Napriek tomu, že pre deti chceme to najlepšie, často robíme nevedome veci, ktoré môžu deťom viac ublížiť ako pomôcť.
Deti sú to najcennejšie, čo máme. Pre rodičov sú tým najdôležitejším v živote a želajú im len to najlepšie. Napriek tomu, ako sa rodičia snažia, niekedy dokážu svojim deťom viac ublížiť než pomôcť. Mnohé činy rodičov, ktoré vykonajú vedome či nevedome, dokážu ublížiť mentálnemu zdraviu dieťaťa a zvýšiť u neho riziko toho, že bude trpieť depresiou či úzkosťou, hnevom, problémami v rodine či vo vzťahoch s kamarátmi alebo nižšou sebadôverou. Čo teda deti potrebujú na to, aby boli vyrovnané a spokojné?
1. Pevné pravidlá
Jednou z vecí, ktoré dokážu deťom skutočne ublížiť, sú neustále meniace sa pravidlá a ich nekonzistentnosť. Deti by mali vedieť, aké sú pravidlá, a aké sú vaše očakávania od nich. Na základe toho bude dieťa vedieť, ako sa správať, pretože pravidlá deťom povedia, kde sú hranice, čo sa smie a čo sa nesmie, čo je správne, a čo je nesprávane. Ak dieťa nebude mať pravidlá, bude musieť hádať, čo je dobré a čo nie. Okrem toho, že sa nie vždy trafí do toho, čo je správne, začne sa správať nekontrolovateľne, čo môže viesť až k problémom so správaním a nízkemu sebavedomiu.
2. Netrestajte nezávislosť
Je úplne prirodzené, že čím je dieťa staršie, tým viac sa osamostatňuje. Dieťa by sa však za osamostatňovanie nemalo cítiť previnilo, pretože je to normálna potreba dieťaťa počas jeho dospievania. Keď sa bude dieťa cítiť previnilo za vlastné osamostatňovanie, bude sa cítiť vo všeobecnosti neisto, avšak môže aj skúšať vaše hranice a to, čo má dovolené. Jeho správanie však bude len prejavom toho, že sa nemôže od vás prirodzene vzďaľovať.
3. Neignorujte emócie vášho dieťaťa
Ak je dieťa smutné, nahnevané, alebo sa bojí, nerobte si z neho srandu ani neignorujte jeho pocity. Takýmto správaním by ste mu iba ukázali, že s jeho emóciami nie je niečo v poriadku a nemalo by sa tak cítiť. Keď emócie dieťaťa neberiete vážne, neukazujete mu dostatok lásky, porozumenia a prichádzate o množstvo príležitostí, ktoré by dokázali zlepšiť vzťah medzi vami a vaším dieťaťom. Ak dieťa nemá s rodičom dobrý vzťah, môže nadobudnúť pocit, že ho rodičia neľúbia.
4. Dieťa by nemalo byť vaším kamarátom
Mnoho rodičov sa snaží, aby ich deti boli zároveň ich najlepšími kamarátmi. Avšak vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom by mali existovať určité hranice. Nemali by ste zdieľať svoje starosti, obavy, alebo problémy vo vzťahu, a už vôbec by ste sa nemali vaše deti pýtať na radu. Dieťa by svojho rodiča nemalo vnímať ako bezmocného človeka odkázaného na pomoc dieťaťa, ale ako silného rodiča, ktorý je schopný čeliť rôznym problémom, zvládnuť ich a zvládnuť život, aj keď nie je vždy jednoduchý a často je plný stresu. Len takéhoto rodiča dokáže dieťa vnímať ako nadradeného či seberovného. Buďte pri svojich deťoch prirodzení, prejavujte skutočné emócie, ale nezaťažujte deti dospeláckymi problémami.
5. Neodmietajte svojho partnera
Pred deťmi by ste tiež nemali odmietať svojho partnera. Ak mu nikdy neukážete vašu pozornosť a lásku pred vaším dieťaťom, dieťa si ťažko vyvinie predstavu toho, ako láska vyzerá a ako by vyzerať mala. Odmietanie vášho partnera alebo jeho zhadzovanie pred očami dieťaťa, hrozenie rozvodom a podobné veci dokážu v dieťati vyvinúť chronickú úzkosť. Ťažšie je však ukázať dieťaťu lásku, pokiaľ manželský vzťah nefunguje, alebo ste rozvedení či bez partnera. Ak ste sa s partnerom rozviedli a máte voči nemu chladný vzťah, ste si cudzí, vzdialení, nepríjemní na seba, stále sa na seba hneváte alebo obviňujete svojho bývalého partnera za rozvod, posielate tým dieťaťu správu, že váš bývalý partner je príčinou rozvodu a vy by ste mali byť tým preferovaným rodičom u vášho dieťaťa.
6. Nemiešajte sa do vzťahov vašich detí
Všetci rodičia chcú svoje deti chrániť, aby im nikto a nič neublížilo. Avšak rodičia nemôžu byť pri deťoch neustále a sledovať každý ich krok. Rodičia by sa nemali snažiť riadiť a smerovať každý vzťah dieťaťa, či už sú to vzťahy s učiteľmi v škole alebo medzi kamarátmi. Ak sa budete snažiť kontrolovať vzťahy vášho dieťaťa, bude mu dlhšie trvať kým dospeje. Ak sa napríklad dieťa dostane do problémov v škole, nemali by ste hneď utekať do školy a snažiť sa zahladzovať u učiteľa problémy vášho dieťaťa. Ani by ste nemali vášmu dieťaťu stále hovoriť, ako byť dobrým kamarátom. Tieto veci sa musí naučiť samo, pretože inak vyrastie, a nebude sa vedieť bez pomoc zorientovať v komplikovanom svete medziľudských vzťahov.
7. Neberte dieťa ako vašu súčasť
Niekedy sa rodičia natoľko spoja s dieťaťom, že svoj vlastný obraz a sebahodnotenie prepoja so svojím dieťaťom, s jeho vzhľadom, výkonom, správaním, známkami v škole, alebo tým, koľko má priateľov. Dieťa však potom môže mať pocit, že nie je úprimne ľúbené, pretože ho neľúbite preto, kým je, ale preto, ako sa správa či pre jeho známky, vďaka ktorým vyzeráte vy v očiach ostatných lepšie. To je pre každé dieťa veľmi nezdravá a zničujúca cesta dospievania.
8. Nesnažte sa dieťa ochraňovať príliš
Nesnažte sa byť rodičom, ktorý stále stojí dieťaťu za chrbtom, snažiac sa neustále ho ochraňovať, ani rodičom, ktorý zabráni každému problému ešte predtým, než sa objaví. Ak sa budete snažiť ochraňovať dieťa pred každým problémom a každou emóciou, vyvoláte v ňom pocit nadradenosti a priveľkého sebavedomia. V tých najhorších prípadoch môže priveľké sebavedomie prerásť až do narcizmu. Dieťa potom očakáva, že život je ľahší, ako v skutočnosti je. Očakáva, že druhí pre neho urobia všetko nezávisle od toho, ako sa bude správať. No život takto nefunguje, a keď neskôr pocíti realitu, môže trpieť depresiami a cítiť sa zmätene, pretože nedostane to, čo si podľa svojho názoru zaslúži.
