Hoci sa na školách učí výtvarná výchova a podporuje sa umelecká duša detí, je táto oblasť vo väčšine krajín považovaná za menej dôležitú. Napriek tomu, že sa dbá o umelecký prejav detí, je akosi vždy v závese za logickým prístupom, dosahovaním cieľov a štúdiom logických disciplín. Je však umelecký a emocionálny prejav skutočne menej dôležitý ako ten logický? Akú rolu hrá práve umenie v emocionálnom rozvoji dieťaťa?
Logiku sme postavili nad city
Systém školstva a vôbec spoločnosti je nastavený na dosiahnutie úspechu a pozitívneho ohodnotenia. Častokrát ide v konečnom dôsledku o naplnenie iluzórneho obrazu, v ktorom úspech a hodnota sa odvodzujú od hmatateľných výsledkov. Nie je prekvapením, že sa vo firmách medzi dospelými ľuďmi stretávame so šikanou, neustálym súťažením, posúvaním vlastných hraníc pod neprimeraným tlakom a snahou ísť stále vyššie a vyššie, kedy sa negatívne stránky osobnosti prebúdzajú. Zdá sa, že systém je nastavený len na konečný úspech a cesta k nemu je nepodstatná. Logická stránka sa prebíja na úkor tej kreatívnej, hoci dlhodobé potešenie v živote človeka prináša práve kreativita.
Dieťa sa od malička potrebuje učiť, že svoju kreativitu prebudí len cez systém pokus – omyl. Umenie je v tomto smere dokonalým prostriedkom, pretože aj talentovaný človek musí svoj talent vycibriť. Potrebuje pochopiť, že nie je nič zlé na chybách, lebo len cez ne sa učí a že práve okolití ľudia (nie výlučne tí najbližší) mu môžu byť svojou osobnosťou a kreativitou veľmi nápomocní, pretože sa vzájomne dopĺňajú. Spoločnosť potrebuje inovatívnych ľudí a takými sa môžu stať práve deti, ktoré sa naučia ťažiť z vlastných chýb, vnímať ich ako dôležitý krok v napredovaní. Okrem toho sa do popredia dostáva iracionálna, emočná stránka osobnosti. Nie je nič zlé na dosahovaní výsledkov, vzdelávaní sa a naberaní informácií, ale popri rozumovej inteligencii by mala vystupovať v rovnakej miere aj inteligencia emočná, aby deti a neskôr dospelí mohli v plnej miere rozvinúť svoj talent. Cez kresby, hudbu, výrobu rôznych vecí a používaním rôznych materiálov sa dieťa môže naučiť vyjadriť svoje emócie, ktoré nedokáže opísať slovami. Aj tým sa buduje jeho vlastná hodnota a sebavedomie.
Vnútorný hnev, nervozita, úzkosť, strach sú bežné emócie, ktoré možno uvoľniť tvorivo. Neznamená to, že by sa mal každý stať maliarom, či spevákom. Každý z nás však potrebuje radosť zo života a tú predstavuje tvorivosť. Dieťa, ktoré to ťahá ku kresleniu sa možno snaží takým spôsobom spracovať emócie, ktoré nevie pomenovať. Umenie sa spája práve s emocionalitou človeka, takže akákoľvek forma umenia je emočným vyjadrením človeka. Z dieťaťa, ktoré sa naučí vyjadrovať, rešpektovať a prijímať vlastné emócie vyrastie emočne inteligentný dospelý, ktorý býva pre spoločnosť často krát prospešnejší než ten, kto má len vysoké IQ. Naučí sa totiž využiť svoje talenty nie na úkor iných, ale s ich spoluprácou.
Napríklad také kreslenie je činnosťou, kedy vypneme logickú stránku a do popredia sa dostáva podvedomá a emocionálna. Sme len v danom okamžiku, farby vyberáme iracionálne, rovnako ako motívy, ktoré kreslíme. Zrelaxujeme sa, zabudneme na uplynulý stres z prežitého dňa, niečo tvoríme, zaženieme depresiu, pocity úzkosti, tlak vyvíjaný na nás počas pracovnej doby či už od šéfov, kolegov alebo doma od partnerov, rodiny. Umenie môže byť tou pravou relaxáciou, kedy sa po každodennom využívaní našej mysle ujde niečo aj pre našu dušu. Aby sme však prirodzene dokázali na umenie takto nazerať, potrebujeme byť k nemu od malička vedení.
Umenie toho rozvíja viac
Okrem spracovania emócií sa dieťa učí cez umenie niekoľkým ďalším dôležitým schopnostiam. Rozvíja sa jeho motorika, keďže sa musí naučiť držať štetec, lepiť k sebe rôzne materiály, vyrábať detailné výrobky. Obohacuje sa jeho slovná zásoba, keďže je nútené používať špecifické veci s ktorými sa stretne práve v umení. Cez umenie sa dieťa učí vnímať svet v jeho 3D podobe. V dnešnom svete plnom technológií sa dieťa skôr ako s písaným slovom alebo číslami stretáva s vizuálnou podobou sveta. Dnes už je málo toho, čo si memorovaním zapamätá, keďže sa tieto informácie dlhodobo neuchovajú. To, čo si však reálne vyskúša, zostane mu na celý život. Učí sa vyhodnocovať postupy, skúša čo k sebe lepšie ladí a tým pádom sa cibrí jeho budúca schopnosť správneho rozhodovania.
V širšom rozmere sa dieťa stáva vedomé si svojej kultúry, toho odkiaľ pochádza. Rovnako sa učí vidieť diverzitu medzi ľuďmi. Zisťuje, že každý vníma svet iným spôsobom, pretože aj rovnakú predlohu nakreslí každý inak. Učí sa, že vnímanie sveta iných detí, ale aj dospelých môže byť len ich interpretáciou skutočnosti.
Umenie nás robí ľuďmi, empatickými, tolerantnými, vedomými si vlastnej hodnoty. Deťom pomáha dospieť do vyrovnaných osobností, ochotných sa učiť stále niečo nové, napredovať, vyvíjať sa nie len pre svoj vlastný prospech, ale aj pre prospech celej spoločnosti.
