Otužovanie v ľadovej vode so sebou prináša viaceré benefity, ale má aj svoje riziká

Vyzerá to tak, že kúpanie v ľadovej vode je trendom tohto roku.
Vyzerá to tak, že kúpanie v ľadovej vode je trendom tohto roku. / Foto: Pinterest

Vyzerá to tak, že otužovanie a kúpanie v ľadovej vode je trendom posledných rokov. Okrem benefitov so sebou však prináša aj riziká a viacero základných pravidiel, ktoré by ste mali pre vašu bezpečnosť dodržiavať.

 

Zimné mesiace väčšina z nás strávi naobliekaná a už len pri predstave, že by sme sa mali ponoriť do ľadovej vody, nám je zima. Pre mnohých ľudí je však otužovanie už dlhé roky súčasťou života, a čoraz viac ľudí sa k otužilcom pridáva.

 

Aké benefity ľadová voda prináša?

Otužovanie podporuje imunitný systém

To, aký je vplyv otužovania na imunitný systém sa skúma už dlhšie. Doterajšie poznatky hovoria o tom, že studená voda pomáha zvyšovať počet bielych krviniek, pretože telo je nútené reagovať na meniace sa podmienky, v ktorých sa nachádza. Taktiež sa zrýchľuje obranná reakcia na cudzie látky a antigény. Postupom času sa zlepšuje imunita. Okrem toho však studená voda pomôže zvýšiť hladinu antioxidantu glutatiónu v tele, ktorý pomáha regulovať procesy ostatných antioxidantov, a prispieva k znižovaniu rizika srdcových chorôb a rakoviny.

 

Redukcia stresu

Veľa z nás sa nachádza takmer neustále v nejakých stresujúcich situáciách, ktoré nie vždy dobre zvládame. Naše telo nerozlišuje medzi rôznymi typmi stresu, a preto nás aj studená voda dokáže vystresovať fyzicky aj mentálne. Studená voda však môže aj výrazne pomôcť. Vďaka otužovaniu sa naučíte lepšie zvládať stres, a to nielen ten v studenej vode, ale aj ten každodenne prítomný vo vašom živote.

 

Pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém

Studená voda pomáha rozšíriť cievy, ktoré napomáhajú lepšiemu krvnému prietoku. Opakované vystavenie sa chladu pomáha nášmu telu adaptovať sa na studenšie teploty. Pomáha to hlavne starším a zraniteľnejším ľuďom, pretože sa dokážu lepšie vyrovnať s tuhou zimou. Zmena ročných období znamená menšie riziko a je omnoho príjemnejšia.

 

Pomáha spaľovať kalórie

Keď sa kúpete v studenej vode, srdce musí biť rýchlejšie, aby sa dokázalo zahriať celé vaše telo. Preto spálite viac kalórií počas kúpania či plávania v studenej vode než v teplej vode.

 

V tele sa vám vytvoria endorfíny

Endorfín je známy ako hormón šťastia, ktorý sa tvorí počas fyzických aktivít. Plávanie v studenej vode je forma cvičenia, o ktorom je navyše dokázané, že pomáha aj v boji s depresiou.

 

Viac energie a menej bolesti

Ďalšia štúdia zistila, že účastníci štúdie mali už po štyroch mesiacoch viac energie a boli aktívnejší ako ľudia, ktorí sa otužovaniu nevenovali. Okrem toho plavci, ktorí trpeli reumou, astmou, a fybromagliou, mali menšie bolesti ako ľudia, ktorí sa plávaniu nezačali venovať.

 

Aj sami otužilci vnímajú určité benefity. Gabika (55) viac vníma psychické výhody. Hovorí: „Keď skočím do studenej vody, je to skvelý pocit a adrenalín. Je to paráda, keď vyjdem z vody a vôbec mi nie je zima.“ Tomáš (23) má zo seba dobrý pocit. Teší sa, že touto cestou dokáže prekračovať vlastné hranice. „Začal som preto, aby som prekonal samého seba. A navyše otužovanie je skvelé na regeneráciu.“

 

Má otužovanie aj nejaké riziká?

Otužovanie má nepochybne viacero benefitov, avšak okrem toho so sebou nesie aj isté riziká. Z toho dôvodu by ste mali byť obzvlášť v začiatkoch kúpania v ľadovej vode ostražití. Obávať sa môžete svalových kŕčov, ktoré však nie sú až také časté, alebo syndrómu SIPE, čo je pľúcny opuch spôsobený plávaním. Okrem toho sa môžete stretnúť aj s podchladením, šokom či surférskym uchom, ak sa rozhodnete namočiť do chladnej vody aj uši. Takmer všetky riziká okrem surferského ucha sa eliminujú, pokiaľ neplávate sami, ale ste s niekým. Je to aj jedným z bezpečnostných pravidiel, ktoré by ste mali určite dodržiavať.

