Vitamín D je známy ako vitamín, ktorý nám pomáha s imunitou a správnou funkciou kostí. Podľa viacerých štúdií však ľudia, ktorí trpia jeho nedostatkom, horšie znášajú aj ochorenie COVID-19.
Vitamín D väčšina z nás pozná ako vitamín, ktorý sa tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia. Práve počas zimných mesiacov sme ale slnečnému žiareniu vystavení čoraz menej a počas týchto mesiacov často v našom tele nastáva aj deficit vitamínu D. Jeho nedostatok je globálnym problémom, a zhoršuje sa v súvislosti od viacerých faktorov. Ľudská schopnosť tvoriť vitamín D slnečným žiarením klesá s pribúdajúcim vekom. Okrem toho sú však ohrození nedostatkom tohto vitamínu aj ľudia s tmavšou pokožkou, ľudia s nadváhou alebo ľudia, ktorí sú stále vo vnútri. To, že máte nedostatok vitamínu D spoznáte podľa toho, že ste často chorí, unavení, bolí vás chrbát, kosti či svaly a vypadávajú vám vlasy.
Tento vitamín je veľmi dôležitý pre naše zdravie. Pomáha nám udržiavať zdravie našich kostí, bojovať s infekciami, zápalom, či dokonca dokáže spomaliť rakovinu. Tiež sa predpokladá, že napomáha aj boju s depresiou. Okrem toho sa však posledné mesiace vo vedeckej komunite diskutuje aj o tom, aká je úloha vitamínu D v boji s koronavírusom, keďže je regulátorom imunitnej odpovede.
Podľa vedcov vitamín D v boji s koronavíusom pomáha
V zahraničí sa už uskutočnilo a vyhodnotilo viacero štúdií, ktoré naznačujú, že medzi ochorením COVID-19 a vitamínom D existuje nejaký vzťah. Jedna z nedávnych štúdií, vykonaná na 478 pacientoch zistila, že riziko nakazenia sa novým koronavírusom je 1,77 krát väčšie u pacientov, ktorí majú nedostatok vitamínu D. K podobným záverom dospela aj štúdia vykonaná na 191-tisíc amerických pacientoch, kde sa zistilo, že nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko infekcie až o 54 percent.
V iných štúdiách sa preukázalo aj to, že pacienti, ktorí majú tohto vitamínu dostatok, majú nižšiu pravdepodobnosť, že na ochorenie COVID-19 zomrú. V španielskej pilotnej štúdii z 50 pacientov, ktorí na liečenie dostali vitamín D, len dvaja pacienti skončili na jednotke intenzívnej starostlivosti a nikto nezomrel. Z 26 pacientov, ktorí nedostali vitamín D, ale inak mali najlepšiu dostupnú liečbu, 13 skončilo na jednotke intenzívnej starostlivosti a dvaja pacienti zomreli. Vzhľadom na malé číslo skúmaných pacientov však nie je možné jednoznačne určiť efekt vitamínu D. Väčšie štúdie sa však v súčasnosti pripravujú v Španielsku. V ďalšej štúdii sa zase zistilo, že pacienti, ktorí mali dostatok vitamínu D, mali o 50 percent nižšiu šancu, že na chorobu zomrú, a taktiež nižšie riziko zdravotných komplikácií.
K záveru, že pacienti s nedostatkom vitamínu D majú väčšiu pravdepodobnosť nakaziť sa koronavírusom prišla aj štúdia publikovaná v Endocrine Society’s Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism. V tejto štúdii sa výskumníci pozreli na 216 hospitalizovaných pacientov v Španielsku, a zistili, že až 82 percent pacientov malo nedostatok vitamínu D. Okrem toho mali pacienti s nižšou hladinou vitamínu aj viac zápalových markerov v krvi, ktoré sa spájajú s horším priebehom korony. Taktiež sa u nich aj častejšie vyskytovali kardiovaskulárne problémy či zvýšený krvný tlak.
Podľa profesora Dr. Hansa Konrada Biesalskiho z University of Hohenheim, ktorý sa venuje skúmaniu vzťahu medzi vitamínom D a koronavírusom. to vyzerá tak, že pacienti s nižšou hladinou vitamínu D majú horší priebeh korony. Niektorí vedci navrhujú, aby v rámci boja proti epidémii boli identifikovaní ľudia s nedostatkom vitamínu D, najmä v rizikovejších skupinách, a aby brali doplnky stravy. Odporúčajú aj to, aby sa ním liečili pacienti, ktorí momentálne COVID-19 majú, keďže to pomôže aj ich imunitnému systému a pohybovému aparátu. Experti však varujú, že zatiaľ nie je dostatok dôkazov na to, aby sa vitamín D mohol používať na prevenciu či liečenie ochorenia COVID-19. O čom sa však nemusí debatovať, je pozitívny vplyv vitamínu D na imunitný systém.
Ako získať viac vitamínu D?
Britskí vedci napríklad vyzvali, aby boli o vitamín D obohatené niektoré základné potraviny, ako chlieb a mlieko. U ľudí z nízkopríjmových skupín, seniorov či ľudí s nesprávnou životosprávou by sa tak znížilo riziko jeho nedostatku. Vo Fínsku, Švédsku Austrálii alebo Kanade je vitamín pridávaný do potravín, ako chlieb, mlieko alebo pomarančový džús.
To, koľko vitamínu je pre nás norma, záleží od viacerých faktorov, ako napríklad náš vek a to, či trpíme obezitou, alebo nie. Britská Národná zdravotná služba (NHS) počas zimných mesiacov odporúča prijímať 10 mikrogramov vitamínu D. Najlepším zdrojom je slnečné žiarenie, kedy v priebehu pol hodiny na slnku dokáže ľudské telo vyrobiť niekoľkonásobne viac jednotiek, než potrebujeme. Keď však od jesene do jari dostatok slnečného žiarenia nemáme, pomôcť nám môže aj jedlo alebo výživové doplnky. Medzi zdroje bohaté na vitamín D patrí červené mäso, žĺtka, či maslo s pridanými tukmi. Výborným zdrojom sú mastné ryby, ako napríklad losos, sardinky, makrely, či tuniak v konzerve a huby.
