Ľudské dotyky nám prospievajú nielen po emocionálnej stránke, ale aj po fyzickej. Vďaka nim sa v živote tešíme zdraviu i mnohým úspechom.
Väčšine ľudí sú dotyky iných ľudí príjemné, či sa už jedná o partnera, kamarátske objatie, či keď nás dieťa chytí za ruku. Avšak nie všetci si uvedomujeme, ako veľmi na nás tieto dotyky v skutočnosti ovplyvňujú.
Jednou z najdôležitejších potrieb, ktoré človek dedí, je potreba fyzického kontaktu. Fyzický kontakt je nevyhnutný pre naše zdravie a pohodu. Táto potreba je kľúčová najmä v detstve, kedy je rovnako silná, ako potreba vody a jedla. Vďaka nej bábätká prežívajú a vytvárajú si puto s rodičmi. Keď sú deti staršie, dotyky im pomáhajú pri učení. Jedna štúdia zistila, že žiaci majú až trikrát väčšiu pravdepodobnosť, že sa budú v triede zapájať do komunkácie s učiteľom, keď ich učiteľ priateľsky potľapká.
Ľudia majú dva dotykové systémy – faktický a emočný. Ten emočný má iné senzory a nervové ukončenia. Taktiež pomalšie predáva informácie. Môže sa jednať o kamarátske objatie, dotyk od matky alebo intímny kontakt. Všetky z nich aktivujú centrum v mozgu, ktoré je dôležité pre spoločenskú väzbu.
V dnešnom svete však máme dotykov čoraz menej, pretože omnoho väčšie množstvo komunikácie sa odohráva online. To však neznamená, že dotyky strácajú na dôležitosti. Práve naopak. V súčasnosti existuje pojem ‘hlad po dotyku‘, ktorý nastáva, ak má človek nedostatok fyzického dotyku. Jedným z efektov tohto nedostatku môžu byť aj zdravotné problémy či depresia, ktoré často cítia väzni, seniori, a ostatní ľudia, ktorí žijú osamelé životy.
Dotyky so sebou prinášajú množstvo benefitov. Okrem pozitívneho vplyvu na vzťahy s ľuďmi okolo nás majú pozitívny vplyv na psychické a mentálne zdravie.
Fyzický dotyk zvyšuje level dopamínu a sérotonínu v tele. Tieto dve zložky pomáhajú regulovať našu náladu a taktiež dokážu telu uľaviť, aby cítilo menej stresu a úzkosti. Dopamín je známy tým, že ovláda centrum v mozgu, ktoré sa stará o naše potešenie. Preto pomáha v boji proti stresu. Táto teória sa osvedčila aj na pacientoch s rakovinou, kde štúdia zistila, že po masážnej terapii, aj vo forme strečingu, sa pacienti cítili lepšie a ich hladiny dopamínu a sérotonínu boli vyššie.
Pri dotykoch sa uvoľňuje v tele aj oxytocín, ktorý je známy ako hormón lásky. Napomáha pozitívnemu mysleniu a udržovaniu optimistického pohľadu na svet. Oxytocín zohráva svoju rolu aj pri nadväzovaní sociálnych kontaktov a často vedie k tomu, že sme empatickejší k ostatným ľuďom. V sociálnych situáciách môže napomôcť k väčšej dôvere medzi ľuďmi.
Oxytocín je možné získať viacerými spôsobmi. Nejedná sa len o partnerský kontakt, aj keď má najväčší efekt. Fungujú aj objatia od kamarátov alebo dotyky od detí. Rovnaký efekt má aj fyzický kontakt so zvieratami.
Okrem zlepšenia imunitného systému nám fyzický kontakt pomáha aj znížiť počet srdcových a krvných chorôb. Štúdia vykonaná na ženách zistila, že objatia od ich partnera vedú k nižšiemu krvnému tlaku a zníženiu srdcovej frekvencie.
Novorodeniatka inštinktívne vyhľadávajú ľudský dotyk a upokoja sa len v niekoho náručí. Ľudský dotyk a jeho nedostatok má na malé deti veľký vplyv. Je známe, že deťom ľudský dotyk prospieva. Deti, ktoré majú dostatok dotyku sú menej agresívne, menej závislé, zdravšie, a vyrastú z nich sebavedomejší ľudia ako z detí, ktoré trpia nedostatkom ľudského dotyku. Alice Sterling Honin, profesorka so špecializáciou na detský vývin zistila, že deti, ktoré dostávajú málo dotykov, majú až o 20 % menší mozog ako deti, ktoré ich mali dostatok. Deťom tiež pomáha, keď sú pri rôznych zdravotných testoch fyzicky pri svojej matke a nie samy v postieľke, pretože menej plačú a taktiež srdcová frekvencia je nižšia.
Detská masáž je napríklad jednou z techník, ktorá spája fyzické benefity ľudského dotyku ako uľavenie bolesti a stimuláciu krvného obehu spolu s emočnými benefitmi ako je vytvorenie si vzťahu s rodičom.
Deti, ktoré zažili málo dotykov, sú násilnejšie v dospelosti. Americký psychológ James W. Prescott tvrdí, že násilie v spoločnosti vzniklo v dôsledku nedostatku fyzického kontaktu medzi matkou a dieťaťom a ich skorým odlúčením. Nedostatok fyzického kontaktu a možnosti vybudovať si zdravý vzťah s matkou, resp. jednou vzťahovou osobou, môže viesť k celoživotným emočným problémom.
