Články: Pre študentov
O projekte

 

Nosenie detí ovplyvňuje ich DNA, tvrdí štúdia

Eliška Herinková
Autor článku
Foto: Bigstock
Častý fyzický kontakt je pre zdravé prospievanie detí dôležitý a odráža sa v mnohých aspektoch vývinu dieťaťa. / Foto: Bigstock

benefitoch ľudského dotyku sa toho vie už veľa. Rovnako sa vie, že ľudský dotyk je kriticky dôležitý pre zdravý vývin dieťaťa. Láska matky a nosenie dieťaťa robí teda viac, ako len utíši plačúce dieťa. Vedci tvrdia, že dokáže meniť aj jeho DNA.

 

Štúdia publikovaná v časopise Development and Psychopathology zistila, že záleží na tom, ako často a ako dlho sa dieťaťa rodičia dotýkajú. Rodičovský dotyk zanecháva dlhotrvajúci merateľný efekt nielen na rast a správanie ich dieťaťa, ale zanecháva stopy aj na úplne základnom molekulárnom leveli. Ovplyvňuje totiž DNA.

 

Rodičia viedli denník dieťatka

Pre účely tejto štúdie vedci na University of British Columbia a BC Children’s Hospital Research Institute sledovali takmer 100 detí po dobu vyše štyroch rokov. Rodičov bábätiek starých asi 5 týždňov požiadali, aby si viedli denník správania sa dieťaťa. Zaznamenávali, ako často bábätká plačú, spia, a ako častú kŕmené. Okrem týchto činností však rodičia zaznamenávali aj to, ako dlho a ako často dieťatko nosia na rukách a celkovo sa ho fyzicky dotýkajú.

Keď mali deti štyri a pol roka, vedci im zobrali vzorku DNA. Následne porovnávali vzorky detí, ktoré boli nosené na rukách často oproti vzorkám detí, ktoré mali s rodičmi menej častý fyzický kontakt. Vedci sa pozreli na proces metylácie DNA. Každá bunka má chromozómy, ktoré obsahujú genetický  kód osoby. Chromozómy určujú napríklad pohlavie, fyzický výzor a rast tela človeka. Počas procesu metylácie DNA sú niektoré časti chromozómu označené molekulami, ktoré riadia, ako aktívny daný chromozóm je.

 

Medzi deťmi existujú konzistentné rozdiely

Keď sa porovnávala metylácia DNA, vedci zistili, že existujú konzistentné rozdiely medzi deťmi, ktoré mali málo fyzického kontaktu a deťmi, ktoré mali veľa fyzického kontaktu. Bunky dieťaťa, ktoré malo menej kontaktu, boli vyvinuté menej, ako by mali byť v danom veku. Podľa Michaela Kobora, profesora na Katedre lekárskej genetiky, by nedostatok dotykov mohol viesť k oneskorenému vývinu dieťaťa. „Máme v pláne sledovať, či biologická nezrelosť, ktorú sme našli v týchto deťoch, môže mať zjavný vplyv na ich zdravie, najmä na ich psychický vývin,“ tvrdí Sarah Moore, vedúca autorka výskumu. „Ak ďalší výskum potvrdí naše zistenia, len to opätovne potvrdí dôležitosť fyzického kontaktu, najmä pre deti v núdzi.“

 

Dôležitosť dotyku nie je nová

Zistenia tohto výskumu potvrdzujú, že ľudský dotyk má hlboký a potenciálne aj celoživotný vplyv na biochemické zmeny, ktoré ovplyvňujú gény. To, že dotyk je dôležitý, však nie je nič nové.

Jednou z najznámejších štúdií zameraných na túto tému je štúdia amerického psychológa Harryho Harlowa vykonaná na opiciach v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Harry oddelil opice od svojich matiek a nechal ich piť mlieko buď z chladnej, drôtikovej makety vzhľadovo podobnej matke, a makety vzhľadovo podobnej matke, ale z jemného materiálu. Opice strávili veľa času s matkou vyrobenou z jemného materiálu. Keď však Harlow nedal opiciam na výber, tak tie, ktoré mohli byť iba s chladnou drôtenou matkou, vykazovali rôzne abnormality v správaní. Ani po zmene prostredia sa ich správanie nezmenilo a stále vykazovali abnormality, tvrdí štúdia z Oregonskej Univerzity.

 

Ďalšie štúdie zistili podobné výsledky aj s ľuďmi. Jedna štúdia zistila, že deti, ktoré vyrastali v detských domovoch, ďaleko od tradičnej rodiny a nepoznali maznanie sa, ani fyzickú blízkosť, mali omnoho vyšší level kortizolu (stresového hormónu). Ďalšia štúdia zistila, že deti, ktoré trpia nedostatkom ľudského dotyku, mali abnormálne množstvo hormónov regulujúcich sociálne správanie.

 

Deti potrebujú ľudský dotyk pre svoj zdravý vývin

Na to, aby sa deťom darilo, potrebujú dotyky a angažovanie rodiča. Keď sa rodičia zaujímajú o deti a  sú zvyknuté na fyzické dotyky, učia sa základnú lekciu, že majú nejaký vplyv na svet. Toto im umožňuje objavovať svet a cítia, že ho môžu ovplyvniť. Nemajú pocit, že sú bezmocné, bez ohľadu na to, čo sa s nimi stane, tvrdí Ann Bigelow, profesorka a vedkyňa v oblasti vývojovej psychológie. Ľudia sú spoločenské bytosti, a tieto veci sa učíme cez vzájomné interakcie s ľuďmi okolo nás.

 


Zdroj: miamiherald.com
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.