namiešať skupiny.“
Prvých šesť rokov sa deti učia spoznávať svet a naberajú informácie podobné tým v klasických školách, hoci podstatne odlišný spôsobom: „Počas prvých šiestich rokov, už od prvého dňa v škole sa deti venujú každoročne rovnakému konceptu. Je im predstavených 5 veľkých rozprávaní, čo sú vlastne reálne príbehy o tom, ako vznikol tento svet, ako vznikol na Zemi život, ako sa na Zemi objavil človek, ako poznával čísla a objavil písmo. Z týchto rozprávaní sa postupne vyprofilujú celé učebné oblasti – geológia, geografia, biológia, dejepis, umenie, matematika, jazyky .“ Pomocou rôznych prezentácií dostávajú deti informácie o týchto témach tak, aby si tvorili prehľad nie len o veľkých súvislostiach, ale aj aby postupne prenikali čoraz viac do hĺbky. „Tak sa už prvák zaoberá chémiou a fyzikou, keď študuje a báda, na základe akých zákonitostí sa asi vytvorila planéta Zem, prečo sú v jej jadre kovy, či odkiaľ sa vzali ktoré horniny,“ upresňuje metodička. Počas šiestich rokov deti naberú potrebné informácie a súvislosti na základe vlastného výberu a ponúk učiteľa, aby mohli disponovať vedomostným fondom a začať sa venovať prebranej matérii detailnejšie s tým, že rozumejú celku a súvislostiam.
Ďalšie tri roky približuje pani Ščepánková: „Tie majú potom na to, aby si do vzniknutej vedomostnej štruktúry dopĺňali detaily, ale nielen na to. Spojená skupina siedmakov, ôsmakov a deviatakov dostáva vlastný finančný budget a ich úlohou je využiť ho konštruktívne na to, aby si sami vo svojom trojročí hospodárili. To znamená, že sa zaoberajú tým, kto kedy ako a čo navarí, čo, z čoho a koľko toho navarí, kto, kedy, ako zariadi triedu, vyrobí policu, regál, či opraví zlomenú stoličku. Preberajú však aj čoraz viac zodpovednosti za mladšie deti a celú školu.“ Deti sa tak učia nájsť si miesto v spoločenstve a nadobúdajú pocit, že hoci je z nich každý iný a jedinečný spolu tvoria celok, v ktorom má každý svoje miesto. Na škole sa napríklad stalo tradíciou, že najstarší žiaci zastrešujú celú organizáciu vianočného divadelného predstavenia pre rodičov.
Osnovy sa stále dodržujú, len trocha inak
Osnovy sa samozrejme dodržujú, hoci opäť nemožno hovoriť o rovnakom prístupe ako v klasickej ZŠ. Dodržujú sa najmä ako celok v rámci prvých šiestich ročníkov a potom v závere štúdia. Dieťa teda obsiahne potrebnú matériu ako ostatné deti na klasických školách, len cesta a spôsob ako sa ju naučí je podstatne odlišný. Možno to vidieť hneď od začiatku štúdia, ako približuje pani Ščepánková: „Prvák sa najčastejšie v úvode školského roka zaoberá geológiu, chémiou a fyzikou. On to takto ale samozrejme nenazýva, on iba báda a študuje, ako asi vznikol svet.“ Ďalej dodáva, že klasické osnovy sú vylepšené najmä podávaním súvislostí už od prvých ročníkov a umožnením dieťaťu, aby vedomosti získalo vlastným objavovaním. „Nie je výnimkou, že prvák s pomocou materiálu sčíta, odčíta, násobí a delí v obore do 9999. Neznamená to však, že už prvák dokáže tieto matematické operácie riešiť z hlavy. Poznáva ich podstatu cez zábavnú prácu s materiálom, postupne si hravo doslova zažíva a uchopuje matematické zákonitosti a keď je pripravený, sám postupne má chuť a prechádza do písomnej a neskôr čisto abstraktnej podoby.“
Zvládnu deti monitoring?
Na konci štúdia, podobne ako všetky deti, musia aj deti na Montessori ZŠ absolvovať záverečný monitoring, aby sa rozhodlo kam budú môcť ďalej pokračovať a preverilo či sa deti naučili všetko potrebné. Nakoľko možno porovnávať získané vedomosti vysvetľuje pani riaditeľka Cabanová: „Keď sa nám podarí to, aby žiak pracoval niekoľko rokov s radosťou, nadšením, zaujato po väčšinu času v škole, potom v priebehu týchto rokov získal určite veľa vedomostí. Preto bežné dieťa z Montessori školy vie porovnateľné množstvo vedomostí, ako žiak z bežnej školy, má ich však často pospájané do oveľa organizovanejšej a jasnejšej vedomostnej štruktúry a má tieto vedomosti zažité, čo znamená, že im skutočne rozumie. Nezabudne ich ihneď po zvládnutí skúšky.“ Okrem vedomostí, vďaka ktorým sa deti často hlásia na gymnáziá, si deti podľa riaditeľky odnášajú aj ešte jeden dôležitý bonus: radosť z učenia a vieru vo svoje schopnosti.