 

Ak už sa chystáte v zime využiť prírodné vodné plochy, vhodné je začať len ponorením do vody po plecia kdesi pri brehu a neplávať, aby ste najskôr zistili, ako váš organizmus na chladnú vodu reaguje. Pri plávaní totiž môže dôjsť k "studenému šoku" a človek môže stratiť kontrolu nad svojimi svalmi a vdýchnuť vodu, čo môže viesť až k utopeniu. 

 

Ako sa otužovaním začať?

S otužovaním je teda najlepšie začať pomaly, aby sa telo stihlo aklimatizovať. Začať môžete doma v podobe studenej sprchy, ktorá by mala byť ráno. Večerná sprcha nemá rovnaký účinok. Ideálne je začať vlažnou vodou, a potom prejsť do studenej. Počas zimných mesiacov by to mala byť 1 až 3 minúty, počas letných mesiacov 3 až 5 minút. Dobré je aj ak začnete plávať v jazerách počas leta, a s plávaním pokračujete aj v studenších mesiacoch.

 

Okrem toho by ste však mali mať aj prehliadku u lekára, aby ste boli dobre informovaní o svojom zdravotnom stave.

 

Majte so sebou tie správne veci, ako napríklad plaveckú čiapku, či obuv na plávanie.

 

Nikdy neplávajte sami, ale buďte s niekým.

 

V žiadnom prípade neskáčte hneď do studenej a hlbšej vody, pretože vaše telo by mohlo utrpieť veľký šok.

 

Poznajte svoje limity, držte sa ich, a nesnažte sa nič sebe ani niekomu inému dokazovať. Tiež by ste sa nemali okamžite po vystúpení z vody premiestniť do vykúrenej miestnosti, pretože telo neznesie dobre veľké teplotné rozdiely. Avšak je dôležité, aby ste sa stihli obliecť a obuť ešte predtým, ako príde triaška.

 

S otužovaním môžete začať v akomkoľvek veku, napríklad aj po štyridsiatke, avšak nezabúdajte na lekársku prehliadku. S otužovaním po štyridsiatke začala aj Gabika, ktorá sa mu venuje už niekoľko rokov. „K otužovaniu som sa dostala tak, že sa ma kolegyňa v práci spýtala, či si nechcem zaplávať. Je treba začínať v lete. Ešte pred plávaním by ste sa mali začať sprchovať v studenej vode. Pokým nedokážete zvládnuť studenú sprchu, do studenej vody nevchádzajte. A hlavne nikdy nechoďte plávať sami na jazero,“ hovorí Gabika. Rovnaké odporúčanie má aj Tomáš, ktorý vie, že veľa závisí aj od motivácie v tejto činnosti vydržať: „Najľahšie je začať s niekým, aby ste mali niekoho, kto vás bude ťahať. Ideálne po cvičení.

 

Je otužovanie vhodné aj pre deti?

Napriek tomu, že otužovanie sa zvyčajne odporúča od 16 roku života, začať s ním môžu aj mladšie deti. Deťom výborne posilní imunitu, a je v podstate vhodné pre každého, kto nemá problém so srdcom či cievami. Lucia Hendrichovská je známa otužovaním aj chôdzou naboso. Tvrdí, že správne otužovanie nikomu neublíži, a deti sú voči chladu odolnejšie ako dospelí. Neexistuje správny vek, kedy začať, a nie je priskoro, ak dieťa má menej ako šesť rokov. Začať sa dá kedykoľvek už len tým, ako deti obliekate v chladnejšom počasí a vychovávate. S deťmi však treba začať otužovať inak ako ponorením do ľadovej vody, najmä formou hry. Môžete využiť napríklad masáž mokrým uterákom, sprchovanie vlažnou vodou, behanie naboso, spanie pri otvorenom okno, či cvičenie pri otvorenom okne a vonku. Dôležité je, aby si dieťa na chlad postupne zvyklo. Aj na studené jazero treba ísť postupne. Na začiatok ani pri deťoch nezabudnite na vyšetrenie u lekára. Nemusíte sa báť toho, že dieťa ochorie, ak ho nachvíľku vystavíte chladu, pretože ho podrží jeho imunitný systém. A vďaka otužovaniu budú deti aj menej náchylné na choroby z prechladnutia. Nezabúdajte však na to, že na dieťa bude najlepšie fungovať, keď mu pôjdete príkladom.

 


Zdroje: inlive.sksciencefocus.comredbull.comlifehack.orgiprshealth.com

Zdieľať na facebooku